• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mateřství po 45. Co si o tom myslíte?

10. marca 2014 
@amrash nechcela som ťa nijako zraniť, ja by som sa ale bála v takom veku riskovať, aj keď viem, že mladosť tiež nič nezaručuje. možno som taká zblbnutá zo školy keď vidím, akým obrovským šťastím je mať zdravé dieťatko :slight_smile:
11. feb 2012 o 17:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zujanka :slight_smile:) presne
11. feb 2012 o 17:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 ty študuješ niečo o postihnutých deťoch? Ja som špeciálny pedagóg, vidím toho nešťastia dosť ale verím že veda pokročila a hlavne verím Všemohúcemu
11. feb 2012 o 17:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 Neee, v pohode, neni treba se omlouvat!!! Ja jen chci upozornit na to, ze se nic neda pausalizovat a dopredu se kvuli blbym tabulkam stresovat!!! NIKDO - ani mlady ani stary si nemuze byt jist budoucnosti.
Souhlasim, ze mit ZDRAVE dite je nejvetsi radost a dar pro matku.
11. feb 2012 o 17:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zujanka nie nie :slight_smile: normálne na hodinách v škole, prvé 3 mes. sme mali genetiku, zaujalo ma to, tak som si niečo o tom aj navyše kukla. ale aj naša vyučujúca je veľmi múdra žena, takže nám povedala aj všelijaké zaujímavosti... ešte som len v maturit. ročníku na strednej, ale rada by som študovala buď na lekárskej fak. alebo na prírodoved. buď antropológiu, alebo spomínanú molek. biológiu, genetiku. zatiaľ som ale určite prijatá len do Olomouca na biochémiu na základe výborných študijných výsledkov, je to zaujímavý odbor, ale neviem či sa mi s tým podarí uplatniť. v škole nám nemá kto o tom viac povedať, pominulé roky mali maturanti odborných kariérnych poradcov + niektorí vyučujúci mali prehľad o školách, takže vedeli odpovedať na otázky. teraz naháňam a otravujem ľudí takto cez net, a snažím sa od nich konkrétne študujúcich na danej škole informovať o podmienkach a tak :slight_smile:. v tomto mi koník veľmi pomohol :slight_smile:
11. feb 2012 o 18:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@amrash :slight_smile: máš pravdu, som z toho trochu vyplašená a aj celkovo z tých vecí okolo, že ako málo stačí a je všetko pokazené. možno mám stres preto, lebo za každým tým číslom sa skrýva utrápené dieťa a ešte viac utrápení rodičia... aj keď teraz mi je ešte skoro sa stresovať :slight_smile:) ale mám zlý pocit odkedy som si to začala podrobnejšie pozerať.
11. feb 2012 o 18:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 vidíš si múdra šikovná a verím že aj pekná mladá dáma :slight_smile: Ja keď som študovala na VŠ mali sme skúšky z genetiky, somatopatológie dokonca z psychiatrie a pri každej som mala všetky choroby a príznaky :grinning: psychika robí svoje :wink: Si ešte mladučká ta si užívaj život, ktorý máš pred sebou vyber si štúdium ktoré Ťa bude zaujímať a baviť. Mám synovca v Tvojom veku a je mu jedno na akú VŠ pôjde a vraj aj ostatní spolužiaci sú na tompodobne ,tak neviem či Ťa neuvediem ako príklad :wink: Veľmi Ti fandím a držímpalce, nech sa podarí všetko čo plánuješ :slight_smile:
11. feb 2012 o 18:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@katusska1 Ja vim, ale je to tim, ze se pohybujes v tomto prostredi. Proto tak uvazujes. Jenze to bys pak nemohla jezdit treba autem, nebo chodit po prechodu, protoze podle statistik jsou to velice rizikove zalezitosti!!!
11. feb 2012 o 19:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zujanka ďakujem ti, dúfam, že všetko zvládnem - lenže ja viem, že najviac by ma bavilo byť doktorkou, ale niekde stále vo mne sú hlasy tých báb, ktoré vyštudovali a odhovárajú ma. viac je takých čo ma odhovárajú, hlavne kvôli tým deťom - jednoducho na ne nemajú čas. preto niekde v podvedomí si želám aj možno niečo iné, budem sa pripravovať na testy z LF, ale pokiaľ sa nedostanem, tak mám asi iné poslanie v živote. možno sa pýtaš že prečo už rozmýšľam nad deťmi, ale som rozhodnutá že určite počas vš, samozrejme, ak budeme s M stále spolu, ich chceme mať. toto leto budeme spolu 5 rokov, iní už po takej dobe stihnú všeličo, a myslím, že keby máme čakať až do konca štúdia, tak ma picne :grinning:. a to nevravím, že keby sa mi podarí to vyštudovať, tak potom atestácie a jedno s druhým, no neviem. ale ďakujem ti, určite som rozhodnutá že pôjdem nejakým takýmto smerom, tak už len čakať, kde sa mi ešte ponúkne príležitosť. a ešte musím napísať, že tu na MK je veľa báb, medičiek, majú deti a zvládajú všetko super. asi naozaj všetko závisí od toho, ako sa k tomu človek postaví :slight_smile:. asi by som si mala viac veriť, že sa mi to podarí... tak ako si ty napísala, všetko čo plánujem :slight_smile:
11. feb 2012 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 moja, no musíš si veriť a ono sa to všetko postupne ukáže čo a ako Zvládneš to, môžeš všetko čo len chceš, po čom túžiš, iba ver a ono to príde :wink:
11. feb 2012 o 19:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zujanka ďakujem ti moc, aj toto mi pomôže, keď ma niekto tak povzbudí :slight_smile:. pekný večer ti prajem :slight_smile:
11. feb 2012 o 19:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 Aj ja ďakujem Tebe je krásne stretnúť mladého človeka ako Ty A ešte niečo, všetky sme tu preto aby sme sa povzbudzovali a navzájom si pomáhali :slight_smile: Tak sa drž a daj vedieť čo je s Tebou :slight_smile:
11. feb 2012 o 19:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zujanka samozrejme, ozvem sa :slight_smile: ďakujem, ďakujem, ďakujem :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
11. feb 2012 o 19:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte maminky, nahodou som nasla tuto temu a neda mi to nenapisat svoj nazor - ja to vidim z druhej strany, ja som dieta matky po 45
ked si to vezmete, pred 30rokmi to bolo nieco uplne nepredstavitelne, dnes je to uz trochu ine, ked mame lekarka potvrdila tehotenstvo, rovno sa jej opytala kedy pride na zakrok - mama na to samozrejme ani nepomyslela, chcela si ma nechat :dizzy_face: aj segru mala relativne neskoro, v 34, ja som sa narodila ked mama mala 44, povedala, ze sa nikdy tak dobre necitila ako ked bola tehu :slight_smile:
len ja som sa cele detstvo potykala s tym, ze som sa hanbila, ze mam takych starych rodicov, ked sa niekto na ulici prihovoril a oslovil mojich rodicov starka alebo starky, isla som sa prepadnut,
stale som sa bala co sa stane, ked nahodou zomru, aj ked som studovala VS tak ma taketo myslienky napadali
v puberte prisli aj dost velke nazorove rozdiely, aj ked som si nasla frajera - mala som v podstate len jeden vazny vztah a to terajsieho mm, ale mama nesla dlho pochopit ked som sa k nemu po 6rokoch chodenia chcela nastahovat a neboli sme manzelia
dnes som mame za vsetko vdacna, nadovsetko ju lubim, ale nie som toho nazoru, ze by zeny mali mat tak neskoro deti - zavisi to od konkretnej povahy a osobnosti ale napriklad mam pocit, ze mi uz mama niekedy "nestihala"
zas ale na druhej strane mama ostala dlhsie "mlada" a tie moje strachy ze sa nieco moze stat uz beriem uplne inac, ved stat sa moze cosi hocikedy, ci ma clovek 30 alebo 60
urcite tehotenstvo a vychova dietata v neskorsom veku nesie so sebou viac rizik ale je to len na tych rodicoch ako to zvladnu, niekto to proste nezvladne ani v 30 ani v 50
drzim vsetkym maminkam, ktore svoje babätka budu mat "neskor" palce, zdrave dietatko je najviac na svete!
11. feb 2012 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@katusska1 Správně jsi to napsala, vše záleží na tom, jak se k věci člověk postaví. Když se bojí předem neúspěchu, věci mají tendenci nedopadnout dobře.... Myšlenka je základ, od ní se odvíjí chování.
Já měla takovou touhu studovat medicínu, že by mne od toho neodradilo nic. Je pravda, že na děti jsem v tak mladém věku - během studií - vůbec nemyslela. Věci v zásadě jdou , jak mají jít. Vystudovala jsem, začala jsem pracovat, přišlo mi líto už nechodit do školy, tak jsem při práci vystudovala druhou VŠ. Pak by bývala byla dobrá doba, či věk, či jak to nazvat, mít děti. Partner ale umřel. Osud, ten nahoře, nevím... Myslela jsem , že asi děti nebudou.... Nakonec mám velkou rodinu. U profese jsem zůstala, snažím se ji kloubit s dětmi . Není to úplně snadné, člověk má jedno množství energie, které musí rozdětli na vícero stran. Ale jde to a s bezdětnými kolegyněmi bych neměnila ani omylem. Ještě bych klidně i další miminko měla, jen manžel se čertí, že na čtyři děti už budeme muset koupit autobus :grinning: To je asi pravda.... A co se profese týká, minulý týden jsem byla na stáži, včera jsem se vrátila z onkologického kongresu. Do práce chodím od tří měsíců malé jeden den v týdnu. Jde to. Je pravda, že bych uvítala mít víc času na sebe, ale to je sekundární, to přijde časem. Takže člověk co chce, to opravdu zvládne, neboj se.
11. feb 2012 o 19:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@leiladelly je mi to ľúto, že si prišla o partnera... uff, to by som asi ja neprežila :frowning2:. to je ďalšia vec, neviem ako vydržím bez neho, keď pôjdem na intrák. sme spolu každý deň, každú voľnú chvíľu 4,5 roka vkuse. je to niekto ,koho proste potrebujem mať pri sebe, a vtedy nájdem takú určitú psych. pohodu. a to ma motivuje k lepším výsledkom napr. aj v škole. ale budem sa snažiť, hlavne chcem, aby sme boli v živote spokojní a zdraví. vidím, že ty si bola úspešná študentka :slight_smile:. baví ťa tvoja práca? nemenila by si?
11. feb 2012 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 víš, člověk přežije věci, o kterých se mu ani nezdá, že by je mohl přežít, kdyby nastaly. Prostě je přežít musí, není jiná volba.... Dobrá věc je, že ode dna se dá jedině odrazit, víc dolů už to nejde....
To je pravda, že je důležité být hlavně zdravý a najít psychickou pohodu a smysluplnost bytí. K tomu patří i pracovní náplň (nepracovala bych někde, kde by práce byla jen zdroj příjmů, jinak nic...). Já to neberu tak, zda bych měnila, či ne. Mám větší spektrum aktivit, primárně mám privátní ordinaci, tam mne práce baví. Takový určitý stereotyp, který práce nese, kompenzuji dalším vzděláváním, jinými aktivitami. Jestli bych neměnila, tak jsem nikdy neuvažovala. Možná jsem to měla snazší, že jsem se rozhodla velmi záhy, že vystuduji medicínu, asi tak ve třech letech se mi to začalo formovat, protože jsem měla za vzor mého tatínka. Tak jsem nikdy neváhala, byl to sen, za kterým jsem šla mnoho let. S věkem a praxí bych řekla, že je ta práce čím dál zajímavější, teorie se propojí s praxí, člověk vidí věci jinak, než jak je viděl na škole. Právě jsem přijela z toho kongresu a musím říct, že to pro mne byla taková psychická vzpruha, byť se řešila onkochirurgie, věci jen a veskrze smutné, setkání s kolegy, lidmi podobného ražení, to člověk cení postupně víc a víc. Já myslím, že postupně se Ti vyjasní, jakým směrem chceš jít. Ono v tom okamžiku, kdy se má člověk rozhodnout, kolem maturity, je opravdu ještě dost brzy , aby každý měl vyhraněný názor.
11. feb 2012 o 19:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leiladelly tak to ťa asi šokujem, na našej škole sme sa museli rozhodnúť už v prvom ročníku gymnázia, pretože sme mali blokovú výučbu. a už dopredu chceli vedieť, na čo sa vo 4. ročníku zameriame a museli sme to nahlásiť. ale tiež som vždy chcela byť dr., ale neverím si, snažím sa trochu pozitívne myslieť, ale neviem, niečo vo mne sa proste s tým pozitívnym myslením bije... takže musím viac si veriť, ja viem, toto je moja najväčšia chyba, stále sa podceňujem. neviem prečo, v ostatných veciach som si vždy verila. napr. ja som mala celé 4 roky zo všetkého 1 až na matiku a fyziku :grinning:, to je moja slabota. a napr. moji spolužiaci sa hlásia na LF tiež, ale veria si, jednoducho mali 3 z chémie, vedia, že nič z nej nevedia, a na tie testy ju potrebujú, ale jednoducho sú presvedčení, že to zvládnu. viem, že známky nie sú všetko, a práve preto s tými jednotkami mám takú obavu... aj obavu z toho, že veľa ľudí proste to odo mňa čaká, nemyslím len rodinu, ale aj v škole...
11. feb 2012 o 19:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 Nedaj sa ničím odradiť, počúvni svoje vnútro, ver si a choď za tým, teraz je Tvoj čas Neporovnávaj sa, si jedinečná si to Ty a Tvoje schopnosti Tvoja budúcnosť. Akoby som teraz videla seba pred rokmi, keď som sa snažila splniť všetky očakávania rodiny, okolia, bola som na seba prísna, musela som byť vždy tá najlepšia a aj tak som si neverila a vieš čo? - skončila som na antidepresívach :frowning2: Teraz viem, že to bola chyba neveriť si preto Ti to hovorím. Ver, neporovnávaj sa, nedaj sa odradiť a dôjdeš do cieľa :slight_smile:
11. feb 2012 o 20:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mimi21 ja som sa tiež narodila našim keď mala mama 44 a oco 54 rokov. Mám tri staršie sestry o 22,20 a 16 rokov staršie. A musím povedať, že to boli nezabudnuteľné a krásne časy. Vôbec som nepociťovala, že mám starších rodičov. Dokonca si pamätám ešte starú mamu :slight_smile: Mne sa tiež deti narodili v 34 a 39 rokoch a tehotenstvá pri oboch boli super, žiadne zdravotné problémy som nemala, pri malom som dokonca bola tt v siedmom mesiaci na túre na Rozsutci :grinning: Po oboch pôrodoch aj keď cisárskym rezom, by som bola šla domov aj na druhý deň, keby ma boli pustili :slight_smile: A teraz tiež nepociťujem svoj vek 42 rokov, chodíme korčuľovať, na turistiku, plávať... niekedy si myslím, že mám viac energie ako niektoré mladšie maminky :stuck_out_tongue_closed_eyes: Takže vôbec sa nepozastavujem nad tým, že niekto ešte aj v takomto veku zatúži po malinkom voňavom uzlíčku, ja keby som nemala podviazané vaječníky po druhom cs, tak neviem, neviem...
11. feb 2012 o 20:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@katusska1 tak, sebevědomí, sebehodnota nedostávám do vínku, to budujeme celý život a také se hodně odvíjí od toho, jak se k nám vztahují nejblžiší lidé, rodina, zda nás podporují, nebo naopak. Je o ale věc, na které můžeš pracovat, víš, jak to cítíš, že tam máš trochu slabinu, takže můžeš na ní pracovat, věřit si a jít si za svým cílem.
11. feb 2012 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@vivusika vies, strasne tazko sa mi to formulovalo, aj ked sa nieco zdalo ako negativum toho, mat babatko neskor, ked som sa nad tym zamyslela, nebolo to nikdy nic neprekonatelne
podla mna to velmi zalezi od konkretneho cloveka, od toho aka je to osobnost
ja som svojich starych rodicov nezazila :frowning2: to mi chýba...
11. feb 2012 o 20:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dovolim si este raz zareagovat v tejto téme... ja absolutne chapem 20 az 25 rocne mlade mamicky, ze sa im zdaju 40 rocne zeny vseobecne uz ako stareny, aj ja som taka bola.... a pri pomysleni, ze taka zena by maa byt tehotná, uff, to sa mi zdalo až nechutne zvrhlé..... rovnako tak ako sa mi ako 15 rocnej zdalo ze 19 rocná žena je starena a na diskoteku nepatrí...... takze naozaj chápem mladé žabky......má to len jednu maličkú chybičku krásy, a to, že 40 rocná mamička, ktorá mala dieta v 20tke a aj 40tke si už vie porovnat obe tehotenstva a aj celkove zazemie a vztahy okolo toho.......
.....ked teda si mozem dovolit porovnavat (nechcem unifikovat, takze hovorim len a len svoje subjektivne nazory) tak, tehotenstvo v 20tke som prezívala ťažko, ako vysokoškoláčka, tesila som sa, ale brala som to ako samozrejmu vec..... teraz ako 40 rocna som sa na malicke tesila ovela viac, tehotenstvo som brala ako dar a nie niečo samozrejme..... porod pred 20 rokmi na umretie a teraz v 40 tke bezbolestny, hoci 12 hodinovy...a este jednu vec chcem povedat, je mi luto, ze som svojmu milovanemu synovi, ktorý ma teraz uz 19 rokov nemohla skusenostne, citovo, emocionalne a materialne dat to, co som vedela a mohla dat teraz v 40tke svojej dcerenke.......Ako 20 rocna som dala to, co som vedela a mohla dat a zdalo sa mi, že viac sa uz ani nedá dať.....dalo, to viem a vidím a cítim teraz........
Teda ak sa mladučkým mamičkám zdá, že 35-40 rocné ženy su na materstvo pristaré, je to uplne, ale uplne v poriadku........ a ak sa 40 rocnej mamicke zda, ze mlade mamicky nemozu dat malickemu tolko lasky a nevedia sa tak dobre postarat o dietatko ako ony, aj to je uplne, ale uplne v poriadku........
..len nech sú všetky detičky chcené a milované od svojich mamičiek tak veľmi, ako len mamičky dokážu.....
11. feb 2012 o 20:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (10)
@zujanka ja nechcem ani tak splniť očakávania rodiny, pretože im záleží na tom, aby som bola šťastná. a moja mama má vš, babka s dedkom nie. a žijeme aj s nimi a oni stále vravia, že budú mať zo mňa radšej dobrého človeka ako študovaného paka :grinning:. ale zas záleží im aj na tom, aby som mala nejaký základ, oni ho vidia vo vysokej, myslia si, že mi zabezpečí lepšiu budúcnosť, ale nie vždy je to tak. odmalička ma viedli k tomu, že keď sa budem učiť tak budem mať niečo, čo mi nikto nikdy nevezme. skôr myslím, že v mojom okolí (škola) sú ľudia, ktorí čakajú na môj neúspech... ja zas som učením nikdy netrávila hodiny, mám dar, že sa dokážem rýchlo naučiť, ale zas niekedy som pedant, to priznávam :slight_smile:. veľmi mi pomáha, že ma aj ty tak povzbudzuješ :slight_smile:. ale keď som mala absolventský koncert z klavíra a dostávala som ružičku od riaditeľa a videla som ako babka, mama, dedko a M sú dojatí a tlieskajú mi v prvom rade, tak to bolo asi prvýkrát keď som mala pocit, že je to pre nich.
11. feb 2012 o 20:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@leiladelly veď práve to - nikdy ma nikto z rodiny nepodceňoval, skôr naopak - len samá chvála z okolia, už som nad tým rozmýšľala kde môže byť chyba. v ostatnom si všetkom verím, len tá vš je moja slabina a stále si myslím, že sa nedostanem. možno je to tými neprajnými ľuďmi, o ktorých viem, že sú...
11. feb 2012 o 20:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 Víš co, lidé jsou různí... Člověka to sice může trápit, ale nic nezmůže a lepší je se na to povznést, nechat je být. Možná se tím moc trápíš, prostě věř, že Tě vezmou a nepřemýšlej "co by kdyby..."
11. feb 2012 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@leiladelly ďakujem :slight_smile: potom sa aj tebe ozvem, ako som dopadla. a ktovie, možno sa niekedy stretneme na nejakom kongrese aj my dve :slight_smile:) už budem takto uvažovať, verím tomu, že budem mať úspech :slight_smile:.
11. feb 2012 o 20:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katusska1 není zač. Budu ráda, dej vědět, jak jsi dopadla, věřím, že když uděláš maximum, dopadne to dobře. Na druhé straně, i kdyby nedopadlo toto, dopadne něco jiného dobře.... Toto je věc, kterou Ti mohu říci jako starší "kolegyně", tuto moudrost jsem v mladším věku nevěděla, plno věcí jsem viděla dogmaticky - buď anebo - , ale ono nic není černobílé a člověku to ušetří plno pochyb a trápení.... Věci vždy jdou dál a většinou tak, jak mají jít.
11. feb 2012 o 20:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@katusska1 ďakujem, ďakujem, ďakujem Určite každý kto Ťa má rád sa teší z Tvojich úspechov a sú hrdí, aká si šikovná. A tí ostatní nech sa Ťa nezaujímajú, v živote stretneš veľa závisti a veľa neprajníkov, takí sú ľudia, žiaľ. Nevšímaj si, aj keď verím, že to nie je jednoduché. Si rozumné inteligentné žieňa, ktoré vie čo chce. Odpúšťaj tým, ktorí Ti neprajú, praj im dobré. Mne napríklad strašne veľa ľudí fandí, ale moja mamka mi neskutočne vynadala ked som jej povedala že chceme s manželom/brali sme sa vlani v lete/ dieťatko. Že čo som robila doteraz či som nenormálna atď. A teraz, po niekoľkých mesiacoch sa už otvorene o všetkom bavíme a berie ako normálnu vec, dokonca si už predstavuje vnúčatko :slight_smile: V prvom rade počúvaj svoje vnútro, ono Ti napovie a drž sa ľudí, ktorí Ťa majú radi. Ale to Ty iste vieš :slight_smile:
11. feb 2012 o 20:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
tu nejde o to ci je to spravne alebo nie v 45 mat dieta, jednoducho ak sa zena citi mat dieta v tom veku tak kludne ano,ale ja urcite uz by sm nechcela mat male dieta v takom veku a t hned z niekolkych dovodov
1. zena v tom veku ma co robit so sebou a nieto este sa starat o male babo
2. nemala by som nervy na male babo,okolo ktoreho treba stale chodit a potom byt nevyspata a minimalne 5 rokov zababrana a ako smudla oblecena, ja si seba v 45 predstavujem ako damu, ktora je pekne a cisto oblecena a ma pracu, ktora ma bavi a krasne deti, ktore su uz starsie a ktore si chodia ku mne po radu
3. kym by dieta maloo 18 rokov ja by som bola 60 rocna babka
4. teraz mam 32 a zda sa mi,ze uz nemam taku energiu na deti ako ked sa mi narodilo v 26 prve, takze v 45 by som bola rada, keby som uz mala trochu kludu pre seba a svoje aktivity
jednoducho kazda zena je ina a kazda ma ine ocakvania od zivota, kym niekto ma dieta v 20tke inej zene to vyhovuje v 40 tke, je to jednoducho individualne a myslim si,ze kazda zena citi,kedy je pre nu ten spravny cas na deti
11. feb 2012 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok