Mačka sa nedá zobrať na ruky
V záhrade k nám prišla mačička tuláčka a ostala. Takmer pravidelne sme ju kŕmili, ale až po cca 8 mesiacoch sa dala pohladiť. Keď mala cca 12 mesiacov, využili sme akciu mesta, nasilu ju chytili a u veterinára absolvovala kastráciu. Opäť sa vrátila do záhrady; kŕmili sme ju, hrali sa s ňou hračkou na motúziku. Asi po 3 týždňoch zosmutnela a prestala žrať. To už nebol problém chytiť ju a zájsť k veterinárovi, ktorý zistil, že má mierne zahnisanú ranu po kastrácii. Absolvovali sme pre injekciu s antibiotikami a všeobecnému zaočkovaniu. Rozhodli sme, že nemôže ostať sama v záhrade aj preto, že začal december. Zobrali sme si ju do bytu. Pred rokom sme mali dočasne (2 roky) v byte dcérinho kocúrika a máme dobré skúsenosti.
Táto súčasná mačička sa postupne zbavila strachu z prostredia, už sa cíti uvoľnená, rada sa s nami aj sama hrá s množstvom hračiek, dá sa hladiť, zaspí pri nás, ALE NEDÁ SA ZOBRAŤ NA RUKY, ABY SME SI JU PRITÚLILI. Každý pokus rieši útekom alebo obranou použitím pazúrikov. PRIVÍTAME KAŽDÚ VAŠU ZMYSLUPLNÚ RADU, ako prekonať jej strach. Ďakujeme.
Tiez myslim, ze to prilis nezmenis. Ked nechce ist na ruky, tak nechce. Je to zivy tvor, a nie hracka. Ale co by ste mohli skusit, je pomalicky jej ukazovat, ze sa toho nemusi bat. Najprv ju len zdvihnut, a hned polozit - zdvihnut fakt na sekundu, a nechat ist. Potom skusit, zdvihnut a prelozit vedla - zas, trvat to moze sekundu, dve. A takto jej ukazovat, ze jej neublizite, ked ju zdvihnete, ani ze sa nebude diat nic hrozne, ked strati kontakt so zemou. Mozno sa postupne nauci ze je to ok a nebude vystrajat ked ju zdvihnete. Ale treba ist na to pomalicky, raz, dvakrat za den - aby si nemyslela ze ju stale chcete natahovat, ked sa jej niekto ide dotknut.
Pre macky co zili vonku je to sebazachovny pud, unikat pri obmedzeni pohybu, tak to treba chapat.
My máme párik maciek, súrodencov. Mačka je menej kontaktná, ale nosí sa sa rada, vyslovene sa na ruky pýta, lozi po nás a keď ma dosť, zase odíde. Kocúr je vlezla vtierka, nedaj boh zavrieť pred ním dvere, všetko musí vidieť, všade byť a vecne sa moce pod nohami. Ale zobrať ho na ruky je životu nebezpečné, budí sa v ňom lev a tak sa aj bráni. Proste mačky 🤣🤣🤣
Ja len mozem snivat o tom ze dvihnut macku a pomojkat. Mame ju uz 6 rokov a stale je strasne placha. Pride sa pomojkat, ked sa na to cíti. Proste je taka povaha.
Aj macky maju svoje povahy, niektore su viac tulive, ine vobec. Nas kocur si sam urcuje, ako a ci sa ho vobec mozeme dotknut. Niekedy nam sam vlezie do lona, necha sa hladit a pradie, inokedy nas skriabe a hryzie, ked ho len pohladime - akoby v ramci hry alebo take nieco. No velmi je naladovy. Tu vela nenaspekulujete, len to musite nechat na macku, aby si vybrala, aky kontakt s vami jej je najprijemnejsi.
@mimano netuším ale je to podla mňa v povahe, malise viac maciek a tento nas kocúr sa nosiť nechce, maximálne sa príde pritulit obcas
Nie je to čiste len o povahe. Raz (už je to dávno, tak prepáčte, že neviem zdroj) som čítala článok, že ak niekto chová mačky, mal by mačiatka brať do rúk čo najskôr. Čím skôr si zvyknú na človeka, na to, že sa ich dotýka, tým lepšie. Je to vraj dôležité z toho dôvodu, že mačka, ktorá toto nezažila, ako mačiatko, nikdy nebude úplne v pohode s tým, keď ju človek bude brať na ruky. Vždy, keď na tomto fóre priznám, že mám nekastrovanú mačku, ujdú sa mi tu nepríjemné komentáre, ale aj tak to sem napíšem. Keď má moja mačka mačiatka, vždy sa ich hneď dotýkame. Vďaka tomu máme úžasné nekonfliktné "mojkacie" mačičky. Dávame ich ďalej do nových domovov a mnohí ich noví majitelia mi ešte dlho posielajú fotky a videá a sú z tých mačiek nadšení.
@mimano nemusí mať vôbec strach. Máme nórskeho lesného kocúra, už má štyri roky, nechá sa pohladkať, pomojkať, kľudne príde za nami aj sám od seba, ale navlačovanie na rukách sa mu proste nepáči. 😄🤷🏻♀️ So sestrou sme to skúšali už hocijak, aby videl, že sa nemusí báť, ale maximálne to len pretrpí, keď vie, že nemá na výber, ale nepáči sa mu to. Proste sú mačky, ktoré to nemajú rady. Možno, keby ho v chovnej stanici brali na ruky od malička, bol by na to zvyknutý, takto to proste nechce.
@h2 nam doniesla susedova macka maciatka skoro 5 tyzdnove...boli plache...ale ich matku sme uz aj predtym krmili, ona je na nas zvyknuta...aj preto nam mozno doniesla tie macata, aby sme sa o nich postarali...ale stale sme ich brali na ruky, hladkali...ked sli do novych domovov, uz boli vymojkane...to uz mali 12 tyzdnov
@nika523 Naša mačka nemá nikdy mačiatka 2x do roka, mačiatka jej aj z toho dôvodu nechávame dlho, dávame ich ďalej až keď majú aspoň 3 mesiace. Tým, že sú tak dlho pri mame, ona už potom na zimu mačiatka nemá. Keď mladé dosiahnu ten vek, pekne ich nafotím a dám na FB (ale už som dala aj sem, na koníka a aj cez neho sa podarilo nájsť im nový domov). V absolútnej väčšine prípadov nemáme problém ich umiestniť.
@nika523 Hm, dobrá otázka. Vlastne z viacerých dôvodov: je to vonkajšia mačka, žije slobodným životom. Keď má mačiatka, ja na nej úplne vidím, že je šťastná, normálne si to užíva. Aj my si to užívame, mám 10 ročného syna, mačky máme všetci veľmi radi. Keď sú mačiatka väčšie, hráme sa s nimi, sme pri nich vonku... Aj synovi kamaráti sa s nimi chodia hrať, vždy lepšie, ako byť zavretí doma pri mobiloch. Je to proste radosť.
Ďalší dôvod je ten, že naša suseda, staršia pani, ktorá tiež mala takéto vonkajšie mačky, dala jednu pod nátlakom rodiny vykastrovať. Mačka, ktorá nebola zvyknutá byť vnútri, jej po operácii pri najbližšej príležitosti ušla von, tam si vyhrýzla stehy a umrela. 😿
V prípade, že spolu žije viac mačiek a sú na dedine v blízkosti polí, predstavujú sami sebe konkurenciu v hľadaní potravy. O to viac myši vychytajú. Pri prestupe na krmivá mačka stráca záujem o potravu v podobe myší a väčšinou myš uloví a nezožerie, pokiaľ nie je výnimočne hladná. V prípade sterilizovanej mačky alebo kastrovaného kocúra majú o krmivá postarané, nechovajú sa pre lov myší, ale pre potešenie majiteľa.
Ešte ako dieťa som bola pri pôrode mačiatok, vyrastala som s nimi. S detským vnímaním som sa s nimi zhovárala a oni mi dali o sebe veľa poznať. Najmä o tom naladení, dokázaní vcítiť sa, kedy aj veľmi nezávislá nemojkácka cudzia mačka dokázala ku mne prísť, ak som samu seba a aj ju presvedčila, že ju nebudem nasilu chytať, len ak ona bude chcieť. Mačky mi dali v detstve poznať, že myšlienky cítia. A ja som im vďačná, pretože to výrazne ovplyvnilo aj výber môjho povolania.
@h2 ak by nebol bazos plný mačiatok od ľudí ktorí nedali svoju mačku vykastrovat tak by si ľudia brali mačičky z útulkov a pod.a záchranári by mohli zachrániť ďalšie, myslím si že je dosť mačiek ktoré potrebujú domov a netreba produkovať ďalšie lebo tým sťažujes šancu na domov tým ktoré sú na ulici a v utulkoch
@nika523 Chápem Tvoje otázky a obavy.
Načrtnem pohľad pre dieťa z viacerých pohľadov, stručný:
Pohľad predaja a darovania: Ak by ich ľudia nehodili na ulicu, ale ponúkli v inzerátoch, neboli by v útulkoch. A ľudia v útulkoch by prišli o prácu.
Pohľad veterinára: Ak by veterinár rad radom vysterilizoval všetky mačky, z čoho by vznikali nové mačiatka?
Pohľad ekológa: Premnožili by sa myši, z toho by prišli ľudia o úrodu.
Pohľad ekológa z inej strany: Felis silvestris je stále existujúci druh žijúci v lesoch.
Pohľad ľudského princípu : ak prídeme ako ľudstvo do štádia, že aj ich budeme chcieť umiestňovať v útulkoch, tak sme ako ľudia skončili. Ale tomu neverím, stále je vo mne nádej, že ľudia sa chápu navzájom a aj so zákonmi prírody.
Pohľad učiteľa: naučme sa od nich.
Pohľad psychológa: spolupracujeme s ich vzťahmi navzájom.
@katkamatka7 čo???? Čo to splietas ľudia v utulkoch by veľmi radi prišli o prácu lebo väčšinou to robia zadarmo vo svojom voľnom čase. Veľmi rada by som po práci a cez víkendy bola s rodinou radšej ako naháňať po uliciach choré, zúbožené mačky a behania po veterinach a veľakrát za vlastné peniaze
Mačka je úplne iné zviera ako napríklad pes, niektoré sú doma šťastné ale nemajú radi ak ich ľudia berú na ruky alebo sa s nimi chcú maznať. Udržujú si takú tú svoju zónu, no to neznamená, že im doma nie je dobre
@nika523 To je v tom začiatku: predaj a darovanie, práca a dobrovoľníctvo. A chápem, že sa pozeráš ako dobrovoľník pracujúci dobrovoľne.
@katkamatka7 všetci čo poznám to robia dobrovoľne a veľakrát aj z vlastných peňazí hradia veterinu a stravu keď sa nepodarí vyzbierať peniaze od ľudí a to ostatné mi musíš vysvetliť asi po lopate lebo vôbec nerozumiem čo si napísala čo to má spoločné s utrpením, hladom, chorobami túlavých mačiek ktoré nemajú domov, mám také doma aj veľa takých som adoptovala a ver mi ani jedna sa neťahala von, sú šťastné a vďačne že sú vo vnútri, to asi preto že im bolo vonku tak dobre
@nika523 Citujem Ťa: ,,ostatné mi musíš vysvetliť". Ďakujem za prejavenú dôveru.
Rada Ti pomôžem s pochopením v súkromnej správe v prípade reálneho záujmu.
@katkamatka7 a prečo by som sa mala pozerať očami veterinára a neviem koho, ja sa pozerám očami mačiek a čo je pre ne dobré a že nebudú chytať myši? čo keď vykastrujes mačku nebude chytať myši? Mačiek bude vždy dosť, sú premnožené preto ich treba kastrovat
@katkamatka7 no nech sa páči môžeš mi napísať, ale po toľkom utrpení čo som už videla za celý čas čo zachraňujem nedávam tomu veľkú šancu
@nika523 Dovolím si odpovedať na otázku, ktorú si položila vo verejnom fóre a to na otázku: ,,prečo by som sa mala pozerať očami veterinára a neviem koho...?"
Odpovedám vo verejnom fóre stručne: pretože získaním pohľadu iného človeka a iných ľudí dokážeš lepšie porozumieť otázke ,, Prečo?'.
Ďalej môžeme spolu pokračovať v konverzácii v súkromnej správe, kde nemusím odpovedať na vznikajúce otázky ďalších čítajúcich diskusiu a čo najviac sa venovať Tebe a odpovede naformulovať na základe Tvojich skúsenosti, záujmov, Tvojej povahy a charakteru.

Nasa macka sa necha hladkat, len ked ona chce...niekedy si sadnem k telke, ona si sadne podo mna a pozera na mna...rukou jej naznacim na moje kolena, aby vyskocila...vyskoci a necha sa mojkat...ale nie dlho...potom zoskoci a ide si v klude niekam lahnut...macky su individualne tvory...su nezavisle, nikdy im nenanutis, co same nechcu....a hlavne si potrebuju vybudovat doveru....