Je toto normálne na stránke s hračkami?
Boze, ludia, je toto normalne, ze na stranke s HRACKAMI pre deti sirili taketo bludy? 🫢 Odpadla som. Fuj ten otraveny svet kam speje. 🤮🤮🤮🤮🤮🤮🤮
Mne vobec nevadi, že tam vypisuje, je to jeho právo. A moje právo je rozhodnúť sa, či to budem citat, nakupovať tam a pod. K výchovne patri nielen slušne správanie, ale rozvoj kritického myslenia a tiež tolerancia. Čiže aj deti by sme mali naučiť, že každý môže mat svoj nazor a vyjadriť ho (aj tento pán), neurážať ho…pomyslieť si svoje a podľa seba sa zariadit…buď kupim u neho alebo budem jeho predajne bojkotovať. Zbytočne sa rozčuľovať. On je iba kvapka v mori, takýchto je veeeela….
@slovakboy všetko, čo pises, je ok…ale i tak je smutne, že turnaj bol pre deti predpokladám a ani tie ruské deti nie sú za to, kde sa narodili. U mna sú to chudáci, ktorí prenášajú politiku na detské súťaže. Svoje názory nech prenášajú na svoje politické vedenie, nie deti, ktoré za to nemôžu. Platí to samozrejme pre všetky národy.
@portret7 Ja súhlasím, ale len do istého veku, povedzme do tých 13-15 rokov v čase mieru. Sama som aktívne (a myslim, že dosť triezvo) začala sledovať politiku v 14. rokoch a nebola som v triede jediná. V čase vojny sa tá hranica posúva nižšie a to kľudne do ca. 9-10. rokov. Samozrejme, stále je vhodné také deti vychovávať k ľudskosti, ale keď mu povolajú otca na front, keď jeho bratranec umrie po bombardovaní, keď musí každú druhú noc utekať za zvuku sirén do krytu, ako ho chceš chrániť pred politikou? Deti takého veku sa aj v našich končinách napr. bežne zapájali do SNP alebo do Varšavského povstania. V Srebrenici takto starých chlapcov masovo postrieľali spolu s dospelými mužmi. Dôležité je len to, aby dospelí nepristupovali k odľuďšťovaniu nepriateľa a neospravedlňovali príp.
vlastné zločiny. Ak sa dieťaťa vojna osobne dotýka, potom už aj samo chce mať informácie a utvára si vlastný názor. Ak to bola súťaž, kde boli deti v ranej puberte, je reálne, že iniciatíva prišla práve od nich - všetci vieme, že v puberte sú ľudia plní ideálov a sú pre ne ochotné riskovať viac než dospelí ľudia.
@mateson Mal som možnosť s Rusmi aj s Ukrajincami jednať v minulosti služobne. Aj s Bielorusmi. Niekedy po roku 2000 boli všetci približne rovnakí. Veľmi sa mi zdali namyslení, alebo by som povedal že boli hrdí, patrioti, pyšní na svoju minulosť, stále nás presviedčali akí sú skvelí aj keď nie vo všetkom boli. To robí každý národ aj my, keď sa ocitneme v zahraničí. Ale po roku 2014 sa situácia zmenila. Bielorusi neboli nikdy schopní s nami rozprávať priamo. Aj e-maily museli ísť vždy na jednu adresu. Vždy to dostala jedna osoba a tá to posielala na iných. Bolo to aj pred rokom 2000 aj po roku 2016. Stále. Pri osobných jednaniach bola prítomná vždy jedna osoba, ktorá hovorila skvelo po anglicky. Bola milá a nikdy sme nehovorili o politike. Keď bola korona a ich prezident povedal, že Korona neexistuje, vtedy mi práve tá dotyčná osoba plakala do telefónu, že im zomierajú ľudia v nemocniciach a bola nahnevaná, že o tom nesmú hovoriť. Vzdychala nešťastná do telefónu. Moja osobná skúsenosť. Rusi po 2014 sa stále naparovali akí sú úžasní. Jeden náš známy bol na šachovom turnaji v Soči so svojim synom. Boli tam Rusi a ľudia z tých postovietských republík s tímami šachovými. Nik sa nechcel s ruským tímom baviť. Keď ich vyhlasovali (myslím Rusov), vstali spoza stola a veľkým pokrikom zahlásili nejaké národné heslo. Proste bolo cítiť napätie aj nadradenosť. A Ukrajinci? Tí mi po 2014 roku pripomínali Číňanov. Odrazu si uvedomili akí sú úbohí, akí sú zaostalí, ako sa sklamali v orientácii na Rusov, zistili kde je sever. Alebo lepšie povedané, kde je západ. Hnev, smútok, sklamanie. Spojenectvo s Rusmi im nič nedalo. Naopak.