• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Interrupcia - voľná diskusia

24. apríla 2017 
@vadimka Áno, súhlasím s tebou. Myslím si, že je to všetko o tom, ako sa pozeráme na svet. Ak sa začneme pozerať na ľudí ako na ľudí, tak sa z niuch stanú ľudia. Ak ich budeme vešať stanú sa z nás príšery. Je to všetko o nás.
@mamavera
U teba vidím, že ťa niečo tak trápi, že potom vyriekaš slová, ktoré možno o pár rokov budeš ľutovať. Preto som ti to napísala. Tvoj postoj nemôžem zmeniť, to môžeš iba sama. Ale ľudia sme si všetci rovní. Prajem ti, aby sa to, čo ťa tak trápi vyriešilo a mohla si sa pozerať na ľudí inými očami (aj na tých, ktorí žijú inak).
19. jún 2013 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@vadimka bohužiaľ nie je to vždy tak, ako píšeš, pracovala som s týranými deťmi....
19. jún 2013 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zwalsh ďakujem za psychologický rozbor osobnosti, našťastie ma momentálne trápi len to, že nie je o päť stupňov tepla menej :grinning: , teoreticky je všetko úžasné, ak s takými deťmi pracuješ, vnímaš a počúvaš tie hrôzy, čo zažili, len preto, že ich matka bola vychovávaná príliš benevolentne a už nevedela, čo od rozkoše, tak si niečo šľahla a potom bolo pre ňu dieťa fackovacím panákom, tak potom sú tvoje názory trošku iné. Nevyjadrujem sa napr. k väzneným osobám, pretože o nich viem len z médií, vyjadrujem sa k tomu, s čím som sa veľa krát stretla, bohužiaľ. ja zase až taká humánna pokiaľ sa jedná o bezbranné stvorenie, nie som. Nanešťastie všetko v živote nie je podľa kníh a príručiek, v niekom môžeš tisíc krát hľadať to dobré, máš smolu....
A čo sa týka predčasného začiatku intímneho života u mladých a tehotenstiev u neplnoletých - vo funkčnej rodine, kde sú dôverné vzťahy, s tým problém nie je, ale nezabúdaj, že pomaly polovica rodičov ani nevie, do ktorej triedy chodí ich dieťa a nie že by s ním preberali sexuálni výchovu. Tie deti sú ponechané svojmu osudu...
Ďakujem za tvoje želania, ten, kto ma pozná v skutočnosti, vie, že som nenapraviteľný optimista (alebo zle informovaný pesimista?) Žiaľ, ak prispievam do smutnej témy. A ak dovolíš, svoj názor si ponechám, dôvod meniť ho, zatiaľ nemám.
19. jún 2013 o 11:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No nič, nemá zmysel to rozoberať do nekonečna. Myslela som, že táto stránka by mala viac slúžiť diskusii o interupcii. A tiež pomôcť ženám, ktoré sa ocitnú v situácii, že toto musia riešiť. Ak však nájdu toľko negatívnych vyjadrení, povedie to určite k nedobrému rozhodnutiu. Veď aj keď dieťa sama nezvládnem vychovať, chcem preň to najlepšie. A keď sa dočítam o týraní, tak ma to vystraší. Ale pravda je opakom. Rodičia, ktorí sa rozhodli pre adopciu k tomuto názoru dlho dozrievali, niektorí aj 8 a viac rokov a na dieťa sa veľmi tešia. Toto je potrebné zdôrazniť. Aby sa matky, ktoré nezvládnu ďalšie dieťa nerozhodovali pre interupciu, ale aby dokázali podstúpiť také riziko ako je donosiť dieťa tak,aby ich okolie neodsúdilo (že ho vraj zavrhli), aby ho dokázali porodiť a s láskou dať adoptívnym rodičom. A to je úloha tejto stránky. Podporiť ich. Vynosím ho, nebudem mu ubližovať počas tehotenstva a viem, že do niekoľkých dní po pôrode sa dostane k milujúcim rodičom. Vyzývam týmto ženy, ktoré nevedia akí sú adoptívny rodičia, aby sa pozreli na stránky, Adopcia-aká bola moja cesta k dieťatku. Uvidia, že žiadatelia na ich dieťa čakajú a s láskou. To im môže dodať odvahu k tomu, aby neboli zbabelé a nešli na zákrok, ktorý znamená smrť.
19. jún 2013 o 11:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Lietajúci farár upozorňuje na Pochod za život v septembri: http://www.hlavnespravy.sk/lietajuci-farar-dnes-poblaznil-kosice/121886/
24. júl 2013 o 17:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte kočky, mám veľký problém, s ktorým potrebujem poradiť, aj keď som vlastne už viac menej rozhodnutá, ale aj tak. Pred 3 týždňami som sa dozvedela úžasnú správu - čakám dieťaťko a teraz som v 9. týždni. Žiaľ, radosť som mala lenn polovičnú, lebo snúbenec to zobral zle. Pritom máme spoločný vlastný byt, síce splácame hypotéku, ale tak veľa rodín zápasí aj s tým. Ja mám 28 rokov, snúbenec 26 rokov- všetky predpoklady, že dieťa by mohlo byť v poriadku. A navyše, ja už som dobrý rok trochu závistlivo pokukovala po kočíkoch a želala si mať tiež takého starosti. Ale snúbenec začal hysteričiť, povedal, že sa musí dobre ožrať, a potom sa zabije - hovoril o zabití cez obesenie, skok z okna až po hodenie sa pod vlak. Už celé týždne spí oddelene a hovorí mi, že jediná záchrana je potrat, alebo tichá adopcia. Ale hoci mi ešte ani bruško nerastie, ani som necítila pohyby, tak ja už teraz to maličké milujem a za nič na svete ho nedám. Veď jej to mojej dieťa!!Ani keby sa dostal do rúk neviem akým dobrým ľuďom, matka budem vždy ja. A ešte mi aj povedal, že toto sa nesmú nikdy dozvedieť jeho rodičia, lebo oni sú nábožní fanatici a zabilo by ich to a jeho súrodenci by ho odsúdili. Povedal, že čo bude s deckom je mu jedno, musí chrániť svojich rodičov. A povedal, že najlepšie by bolo keby som to decko /tak sa vyjadril) donosila u mojich rodičov, tam by prebehla tichá adopcia a potom sa vrátila. Totižto naši bývajú odo mňa 500 km a jeho rodičia iba 25, tak aby náhodou nevideli, že mi rastie bruško. Volala som našim a naši mi povedali, že nech si dieťa určite nechám, lebo je to ich možno jediné vnúča (už majú iba mňa, bráško sa zabil na aute) a vnúča si vždy želali a hovorili mi, že mi pomôžu ako sa len bude dať, že aj keď my všetci budeme žrať trávu na lúke, ale to maličké sa narodí. A ten môj? Stále sa ma pýta, ako to spravíme, zobrať si ma nechce, že mi nerozumie, hovorí, že keby musel platiť aj alimenty, že sa asi zabije, dokonca hovorí, že tento byt asi predá a on sa nepozorovane odsťahuje, no je to normálne? Už mi prisľúbili pomoc rodičia, kamarátka mi včera ukázala oblečenie čo má pre mňa, či to bude dievčatko či chlapček, tak do jeho troch rokov by som nemusela nič kupovať, toľko pekných vecí mi dobrí ľudia sú ochotní dať. A dokonca mám aj meno - pre chlapčeka Dušan a pre dievčatko Jasmína. Len škoda, že oteckovi je to jedno.
19. aug 2013 o 08:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@venuska88 prosím ťa pekne takého chlapa sa čo najskôr zbav. Nezaslúži si tvoju lásku. Že snúbenec, troska, slaboch. Žena potrebuje muža ktorý ju chráni, na ktorého sa môže spoľahnúť, ktorému môže dôverovať. Muža ktorý dieťa berie ako plod vzájomnej lásky a chráni ho od jeho počatia. Tvoje dieťatko si zaslúži lásku, ochranu a ty podporu. Tvoji rodičia a priateľka sa zachovali krásne, váž si ich ponuku, lebo takú veľa tehotných žien nedostáva. Som presvedčená, že časom sklamanie z partnera prebolí a zahojí ho práve tvoje dieťatko. Moja mama sa pred štyridsiatimi rokmi rozhodla pre mňa.Rodičia jej pomohli a môžem ti povedať, mala som krásne detstvo. Rozhodnutie pre malého anjelika nikdy neoľutuješ, ale budeš tisíckrát ľutovať, že si dala prednosť zbabelému mužovi. Prajem ti veľa odvahy, aby si zmenila veci ktoré zmeniť môžeš.
19. aug 2013 o 09:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
autor
@venuska88 súhlasím s terezou. Rozhodla si sa správne a snúbencovi povedz, že sa môže ozvať, až dospeje v muža a otca, lebo zatiaľ nie je v jeho konaní nič mužné, ale skôr detinské, nezodpovedné a zbabelé... Rodičia sa k tomu postavili výborne a dieťatko je už teraz milované, to je to najviac, čo môže dostať a ono vám lásku určite opätuje :slight_smile: Neboj sa, spolu to zvládnete, držím palce :slight_smile:
19. aug 2013 o 10:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
neviem ako zacat, ale chcem iba povedat, ze kazdy ma narok na nazor, kazdy kazdeho sudi, vsetci sme len ludia, ale aj ked viem, ze ma odsudi tolko ludi, tak sa podelim s vami, hoci to moze byt pre niekoho ,,zbytocne,,
od malicka som bola vychovana v krestanskej viere, cize potraty beriem ako vrazdu, tym sa nic nemeni, vzdy som vravela, ze by som to nikdy nedovolila, pretoze, mat babo a zahrnut ho vsetkou svojou laskou je pre mna to najvacsie prianie v zivote!!!! je to pre mna vrazda, je to pre mna nieco velmi zle
Moj pribeh je asi o tom,ze prisiel vek 20 rokov, mala som priatela, ktoreho som nadovsetko milovala a prisla jedna silvestrovska noc a stalo sa...ked som to zistila, studovala som v TT na vysokej skole, hned som mu to so strachom zvestovala a viem, ze na sms, ze mi test vysiel pozitivne odpovedal: Ved, co sa bojis, bud rada, ze pride na svet novy zivot...
Mojim najvacsim starochoom bola moja mama..otec ani tak nies nim som nevyrastala, moji rodicia su rozvedeni,pretoze moja mama je proste doslova sekera, pred ktorou som sa vzdy nieco bala...zatial som jejnto nehovorila, bala som sa..ale o ten krasny zivotik, co zacal vo mne rast som sa zacala bat, stale som si citala, co mozem, co nemozem, ked mi bolo len trocha zle tak som sa bala a vzorne som vsteko robila, tesila som sa na neho..o tehotenstve som povedala mojej setsre, ktora robila na gynekologii, cize mi vybavila aj vysetrenia aj vsteko potajme, lenze jej reakcia bola proste potrat stale, aj ekd viem, ze sa aj tesila, stale ma nutilapovedat to mame a prisiel den, ked som dostala odvahu a povedala jej to, NIKDY nezabudnem na ten najhnusnejsi pohlad v zivote..NIKDY, ked si predstavim jej reakciu, vzdy sa rozplacem, pretoze taky pohlad si od mamy neviete predstavit,naozaj nie, tolko zla a tolko skaredych slov...nejdem to ani opisovat..v ten vecer som sa zbalila a odisla k svojej starkej do ineho mesta, pretoze ona je taka spriaznena dusa, ktora sama vela trpi a pomoze vzdy najviac svojimi slovami..vsteko som jej povedala a ona mi proste stale vravela, ze Petka, je to tvoj zivot a ty mozes len rozhodnut, co s nim bude..ani mama ani oco ale ty...ked sa to dozvedel oco..tak vsetko zle, vsetci sa spojoli proti mne..mama, oco, sestra scasti..priatelovi rodicia boli nahnevani, ale povedali, ze to je nasa vec, ze my sa musime orzhodnut..
bola som u starekej a oco jej zavolal, ze na druhy den po mna pride, tak ja som vstala rano a utekala za svojim priatelom a isli sm euplne do ineho mesta a vypla som si mobil, nechcla som to pocuvat, tie reci..tie hnusne reci od nich..ale moja mama sa nam dovolala a bolo dpohodnute stertnutie...ja, priatel, jeho mama, moja mama a moj otec...cele to bolo o tom, ze nie sme pripraveni, ze nemame peniaze a ze oni nam nebudu pomahat, ze ja mam pred sebou skolu, ze ja bduem na vsetko sama..cakal som, ze za tie dni ich prejde zlost, ze mama prid eza mnou, ze ma postiska a povie, ze to spolu zvladneme, ale nie.......priatel mi slubil, ze nech budu hovorit cokolvek, ze s aho nevzdame...lenze vy si to neviete predstavit..tolky tlak...este aj zlosti a bezvychodiskovy stav a naraz som zostala sama...prietl sa nechal ukecat rodicmi..a prisiel za mnou tiez s potratom..zacai mudre slova zo vsetkych starn..ano oni maju pravdu...a bla bla bla....tolko bolesti naraz sa asi ani neda zazit, rozhodli sme sa teda o potrat
ano, vsteci povedia, tak si mala spravit to a to, jasne, neda sa to proste vysvetlit,poviem vam, ze vecre predtym som mala chut utiect, mals om kadejake myslienky, ze napsiem vilovi do modreho z neba, ze odidem niekam prec s mojim anjelikom...proste uz som lezala pred salou...najhorsi den v mojom zivote!!! rozpravala som sa s bohoma povedala osm mu: Posielam Ti tam jedneho najkrajsieho anjelika, prosim ta staraj sa mi on a a povecd mu, ze ma to velmi velmi mrzi, ze ho velmi milujem aj s ockom, ale ze dufam, ze to vsetko citi, tu bolest a preco sa to stalo.....potom nastal iny svet
nepotrebujem sa nejako obhajovat,..ja viem, ze som spravila zlu vec a take slova ako, ze som vrahyna a ze zhnijem v pekle a podobne si nechajte...ZIVOT MA ZA TO TRESCE SAM!!!
neprejde ani jeden jedinecky den, aby som nemyslela na mojho anjelika, rozpravam sa s nim a milujem ho nadovsetko...aj ked tu nie je, ja viem, ze raz pride za mnou a bude pri mnea nepotrebujem aby mi to niekto uveril, alebo ma pochopil..on to citi a ja viem, ze ked pride vsetko mu to vynahradim!!!!
zmenilo ma to...zmenilo to moj postoj k otcovi k rodine..som ina...a jedine co ma pre mna vyznam je moj anjelik :-*
31. aug 2013 o 02:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@leafly je mi to velmi, velmi luto, cim si si presla a prechadzas.. :cry: :cry: :cry: :cry:
31. aug 2013 o 03:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leafly je mi to hrozne ľúto. Ako dlho je odvtedy? Som veľmi prekvapena ze si bola vychována v kresťanskej viere ale len ty sama sa môžeš považovať za kresťanku. Tvoja rodina mA od nej ďaleko. Nemaj vycitky prosím. Už to nezmenis. Kolko máš rokov stále študujes alebo už si skončila ? Nájdes si nového priateľa časom to bude menej boliet. Je mi to ľúto. :frowning2:
31. aug 2013 o 04:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leafly Skoda, ze si nevedela o inych moznostiach ako to riesit.. Inak zvaz uplnu odluku od matky... Lebo pri jej brutalnom tlaku na Tvoje zivotne rozhodnutia asi stastna nebudes...
31. aug 2013 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Dobry den.Som v zufalej situacii.Dufam ze ma neodsudite.Nedavno som zistila,ze som tehotna.Som v 7tt.Za normalnych okolnosti by som sa tesila,velmi,ale:mam manzela,dve deti a zijem v malom meste.Bolo by na dlho keby som sa snazila vysvetlit,preco som spravila tak spinavu vec,podviedla manzela.Bola som uz zufala,a clovek o ktoreho ide ma zahrnul obrovskou laskou,neznostou ktoru som tak dlho potrebovala.A vznikol novy zivot.Min.tyzden som bola u lekara,dal mi dva tyzdne na rozhodnutie.Isla som tam totizto s tym,ze musim ist na interrupciu :frowning2: Je mi tak tazko,hrozne sa bojim a nechcem to,viem ze si to nikdy neodpustim ale nevidim ine vychodisko.Chcem zachranit nasu rodinu,ajked nase manzelstvo mozno ani nevydrzi.Ten druhy,by dieta velmi chcel.A je mi oporou pri akomkolvek rozhodnuti.Moj manzel si mysli,ze cakame dieta spolu,najprv sa zlakol a bol zly,ale teraz uz si to premyslel a dieta chce. Lenze.....Idem sa zblaznit uz z toho,myslim aj na najhorsie....nevladzem
1. nov 2016 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzana_m neviem čo tu chceš počuť,ak vôbec niečo...pokazilo sa toho už dosť a završiť to ideš zabitím dieťatka,ktoré jediné je v tom celom nevinne...doteraz si klamala,kombinovala,rozmýšľala dokonca aj o tom najhorš om a sama vieš,že je to celé zle...čo keby si sa k situácii postavila ako dospelá žena a matka? to by znamenalo povedať manželovi pravdu,vypočuť jeho názor,porodiť dieťa a ak je to nutné dať ho na adopciu...možno sa ti rozpadne rodina,možno manžel to dieťa vychová ako svoje,možno nájdeš šťastie s tým druhým mužom,možno ostaneš sama s troma deťmi...ale nezabiješ.....a o toto ide....veľa sily želám
1. nov 2016 o 17:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, je tu niekto, kto vie napísať záznam o interupcii? Ponúkam 50€
24. apr o 14:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok