Mám postihnuté dieťa a som rada, že ho mám

ewisam
5. jún 2012

Ahojte, na podnet mnohych mamin zakladam tuto temu, kde sa moze zapojit kada mamina, ktora mozno zvazuje, ci si nechat dietatko, ktore bude mat nejake postihnutie a nema sa s kym porozpravat, ale i taka, ktora uz doma takto vynimocne dietatko ma, aby povzbudila mamicky cakatelky, ze zivot nekonci, len ma inu podobu.... Pripadne ak vas v tejto suvislosti nieco trapi...

vejula
6. jún 2012

@martinka13 som rada že sa ti pačil, a moc ma mrzi, že si prišla o dieťatko 😢 ... Ja som si v tom dokumente všimla, že všetky tie ženy mali po boku muža, ktory to prežival rovnako ako ony. To bolo podla mna velmi dôležite pre ich psychiku, vedieť že v tom niesu same, a že to ma zmysel to ako sa rozhodli.. TEda môže sa zdať že to bola čisto volba ženy, ale ja si myslim, že prave v tej najťažšiej volbe, je velmi potrebne mať po boku človeka, ktory bude stať za vami a vašim rozhodnutim.

mummy01
6. jún 2012

@vejula to s tymi muzmi-to mas pravdu.Vidim tolko osamelych zien len preto ze muz sa boji a radsej neriesi...odide ☹ ☹ ☹ Preto je uzasne vidiet ak muz stoji po boku zeny aj vo chvilach velmi prevelmi tazkych....Ja na mm vidim ze sa inak vysporiadava s tazkymi vecami,muzi akoby mali nejaku kontrolku v hlave ze ked ide do tuheho s detmi chytaju paniku,nevedia ist dalej.....aj ked navonok sa tvaria ako tvrdy chlapi...

tinara23
6. jún 2012

@crapula ahoj, obdivujem, že si sa odhodlala na takúto cestu.....ja som to nedokázala, mojmu bábätku zistili v 12tt anencefaliu, tiež by po pôrode zomrelo ☹ musíš byť veľmi silná osôbka, keď toto dokážeš. Prajem ti, aby sa stal ten zázrak, ktorému veriš, aj tie sa niekedy dejú 🙂

mirkakab
6. jún 2012

Maminy máte môj velký obdiv, slzy mám v očiach ked čítam vaše príspevky. Po tejto stránke som psychicky labilná, tak ďakujem Bohu že mi nadelil zdravé deti. Prajem Vám vela vela vela síl a lásky pre vaše detičky, či už sú zdravé alebo choré, hlavne že sú milované ....

mirkakab
6. jún 2012

@crapula Ked čítam tvoje príspevky je mi ťažko hoci ťa nepoznám, obdivujem ťa a prajem ti vela vela síl. Si statočná žena, ktorá si zaslúži obdiv. pomodlím sa za tvoje dieťatko aby to dopadlo čo najlepšie ....

martinka13
6. jún 2012

@vejula veru mas pravdu. Moj muz pri mne stal maximalne ako sa len dalo. Mozno som to aj preto prezila. Keby som sa rozhodla inak tak by ma podporoval. V tomto som mala stastie. 🙂

crapula
6. jún 2012

jejda moc vam dakujem za podporu!
ono ako pisala @vejula, bez podpory muza neviem ako by to dopadlo. takisto mi pomohli ludia tu, napriklad aj
@martinka13 a ine zienky, ktore si presli niecim podobnym.

lussy23
6. jún 2012

@crapula tiež Vás obdivujem. Málokto by také niečo dokázal, ste silná žienka. Tiež Vám držím palčeky a prajem veľa síl.. Bola tú jedna mamina, hovorili jej, že jej bábo zomrie po pôrode a má zdravé dievčatko.-.. Držím Vám palčeky, aby to bol aj Váš prípad.

luciferkax
6. jún 2012

@maminuska volalo sa to "Nejťežší voľba", nájdeš to v archíve čerskej televízie, bolo to veľmi doímavé... ťažko sa to pozeralo do konca 😒

vejula
6. jún 2012

@mummy01 hej muži su trocha iní, ja som sa s mojim bavila aj o tychto veciach samozrejme, ako by sa zachoval keby mame chore dieťatko. Jeho odpoved ma velmi potešila. My mame v rodine totiž DS, mamina sestra ho ma a tiež starkina sesternica, sice ked bola mamina sestra na vyšetreniach (otcova rodina trvala na tych vyšetreniach kvôli riziku 😠 ) tak tam zistili že to nieje nejako geneticky viazane, ale ja teda neviem, ked v rodine mame dva pripady DS... Ale netrapim sa teraz nad tym. Možno je to tym, že od malička som vyrastala pri nej u starkej, tak to berem tak nejako inak ako väčšina ludí. Ale neviem čo by som robila, keby môj manžel nevedel prijať taketo dieťa. To by bolo hrozne, takeho chlapa radšej vôbec nemať ako by mi mal len strpčovať život.

raza
6. jún 2012

@crapula Ahoj. Prepáč, že sa sem tak votriem, len som ti chcela napísať, že ti moooc držím palce.. Spomenula som si, ako som si nedávno čítala diskusiu, ktorú si zakladala.
Myslím, že je správne, ako si sa rozhodla, počkať a porodiť dieťatko, aj keď nevieš, čo bude ďalej... Keby sa aj malo stať niečo zlé, keby sa lekári nemýlili, tak teraz aspoň môžeš byť s ním.. No a ten drobček v tvojom brušku zas cíti všetku tú lásku, ktorú mu dávaš, počuje, ako sa mu prihováraš.. Takže aj on zažije lásku .. 😔
Ono ale je pravda, že lekári sa často mýlia.. to nemyslím tak, že ti chcem dávať nejaké plané nádeje, ale viem, že keď sa mne narodil brat, tak všetci doktori tvrdili, že bude ťažko ment. posthnutý, že sa nebude vedieť ani sám najesť, obliecť.. nedávali mu žiadnu šancu na normálny život 😠 nie je mu absolútne nič. teraz má 18 rokov a chodí na gympel. 😉 Po ňom mamina potratila a psychicky ju to vzalo, preto chcela silou mocou ďalšie. lekári jej nedávali šancu, nielen kvôli veku, ale mala nejaké problémy, povedali, že keby aj otehotnela, tak nedonosí. no ona otehotnela a porodila. tiež však celé tehotenstvo počúvala, ako ťažko bude Samko chorý a aj ich pekne poslala do hája 😉 samko je úúplne zdravý .
Strašne rada by som si o pár týždňov, alebo mesiacov prečítala tvoj príspevok, že váš drobček je na svete a je v poriadku.. ja viem, že ti to moc nepomôže, ale budem na teba myslieť a držať ti palce 😵

mummy01
6. jún 2012

@vejula No mm vedel este pred svadbou ze mozme mat chore deti,akceptoval to aj ked si myslim ze vobec netusil do coho ide.Ked sa maly narodil uprimne poviem ze to otriaslo nasim vztahom...prvy rok bol ako skuska,no manzel ostal....velmi sa snazi,lubi a stara sa.

vejula
7. jún 2012

@mummy01 tak to určite to ti verim. Ved aj narodenie zdraveho dieťatka, vie vzťahom niekedy dobre zatriasť, a pri chorom dieťatku je to isto o to ťažšie. Moja kamaratka ma silno postihnute dieťatko a jej priatel sa na nu vykašlal.. Chvalabohu že si našla priatela, ktory ich miluje oboch. Ten chlapček je važne velmi postihnuty, ani nechodi ani nerozprava, iba take svoje zvuky vydava, papať normalne jedlo nevie, takže mu musi všetko mixovať. Ma už 11 rokov. A ten otec pravy je taky ignorant, že ked žiadala o zvyšenie vyživneho, tak mal ešte take keci, že ona si vymyšla, že nieje na tom maly až tak zle aby nemohla pracovať popri nom.. Pritom on si fakt vyžaduje 24 hodinovu starostlivosť. Popri tom všetkom ma ešte aj astmu a epilepsiu.... Stale byva chory. Bože takí chlapi.. Nielenže sa zbavil zodpovednosti, ešte aj platiť sa mu nechce 😠

marulka83
7. jún 2012

@crapula och,drzim ti prsty a obdivujem ta. Si prikladom pre mnohe mamicky xx

mummy01
7. jún 2012

@vejula to je fakt smutne,vzdy ma to vie vykolajit ked vidim ze chlap sa takto zachova.Mama by nikdy od svojho dietata neutiekla,nikdy by sa nedokazala zbavit zodpovednosti....a je pravda ze je lepsie bez takeho chlapa co nevie byt oporou....

maminuska
7. jún 2012

@vejula môj prvý manžel ktorý je otcom mojej postihnutej dcéry teraz na poslednom výživnom vykrikoval že načo berie tak drahé lieky že môže brat aj lieky druhej generácie - ktoré však maju dopad na pečeň.
nevie nič o jej zdravotnom stave,lebo ho to nezaujíma, ale ked sa jedná o to že by mal niečo platit tak si preštuduje všetko a je z neho normálne lekár.
Som sa za neho normálne hanbila na tom sude a aj za seba akého otca som svojim deťom vybrala.

renata5
7. jún 2012

mamicky vsetky vas obdivujem je mi uplne do placu ked to citam a dakujem bohu ze mam zdrave dieta

vejula
7. jún 2012

@maminuska opch, bože, to by ťa určite ani nenapadlo, ked si si ho brala čo sa z neho môže vykluť. To je fakt nenormalne, akí dokažu byť tí chlapi sebeckí (použila by som hrubšie slovo, ale to by mi asi zmazali prispevok)

mummy01
7. jún 2012

Dakujem vsetkym maminkam ktore lajkuju prispevky aj tie moje,je fajn ak prispeje do tejto diskusie aj mamina ktora ma zdrave deti a vyjadri tak obdiv a podporu...ale....nepiste ze je vam do placu...nepiste ze je vam luto ze mame chore dieta...verte,velmi to nepomaha.Ja osobne, co najmenej potrebujem je lutost a slzy nad mojim vynimocnym dietatom.Ja som hrda,som mama bojovnik a som stastna a vdacna za svoje dieta a svoj zivot.Mozno sa to mamam so zdravym dietatkom bude zdat cudne ale mama s chorym ma myslim pochopi.Vdaka vam vsetkym 😉

vejula
7. jún 2012

@mummy01 ja uplne chapem čo pišeš. Určite su začiatky velmi ťažke a chce to velmi vela fyzickej aj psychickej energie. Moja starka mi vždy vie povedať. Kolko som sa naplakala ked sa mi Hanička narodila (to je ta dcerka s DS) a teraz na stare kolena môžem povedať, že som mala za cely život s nou najmenej starosti a najmenej vrasok... Deti sa jej totiž moc dobre nepovydavali nepoženili. TEda väčšina. Nechcem pisať moc podrobnosti, ale neraz museli riešiť velmi ťažke situacie so svojimi zdravymi deťmi... Hanička je sice chora a musi sa o nu starať, ale ma ju stale doma, vyhla sa všetkym tym nastraham vo svete. Povedala, že keby vedela, tak neplače. že ona jej urobila v živote skutočne najmenej smutku a vrasok

mummy01
7. jún 2012

@vejula urcite som to nemyslela zle ale lutost a slzy naozaj nikomu a nicomu nepomahaju.Aj ja som plakala,sice nie casto....naposledy vtedy ked jeden int.portal oznacil velmi hanlivo deti s ochorenim ktore ma moj syn ale neboli to slzy lutosti ale zufalstva.....Chcela som len vsetkym povedat ze zivot a chorym dietkom nieje smutny,aj ked musime bojovat tak sme velmi stastny....

bboossoorka
7. jún 2012

ahojte...čitala som vaše prispevky ani neviem prečo,,,,ja mam jedno dievčatko ktore ma 7rokov chvalapanu bohu zdrave....V roku 2009 som bola tehotna,,,všetko prebiehalo v poriadku,,,prve sono ok...takk som sa tešila.No nato prišlo druhe sono a pan dr sa ma pyta....mate v rodine dake geneticke ochorenie???,vo mne tlak na 1000,,nieeeeeeeeeeee.... ☹ a on na to...ale vaše babetko na postihnute cele teličko,,,takzvany EDEN,,čo znamena zakrvavenie 😢 neskutočna bolest,,plač,,,ešte teraz sa mi tisnu slzi do očiek....prišla som domov a manžel ani nevedel ako sa mi ma prihovorit,,,,bo ja bola mimo...nakoniec mi povedal,,,bud ja alebo to male....Aja som sa vtedy rozhodla a nelutujme doteraz...išla som na potrat bo babetko nemalo šancu prežit ani len porod...sice som to znAšala tažko ale neviem ako by som zniesla pohlad na moje mrtve babetko......na to som otehotnela o dva mesiace a ked som prišla do nemocki tak už som pomali do tyždna znova potratila babo... NAJTAžšIE BOLO žE MI POVEDALI žE TO POSTIHNUTE BOL CHLAPčEK....bolo to tažke obdobie...plne bolesti,plaču a smutku....AAAAAAAAALE PRIšIEL ROK 2011 PRESNE 2MAJ A JA SOM ZISTILA žE SOM TEHOTNA,,,,čOž MI DR Už NEDAVALI NADEJ žE DAKEDI MOJA MATERNICA EšTE BUDE SCHOPNA OPLODNENIA.....A BOLA....TENTO ROK 1.1.2012 SA MI NARODIL ZDRAVY SYNčEK TOBIASKO.... 🙂 A SOM NA NAJ,MAMINKA NA SVETE.....BOLO TO VšETKO TAžKE A KRUTE OD TAMTOHO HORE ALE JEDNO VIEM A TO ISTO....žE TO čOM SOM STRATILA NYM VRATI.L A TO DVOJNASOBNE....MAM CHLAPčEKA OCKOV SEN A NARODIL SA NA NOVY ROK A TO ZNAMENA POžEHNANE DIETA,,,,,,,,ASPON PAN FARAR TAK NA KRSTE VTAVEL.....VAš žIENKY OBDIVUJEM A CHAPEM .....NAJME DRžIM PALčEKI....... 🙂

bboossoorka
7. jún 2012

@crapula PREčO SI PANBOH VYBERA I NEVINNE DETIčKI?TOTO JEDNO NIKY NEPOCHOPIM A ANI NECHCEM.....SI SILNA žENA ....OBDIVUJEM TA
🙂

eviq
7. jún 2012

@bboossoorka keby si radšej nebola napísala nič.... 😒

mummy01
7. jún 2012

@bboossoorka aj moj maly je novorocne dieta a unho plati dvojnasobne ze je pozehnane dieta 😉

nikush
7. jún 2012

vsetky mate neuveritelne vela sily a mozno to vyznie hlupo, ale som stastna, ze sa nasli mami, ktore su, boli ochotne donosit a vychovat aj dieta s postihnutim.
a vsetkym ludom, ktori sa na vase deti a aj ine pozeraju s prihluplym vyrazom, by som priala mat zmyslanie batolata, nakolko aspon moja osobna skusenost s mojimi detmi je taka, ze sa na kazdeho postihnuteho cloveka nenormalne usmievali, bavili, a keby mohli tak by od statia z koze boli vyleteli 🙂
drzte sa, isto to chce vela sily

leadora
7. jún 2012

Ahojte mamicky,v prvom rade som velmi rada ze som natrafila na tuto diskusiu,ako som trocha googlila.V skratke napisem moj pribeh mam 2 deticky syna a dcerku. Syn ma 3roky je uplne zdravucky a dcerka ma 6mesiacov. Pocas tehotenstva bolo vsetko v poriadku,vzdy som si myslela ze ak by mi lekar povedal ze moje babo bude postihnute tak by som sa rozhodla pre potrat ,no takto ako plynul cas a my sme sa tesili na babo ,dcerka sa nam predcastne narodila o 2mesiace,nastastie bola bojovnica a zvladla to. No nasa dg. je hypertonia osoveho svalstva a nalez na mozgu.Nikto nam teraz nepovie ci bude malicka v poriadku alebo to necha nejake nasledky,zijeme v takom cakani ze co pride,ale uz som sa s tym zmierila,snazim sa mysliet pozitivne a robit vsetko preto aby nase male dievcatko bolo v poriadku aj ked je to velmi takze.Najhorsie je to cakanie... Ale podstatne co chcem napisat je ,ze aj zeny ktore si myslia ze by postihnute dietatko nezvladli a pisu tu ako obdivuju ine mamicky ktore take vynimocne deticky maju sa mylia....Zena ako matka je najsilnejsi tvor a verte ak by sa vam to stalo ako nam z dna na den,dosla by do vas taka neuveritelna energia a pud ochranit a vychovat to dietatko ca najlepsie a s co najvacsou laskou!!! Takze kazda milujuca matka zvladne starostlivost o svoje babatko ci uz je alebo nie je postihnute 😉

vejula
7. jún 2012

@mummy01 ono to zo začiatku možno vyzera tak, a ludia, ktorí niesu do toho zainteresovaní, tak si v skutočnosti nevedia predstaviť, že je to normalny život, i ked určite ťažší. Človek sa musi asi naučiť byť silný kvôli tym deťom a obrnovať sa voči blbym rekaciam.
LEbo osobne si myslim, že to najťažšie čo na celej situacii je, su prave neprimerane a blbe reakcie okolia. Človek aj môže byť sťastný, na svoje dieťa hrdý, ale tí blbí ludia akoby ničili, to šťastie, dehonestovali postihnuteho človeka, pričom podla mna ma takyto človek rovnako plnohodnotny život ako ja alebo ty. ale tym že my žijeme tak obmedzene teda myslim my ako ludstvo, často sa nam zda, že postihnutý človek musí byť nešťastenší, alebo nemôže si užiť život tak ako zdravy. Podla mna si ho môže uživať ovela viac, lebo mu stači menej ku šťastiu... Podla mna jeho život je iny, ale rovnako normalny ako môj, dokonca by som povedala, že je o niečo bohatší....
V minulosti boli všetky postihnute detičky umiestnovane v decakoch a ludia boli doslova šokovaní ked nejakeho postihnuteho zbadali v MHD alebo na ulici. TEraz je už o niečo lepšia situacia... Ale tie pozostatky z komunistickej doby a ten pohlad na postinutych tu sttale pretrvava...

Dufam, že nevadí, že sa zapajam do tejto situacie, aj ked nemam zrovna chore dieťatko, s postihnutym človekom som vyrastala od narodenia, tak sa chcem len podeliť s 6mojimi p9oc9it*mi* a nazormi

raza
8. jún 2012

ahojte. Ja dieťatko ešte nemám, ale pracujem ako učiteľka v ŠZŠ a pripájam sa k názoru mamičiek, ktoré tu píšu: Neľutujte ani mamičky, ani postihnuté deti!!! Z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že tieto deťúrence sú omnoho úpimnejšie, vedia vycítiť pretvárku, dať najavo radosť, smútok.. Keď prídem po chorobe do práce, moja najťažšie postihnutá žiačka sa na mňa vrhne a začne ma stískať 😵 nezažili ste krajší pocit 😵 v ZŠ by ste toto nezažili.. Raz sa mi stalo, že mi volal do práce mažel a oznamoval mi veľmi zlú správu, ja som sa otočila, aby ma deti nevideli.. keď som dovolala, tak mi jeden žiak povedal: jaj, to mi je lúto, že je maťko tak chorý, nebojte sa, to bude dobré.. na konci vyuč. hodiny som od iného dostala nakreslené srdiečko.. vraj: neplač, on sa vyzdravie, aj ja som bol chorý a už som sa vyzdravel 😵
nedá sa to vysvetliť slovami, proste ich lúbim, sú to moje zlatíčka a robia môj život krajším..

tieto deti nie sú nešťastné, majú tie isté problémy ako zdravé deti, milujú nás tak isto, ale dávajú nám omnoho viac..

raza
8. jún 2012

@bboossoorka neviem, či si si správne prečítala názov diskusie...