Kto určuje význam diela: autor alebo čitateľ?
...veľa čitateľov Pána Prsteňov trvalo na tom, že je to jasná metafora pre 2.svetovú vojnu. A Tolkien povedal že vôbec nie, že on to tak nemyslel.
Veľa fanúšikov seriálu Buffy,Premožiteľka Upírov, trvalo na tom, že postava Faith s postavou Buffy očividne flirtovala... a herečka, ktorá hrala Faith, svojím štýlom len potvrdila tento predpoklad. Tvorca seriálu, Joss Whedon,
najskôr povedal, že hrabe vám ľudia, chcete vidieť všade lesbičky ... Ale keď si pozrel na internete zoznam všetkých scén jeho vlastného diela, ktoré potvrdzujú Faithin zámer, priznal, že mali pravdu fanúšikovia, a nie on sám.
Film Fight Club podľa režiséra aj mnohých fanúšikov je kritika fašizmu, terorizmu, zlej stránky mužskej psyché a maskulinity, kultov a sekt... ale podľa poniektorých
fanúšikov práveže je to opačne, vyvyšuje tieto veci a tvrdí, že muži by mali byť násilnejší...
... jeden ujo menom Barthes raz prišiel s tým, že nespoliehať sa na zámery a biografiu umelca, aby sa definitívne vysvetlil „konečný význam“ diela (...co tím chtěl básnik říci). Namiesto toho tvrdí že nadradenosť interpretácie diela každého jednotlivého čitateľa pred akýmkoľvek „definitívnym“ významom zamýšľaným autorom, je to, čo platí.
Tak ktorý prístup má pravdu? Autorský úmysel alebo "smrť autora" a pravda interpretácie?
(Death of the Author vs Authorial Intent)
Zmysel umenia podla mna spociva v tom, ze kazdy jednotlivec ho vnima a interperuje inak. A umenie je tym lepsie, cim rozmanitejsie podnety v ludoch vyvolava.
ja na umenie vôbec nepozerám očami autora a čo tým chcel povedať - ja mu do hlavy nevidím… mám dobrého priateľa ktorý sa venuje výtvarnému umeniu, a koľko srandy zažívame keď hľadá názvy k svojim obrazom, často tam vidíme úplné iné veci 😂 ja sa o umení všeobecne nerada bavím - práve kvôli tomu, že každý v tom vidí to svoje. aj keď uznávam, niektoré všeobecne nepochopené diela rada vysvetľujem - ale z toho môjho pohľadu. a veru, niekedy sa mi podarilo otvoriť iným prijímateľom daného umenia nie že oči, ale srdce…
@jankafresova Ou jéje, tak toto je aká téma 🙃 Ja si myslím, že tie najlepšie diela sú práve preto také dobré, lebo postavy a dej sa môže interpretovať rôznymi spôsobmi. Je to ako v živote, keď niekto vidí červenú farbu, iný vidí viac oranžovú a tretí takmer fialovú.
Keď sa viacerých veľkých spisovateľov novinári pýtali, že ako je to možné že dokážu vytvárať a písať také pútavé príbehy, vysvetľovali, že postavy im žijú v hlave vlastný život a oni len popisujú to čo vidia. To by vysvetľovalo aj tú nejednoznačnosť, že v určitých prípadoch ani interpretácia autora nie je smerodatná a aj on sám môže byť prekvapený z toho, že vlastne nemá pravdu ako vníma svoje vlastné postavy. Takže si myslím, že Barhes mal asi pravdu a pre každého čitateľa by mala byť najdôležitejšia jeho vlastná interpretácia diela. A vôbec by ho (čitateľa) nemalo vyviesť z miery, že niekto iný v tom istom diele našiel úplne niečo iné.
Inak vďaka za milé filozofické zamyslenie pred spaním 😁
@mojemenonikto áno, ja som to počula o skladateľovi čo napísal operu, že ono to už existuje, on len tie noty a melódiu zapisuje, ako to počuje. A tiež tvorcovia Breaking Bad(Perníkový tatko?) tvrdili, že vlastne nemôžu už rozkazovať postavám čo robiť. že odhadujú čo si tá postava myslí, a sledujú, ako to ďalej približne ide... tiež veľmi chcem súhlasiť s Barthesom... lebo je to krásne a keď mne pomôže dielo s mojim životom a tebe zase
s tvojim, tak sa nebudeme hádať, každý sme tam videli niečo iné ... Ale ... čo potom so situáciou ako Fight Club? ... to už mi príde smutné.. a nebezpečné. a autor sa cíti aj nešťastný, že takto jeho dielo zneužili...použili ako zámienku na zlé veci...lebo veď to je vraj jeho hlavná myšlienka...aj keď samozrejme, to vôbec nie je autorova zodpovednosť
dobrú noc 🙃
Myslím si, že tieto dva prístupy sa navzájom nevylučujú. Často sú rôzne diela (obzvlášť texty piesní) dvoj(viac)zmyselné. Vždy je však dobré, aspoň ja to mám rád, ak máme k dispozícii aj vyjadrenie autora. Ak máme možnosť poznať nejaký príbeh, čo je za dielom, niečo, čo autor prežil, čo ho motivovalo, prečo to urobil, čo prežíval atď. Môže nám to v našom vnímaní pomôcť. Niekedy i rozšíriť obzor, pochopenie a viac si dielo potom užiť, precítiť...
Napr. pieseň Depeche Mode autora Martin Gore Never Let Me Down Again je o čom? 🙂 O priateľstve, alebo alkohole, či iných drogách, alebo o nejakom úniku z reality?
Vyjadrenie toho istého autora mi napr. pomohlo lepšie pochopiť a prežiť inú jeho pieseň Precious (súvislosť s následkami rozvodu), alebo Stripped (hoci pri nej je už aj z textu a klipu asi jasné, že to nie je pieseň v prvom rade o sexe...).
Aj preto mám tie rôzne informácie k dielam autorov od nich samých rád, ak k dispozícii sú.
Ešte jeden zaujímavý príklad si dovolím, znova do Depeche Mode, keďže ich dobre poznám.
Skladba Pimpf, názov vychádza z pomenovania najmladších členov nacistickej organizácie kedysi v Nemecku. Čiže na prvý pohľad by človek mohol povedať, aha, tak tá skladba propaguje fašizmus. Lenže pri hodnotení musí brať do úvahy viacero vecí, napr.:
- Martin Gore, autor, sa vyjadril, že pieseň zložil pod dojmom z čítania knihy, alebo niečoho, o hrôzach fašizmu.
- potom veľa napovie kontext, čo o autorovi vieme v iných veciach, jeho život, jeho iná tvorba atď. (u DM sa na základe toho rozhodne nedá povedať, že by mali niečo spoločné s fašizmom, skôr naopak).
- a nakoniec klip napovie veľa. David, Alan a Andy idú v čiernom koženom oblečení so zaťatými päsťami a spievajú Pimpf. Smerujú k drevenej "chajde" s nápisom Museo Depeche Mode, v ktorej hrá Martin na klavíri. "Šopu" dobíjajú až nakoniec spadne. Avšak na záver sa víťazne postaví Martin nad všetkým a v rukách drží a zdvihne reproduktor. (Žeby význam nakoniec: napriek sile zla, umenie, hudba, dobro víťazí, zlo ho nemôže poraziť.)
Čiže niekedy naozaj hodnotenie a význam môže byť úplne opačný, ako sa na prvý pohľad zdalo. Ak berieme do úvahy rôzne ďalšie faktory mimo samotného diela. Aj preto, znova opakujem, pre mňa je nejaký dodatok k dielu od autora vždy cenný.
@jaron pekne napísané, mňa tiež zaujíma,, čo tym autor chcel povedať,, ale niekedy vo veciach človek proste nájde to svoje.
Pridám sa s pesničkou Zombie od Cranberries, ktorá bola reakciou na situáciu, ktorá sa odohrala pred rokmi, pieseň si pamätám ešte ako dieťa, ale vtedy som jej nerozumela. Tohto roku som nasla jej pre spievanie od inej kapely, ktoré sa mi viac páčilo, čiže som sa aj zamyslela nad textom a pre mňa je to ako keby mi videl autor textu do hlavy - do hlavy matky s depresiou a úzkosťou.
Another mother breaking, heart is taking over, určite, rozum je niekde v ri*i u mňa
In your head, they are dying, myslím, ze toto každý človek ktorý má panicke ataky a chorobný strach o seba a svoju rodinu v tomto nájde svoj zmysel
A na koniec In your head, zombie, to je presne ako sa niekedy cítim, ako prázdna schránka
A pritom ta pieseň vlastne o tom nie je 😊 ale pre mňa áno
@nerya @jaron názov skladby samotný je málo. obviniť dielo z propágacie niečoho len na základe názvu je detinské. aj deti sa spýtajú o čom je Titanic, a nie hneď že aha ten film propaguje ľadovec. ale
zaujímalo by ma aké máte názory, že čo potom so situáciou ako Fight Club? ...keď divák tvrdí že si z toho berie pravý opak toho, čo autor chcel svetu dať ...?
@jankafresova Tak podla mna je umenie vzdy o tom, ze kazdy v tom vidi nieco svoje a nie nutne to, co autor chcel povedat alebo citil. Je to tak aj v beznej komunikacii - aj beznu vetu si rozni ludia vysvetlia rozne, niekedy je potrebna dalsia komunikacia, aby sa vyznam vyjasnil. Umelecke dielo je casto ovela zlozitejsie ako bezna veta, tak tam je interpretacii este viac. Jednoducho kazdy sa nan pozera cez svoju optiku, vidi v nom vlastne nieco zo seba a neda sa povedat, kto ma pravdu.