Máme nato, aby sme ako štát boli sebestační?
Máme nato, aby sme ako štát boli sebestační?
Stručné zhrnutie
- Diskusia rozlišuje viaceré typy sebestačnosti: potravinovú, energetickú, obrannú a informačnú, a spomína dostupné analýzy ako štúdia INESS "sebestacnost_2020".
- Hlavné praktické prekážky sú veľkosť štátu (uvádzaná populácia 5,5 mil.), ekonomická špecializácia (export áut, dovoz elektroniky a niektorých potravín) a závislosť na ruskej rope a plyne.
- Navrhované riešenia v diskusii zahŕňajú politickú vôľu a reformu štátnej správy (uvádzané čísla: približne 3 000 obcí, 75 okresov, 20 ministerstiev) na presmerovanie zdrojov do kritických odvetví.
Najčastejšie otázky
Q: Aké oblasti sebestačnosti sa bežne rozlišujú pri hodnotení štátu?
A: Diskusia rozlišuje potravinovú sebestačnosť, energetickú sebestačnosť, obrannú sebestačnosť a informačnú sebestačnosť; konkrétnu štúdiu o potravinovej sebestačnosti publikoval INESS pod názvom "sebestacnost_2020".
Q: Ako závislé je Slovensko na dovoze energie z Ruska?
A: V diskusii sa priamo uvádza závislosť na ruskej rope a plyne ako významný problém pri dosahovaní energetickej sebestačnosti.
Q: Kde hľadať analýzu potravinovej sebestačnosti pre Slovensko?
A: Ako konkrétny zdroj bola v diskusii odporučená štúdia INESS dostupná na stránke iness.sk pod dokumentom "sebestacnost_2020".
Q: Aké ekonomické štrukturálne fakty obmedzujú sebestačnosť Slovenska?
A: V diskusii sa uvádza, že Slovensko exportuje autá a importuje elektroniku a niektoré potraviny, a že krajina má približne 5,5 mil. obyvateľov, čo obmedzuje rozsah vnútroštátnej produkcie.
Q: Aké administratívne reformy sa v diskusii navrhujú na podporu sebestačnosti?
A: Navrhované opatrenia zahŕňajú znižovanie rozsahu štátnej správy, konkrétne spomínané zrušenie alebo zmenšenie počtu úradov pri uvádzaní údajov o približne 3 000 obciach, 75 okresoch a 20 ministerstvách.
Q: Má Slovensko historicky potenciál byť potravinovo sebestačné?
A: V diskusii sa uvádza, že Slovensko malo v minulosti potravinovú samostatnosť v niektorých odvetviach, pričom návrat k vyššej sebestačnosti by vyžadoval politické rozhodnutia a podporu domácich producentov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Slovensko nie je úplne sebestačné a existuje závislosť od dovozov energií a niektorých komodít.
- Zmeny vyžadujú politickú vôľu a strukturálne reformy štátnej správy.
Sporné názory
- Možnosť dosiahnuť sebestačnosť ako realistický cieľ versus názor, že úplná sebestačnosť nie je praktická ani žiaduca v modernom špecializovanom hospodárstve.
Otvorené otázky
- Ktoré konkrétne odvetvia by bolo realistické transformovať na sebestačnosť v krátkom až strednom horizonte?
- Aký rozsah úspor by prinieslo znižovanie počtu úradov a aké presné rezorty by sa mali reorganizovať?
Spomenuté značky a firmy
INESS, Markize
Spomenuté produkty a metódy
potravinová sebestačnosť, energetická sebestačnosť, obranná sebestačnosť, informačná sebestačnosť, špecializácia priemyslu, dovoz elektroniky, export áut, znižovanie štátnej správy
Miesta a osoby
Slovensko, Rusko, Česko, Maďarsko, Londýn, Sarajevo, Zlatka Puskarova, Kremeľ
Ako štát si myslím, že nie... ka naším politikom je aj škoda sa nejak vyjadrovať, keďže je to tam len jeden veľký cirkus a nič viac
@daniela2202 pofiderna, cisto filozoficka, zbytocna otazka.
Aj keby sme ju mali (aspon energeticku a ekonomicku, vojensku tazko niekedy vobec), staci akakolvek prirodna anomalia, co zasiahne urodu a aki by sme zrazu boli radi, ze mame bohatsich susedov.
Taka je ta samostatnost.
Naco sa bavit o niecom, co je len teoria, filozoficka uvaha a nikdy nebude prax?
A naco by nam bola?
Ved my mame samostatny stat, samostatnu rec, vlajku, erb, hymnu, uzemie, hranice - vsetko svetovo uznane - a ani na to nevieme byt hrdi, vazit si to a rozvijat to (vid hoci aj tu ubohu uroven gramatiky a tradicneho: naco mi to bude? Niektorym ani keby zjednodusili zivot bez ypsilonu a ciarok, tak ju nezvladnu.).
Co by sme robili s inym druhom samostatnoti i keby ju nejaka vlada zabezpecila? Akurat by sme ju do par rokov rozhajdakali.
Akakolvek samostatnost ma sancu fungovat, len ak na nej budeme pracovat my vsetci. Lebo iba tak budeme citit hodnotu toho a budeme ju vediet naucit citit i nase deti.
Takze ak sa chces o niecom realne bavit, tak o tom, co sme ochotni my vsetci obetovat pre to.
A to uz bude uplne ina pesnicka.
To uz bude vela reci o tom, ze: A co z toho mam..,
My sme beztak nasilu ustanoveny stat. Boli sme nevyhnutnost pre Cechov po prvej svetovej vojne, aby sa ziskalo uznanie samostatnosti. My mozeme byt radi, ze sme.
A miesto toho, aby sme rozvijali minimalne vlastne narodne povedomie a hrdost (co priamoumerne potom vedie k tomu, akych politikov si volime), tak sme nauceni iba brblat, frflat a ohovarat, ake to nie je dobre a nadavat na stat, valat vinu nan. A cakat, ze stat sam od seba nam ponukne nieco, na co mozeme byt hrdi.
Co je asi ako sa nastahovat do starej budy a cakat, kym sa prestava sama od seba na honosnu vilu, aby sme sa mohli pochvalit, kde byvame.
kedysi by som mozno povedala ze aj hej ale pri tom v akej *** sme teraz,, tazko :D
@asfodelka, to si o nás nemysli svet, ale nejaký ruský zmagoreny pisalek, čo si vymyslel pedagóga zo Sarajeva (ktorý by musel byť zvlášť nepricetny, aby práve on blabotal o zbytočných krajinách). A zase z ruskej gebule takáto sprostosť kľudne vyjsť mohla. Trikrát si delili Poľsko a nevyšlo to, tak prečo neskúsiť suseda? Ale inak úvaha na úrovni krcmových stamgastov po siedmom pive (ta v pravde)