Ktoré slovenské slovo vám je nepríjemné?

Stručné zhrnutie

• V online diskusiách sú najčastejšími zdrojmi rozhorčenia zdrobneniny (napr. „domček“, „peniažky“, „duduska“), nespisovné tvary (napr. „idem vonku“, „idem do dochtora“) a poslovenčené anglicizmy (napr. „outfit“, „basic kúsok“).
• Regionálne nárečia prinášajú konkrétne tvary, ktoré u časti ľudí vyvolávajú odpor (príklady v diskusii: „rupsak/ruksak“, „dupa“ používané na Záhorí/Orave, „kúpenské“ = kúpené).
• Riešenia spomínané v diskusii zahŕňajú konzultáciu s učiteľom slovenčiny a použitie jazykových vysvetlení (napr. rozlíšenie dokonavého a nedokonavého tvaru pri slovese „sústrediť sa“), pričom verejné médiá a moderátori sú identifikovaní ako miesta, kde sa nespisovné tvary často vyskytujú.

Najčastejšie otázky

Q: Aké kategórie slov ľudí najčastejšie iritujú v slovenskom jazyku?
A: V diskusii sa ako najčastejšie uvádzajú zdrobneniny (príklady: „domček“, „peniažky“, „cikulka“), nespisovné tvary a chybné skloňovanie (príklady: „idem vonku“, „ideme dnukai“, „idem do dochtora“) a poslovenčené anglicizmy (príklady: „outfit“, „basic kúsok“).

Q: Ktoré konkrétne nespisovné tvary a chyby sa v diskusii opakovane spomínali?
A: Ako často spomínané príklady boli „idem vonku“ namiesto „idem von“, „Ľadnička“ namiesto spisovnej „chladnička“, „rupsak/rupsak“ namiesto „ruksak“, a tvar „kúpenské“ v zmysle „kúpené“.

Q: Prečo ľudí vadia zdrobneniny a ktoré konkrétne zdrobneniny sa kritizovali?
A: Diskutujúci považujú zdrobneniny za nevhodné pri vyjadrovaní dospelých; ako problematické príklady uvádzali „domček“, „peniažky“, „duduska“, „papkat“, „tehuľka“ a množstvo iných zľahčujúcich tvarov.

Q: Ktoré regionálne alebo nárečové tvary sa v diskusii uviedli a kde sa podľa účastníkov používajú?
A: Uvedené príklady zahŕňajú „dupa“ ako výraz pre zadok používaný na Záhorí a Orave (a „dupa“ paralelu s poľským „dupa“), „chodíme vonku“ spojené s regiónom Žilina, a tvary typu „kúpenské“ či „pri dvere“ spojené s rôznymi miestnymi nárečiami.

Q: Ako sa má správne používať tvar slovesa „sústrediť sa“ v budúcom čase podľa vysvetlenia v diskusii?
A: Diskusia obsahovala vysvetlenie, že „sústredím sa“ (dokonavý tvar) vyjadruje budúcu, jednorazovú akciu a tvar „budem sa sústreďovať“ (nedokonavý) vyjadruje opakovaný alebo dlhodobejší dej; uvedené konjugácie: „Ja sa sústredím / My sa sústredíme“ vs. „Ja sa budem sústreďovať / My sa budeme sústreďovať“.

Q: Kde účastníci diskusie vnímajú šírenie nespisovnej reči vo verejnom priestore?
A: Účastníci menovali verejné médiá a moderátorov (konkrétne televízia JOJ a súťaž SuperStar) ako zdroje nespisovných foriem, a tiež školy a učiteľov ako miesta, kde sa jazyk často koriguje alebo naopak nesprávne používa.

Závery z diskusie

Zhoda

• Zdrobneniny, nespisovné tvary a anglicizmy sú v diskusii identifikované ako hlavné zdroje jazykovej nepríjemnosti.
• Mnoho účastníkov uvádza rovnaké konkrétne príklady: „peniažky“, „domček“, „rupsak/ruksak“, „idem vonku“, „outfit“.

Sporné názory

• Niektorí účastníci považujú slová ako „menštruácia“ za nepríjemné, zatiaľ čo iní preferujú termíny „menštruácia“ alebo „perióda“; diskusia prezentuje obe stanoviská.
• Kým niektorí označujú „ľadnička“ za nepríjemné a nespisovné, iní poukazujú, že „ľadnička“ je historické slovo a v niektorých kontextoch akceptovateľné.

Otvorené otázky

• Kedy a akým spôsobom majú regionálne nárečia prejsť do spisovnej normy, ak vôbec?
• Prečo sa v bežnej reči tak masívne rozšírili tvary typu „idem vonku“ a kto by mal iniciovať ich korekciu (škola, médiá, redakcie)?
• Ako efektívne znižovať používanie poslovenčených anglicizmov v komerčných a online textoch?

Spomenuté značky a firmy

SuperStar, JOJ, Slovnaft, Modrý Koník, Horná Dolná

Spomenuté produkty a metódy

Mirena, croissant (kroasan / krojsant), Rucksack (ruksak / rupsak), menštruácia, vagína / pošva, chladnička / ľadnička

Miesta a osoby

Žilina, Bratislava, Nitra, Orava, Záhorie, Trnava, Terchová, Prešov, Banská Bystrica, Trenčín, Púchov, Dubnica nad Váhom, Bánovce, Kežmarok, Ružomberok, Petra Dzvoníková, Darinka Rolincová