Moja príšerná rodina sa ku mne nespráva pekne.
Prajem krásny deň všetkým.
Ani neviem kde začať, mám toho toľko na srdci. Začnem asi posledným zážitkom, ktorý ma poriadne naštval. Prišla som domov na dovolenku zo zahraničia, kde žijem a pracujem. Prišla som na týždeň. Moja teta, mamina sestra, oslavovala narodeniny, tak sme u nej boli. Bolo tam veľa ľudí, keďže teta je dosť spoločenská, má veľa priateľov a máme veľkú rodinu.
Tak sme prišli, hneď mi začali vyčítať, hlavne babka, ako som si mohla dať topánky na podpätku, veď som takáááá vysokááá. Meriam 176 cm. Skritizovali na mne úplne všetko, od hlavy až k päte. "Máš dlhé vlasy, daj si ich ostrihať, máš poškodené končeky (bola som pred týždňom u kaderníčky), Bože, po kom len si taká vysoká? Ale na to som si už zvykla. Oslava prebiehala, nik sa so mnou nebavil, nerozprával. Ani sesternice. Bratranec mi ponúkol alkohol, ale odmietla som keďže nepijem, tak sa ma spýtal či mi nej..be? Sedela som tam sama akoby som mala lepru. Babka ma okamžite zapriahla do práce, aby som pomohla umývať riad, odniesť tácky a tak. Ja som hosť a mám toto robiť? Veď teta má dve dcéry a syna, prečo oni nepomáhali, prečo ja? Ešte nás volali od rána aby sme im pomohli pripraviť oslavu, poupratovať... U nás doma keď je oslava, ani ja a ani mama si nedovolíme niekoho obťažovať aby nám pomáhal umývať riad. Ale tak nič nové, veď moja sestranica bola lemra lenivá vždcky. Už od mala. Ja som vždy chodila umývať okná babke aj dedkovi spoločne s mamou, tá lemra tam nikdy nebola, nikdy nikto nepomáhal len ja. Ona len do zrkadla pozerala, to bolo všetko. Všetka práca bola na mne.
Všetci sa tam tvárili ako hov..o na torte a ja som sa tam cítila ako šváb. Po týchto rodinných oslavách akurát dostanem depresiu a cítím sa úplne k ničomu, ako nula, ktorej sa každý vyhýba. Potom potrebujem niekoľko dní aby som sa necítila úplne k ničomu a nazbierala aspoň aké-také sebavedomie. Tieto rodinné oslavy sú pre mňa nočnou morou. Dokonca raz môj strýka nazval môjho brata cocotom. A rodičia nič, mama a otec len sedeli a prikyvovali.
Mama to isté, tá na mne tiež nikdy nič dobré nevidela, len ma kritizovala. Nič jej nebolo dosť dobré. Mám pocit, že ma všetci len využívajú. Keď prídem domov, tak prídem aby som si oddýchla, ale to je stále niečo , raz pomáhať babke do záhrady, potom dedkovi upratovať. Veď má toľko vnúčat, ale vždy to schytám ja.
Nechcem zo seba robiť chudinku ani Popolušku, ako ma len všetci zneužívajú, ale vadí mi to a vlastne aj preto sem píšem, chcem vedieť vaše názory, či je toto normálne. Lebo im to príde normálne.
Ja už sa s nimi o takých veciach ani nebavím, proste neodpovedám. Začnem sa s nimi baviť až keď zmenia tému. Mám 26 rokov, tri pôžičky na krku, ja si nemôžem dovoliť robiť 20 rokov v jednej robote a presviedčať sa o tom, že až také zlé to nemôže byť (keď je). Takže toto už ja vôbec neriešim. Nie som síce žiaden starec, ale je to už môj život a musia sa s tým zmieriť. Ja si zariadim tak, ako si myslím, že bude pre mňa a pre moju rodinu najlepšie. A ich to nemusí vôbec zaujímať.
@modrykoniicek Tak toto máš už teda naozaj blbé, moji rodičia takéto výrazy nepoužívajú, ale inak ma tiež tak berú - nevzdelané a neschopné nemehlo. Ale už sa nad tým nevzrušujem. Lebo brat v bratislave, sestra kade-tade po svete, raz si začnú srať do plienok, napojení na hadičky a potom im už budem aj ja dobrý. Len aby už potom nebolo neskoro.
Inak aj ostatná rodina sa tak ku mne správa - dedo aj babka, ale v oveľa menšom, oni si aspoň nechajú vysvetliť situáciu a chápu, že nemusí byť jediným riešením šťastného života odrobiť 30 rokov vo fabrike a pestovať papriku na záhradke. Druhí dedko a babka sú už pod zemou niekoľko rokov, ale oni ma vždy chápali. Že ja proste nie som ten typ, čo musí za každú cenu dačo dokázať a stovkami si riť utierať.
@arcticcode no ale to nie je dobré. Tvoja nová rodina predsa nemá nahrádzať lásku tvojich rodičov či súrodencov. Chápem, že natom asi nevidíš nič zlé, ale skôr či neskôr, to už ako chybu budeš vidieť. Tvoja nová rodina nemá napĺňať tvoje nesplnené túžby. Viem o čom hovorím, tiež som s tým bojovala a občas ešte bojujem. Ty nemáš od svojej ženy a deti chcieť to čo by ti mali dať rodičia. Lebo ak si to neuvedomiš, tak sa v živote neposunieš ďalej.
@dilino Tak ty si odporná. Ja som napísala, čo ma trápi. Nie, nie som dokonalá, ale nie som žiadna sviňa, aby sa so mnou nebavili.
@dilino Tvoj nick Ťa naozaj vystihuje. A to dokonale.
To, co tu pisali baby na zaciatku, ze nemas riesit tvoju mamu a rodinu je fakt pravda.
Len to trochu trva, kym to cele prekusnes a ked sa medzitym trochu vykecas, tak ti to len pomoze. Ale pozor len trochu vykecat a nezamotavat sa do toho.😉
Tu NPD to neodhalis len tak, je to skryta porucha. Ten kto ju ma, ju dokaze celozivotne a dokonale maskovat. Ale su tam neprehliadnutelne znaky. Napr.: ze ti niekto nadava (ku.., leniva, neschopna) a nasledne to obracia na srandu a ty si ta, ktora nerozumie srande. Ponizovanie, dupanie sebavedomia. A v prvom a neposlednom rade neutichajuci zaujem o peniaze, najma tie, ktore oni nemaju, ale mohli by 😂, vypisy z uctov, zmluvy resp. tak rafinovane "urcite si nemozes dovolit novu telku..." len aby zistili kolko mas a ako sa k tomu dostat. Rovnako ich zaujimaju prachy vzdialenejsich pribuznych, susedov "odkial vzali na to auto..." a tak , je to viacej
Pozri si co je to "projekcia" premietanie vlastnosti na druheho, a "triangulacia" rozostvavanie vztahov
@evkano1402 Tak toto mi matka naozaj robila, za čo míňam a koľko míňam. Koľko mám peňazí. Chcela ísť so mnou na dovolenku, ja som povedala, že nie, nejdem lebo mám iné plány tak nadhodila že či nemám peniaze. Toto robí. A čo sa týka tých nadávok ako lenivá, neschopná to som mala na stole celý život. Keď sa mi vysmiali, že nemám na štúdium VŠ obrátili to na žart, bola u náš rodina vtedy na návšteve a všetci sa smiali keď otec povedal "Tak Ty máš na VŠ asi ako ja na objavenie lieku proti rakovine" a ohromne sa všetci smiali. Mňa to urazilo a odišla som z domu, otec ma zastavil pri dverách so slovami "Ty nemáš zmysel pre humor".
@arcticcode Ja som si vždy myslela, že máš po 30tke :D.Prepáč.
Tak pozri.Môj muž má vyštudovanú VŠ veľmi ťažkú.A ani raz nikomu nedal pocítiť ani mne, že ju niekto nemá.A vieš prečo? Lebo neštudoval kvôli titulu ani kariére.Mal na to svoj dôvod citový.
A predstav si.Pracujeme v tej istej sfére sme šťastní a spokojní.Riešime bývanie.
A boh vie čo bude zajtra nie to ešte o 20 rokov.Dovtedy možno prestriedame ešte 10 zamestnaní.
Mala som obdobie keď mi bolo smutno, že som neschopná atď atď.Ale časom som zistila, že to nebolo tým.
Len trebalo mať vhodné podmienky.
Vôbec sa teraz necítim menejcenne :D milujem svoju prácu, svoju rodinu.
Každý deň mi život ukáže keď to na mňa príde, že treba niečo dokázať atď atď.A potom dostanem z nebies facku... Niečo sa niekde stane a ja si uvedomím.Bože... aké ja mám šťastie.
Nepotrpím si veľmi na materializme.
Snažím sa žiť vo svojom svete.Mám uhundraných kolegov ktorý vživote manuálne nič nerobili.
Ja sa len usmejem a poviem si.Konečne ma nikto nešikanuje za to, že som sa napila alebo som si sadla.
Ja si už také maličkosti vážim, že keď mi niekto vraví, že treba si budovať kariéru a niekde ako robotníčka by si zarobila viac.Nie ďakujem.Som vďačná, že môžem mať aj osobný život a byť zdravotne v poriadku.
Mňa už proste tieto malichernosti nevytáčajú.Zakryjem sa takou perinou na akú mám a je mi dobre.
A či som pre niekoho neschopná? Veď ich to serie nie mňa.
to vieš ako to bez reptania vždy urobíš, a urobíš poriadne jasné že ta hned zapriahnu
osobne by som omezila náštevy doma, zavolat stačí to dáš, rodinné oslavy uplne vyhodila a radšej si pozrela svet, išla na poznavací zájazd však im nemusíš zavesit na nos kde si bola, alebo šla na welness to dáš aj sama ,však aj pri tej rodine si sama ako cudzia skoro nebyt pomoci ani nevedia že si
možno sa zbadaju
ich nezmeníš , musíš zmenit svoje zvyky,názor, postoj a bude lepšie inak je to aj lahšie
časom sa s mamou možno niečo zmení ved uvidíš
Podľa tvojich príspevkov je jasné, že si tá istá žena, ktorá má "Málo peňazí na darčeky"
Otázka znie, prečo uz konečne nevyhodíš tu svoju otrasnú rodinu zo svojho života? Prečo sa im po tom všetkom snažíš stále zavďačiť? Veľmi ťa ľutujem. Ale asi ťa baví stále robiť zo seba fackovacieho panáka. Žiadna sebaúcta, nič. Ak máš takého dobrého priateľa ako hovoríš, tak sa konečne nakopni a začni i s jeho pomocou budovať svoje sebavedomie.
@modrykoniicek Presne takto to vnímam aj ja. Ja som si skúsil všetko. Poštára, elektrikára, na stavbe, programovať, aj vo výrobe. Mám 26 rokov a prestriedal som das 8 zamestnaní. No a čo? Však to nie je nič zlé podľa mňa zmeniť robotu, keď niekde máš lepšie podmienky... Nepokladal by som to za nič "zlé". Proste idem tam, kde sa mi zdá, že bude lepšie, ako je dnes.
Rodina hučí, lebo dedo, babka aj mama boli/sú celý život u jedného zamestnávateľa, to je niečo, čo si ja predstaviť neviem. By som sa zabil, však to už musí byť nuda.
@arcticcode Ja by som v mojich predošlých zamestnaniach buď prišla o zdravý rozum alebo o zdravie a o to zdravie som už raz prišla.Žiadny osobný čas non stop v robote za nízky plat a s prístupom tu budeš stáť 12 hodín vkuse a opováž sa oprieť.Nie ďakujem pekne :D
Vlastné pohodlie mi je prednejšie než reči iných ľudí.
V tomto zamestnaní ostanem kľudne aj do 60tky ale dovtedy tam už možno nič nebude.
Niekedy človek nemá na výber.A ja neznášam muklov.
Ja z toho celeho citim len jedno a veru nie je to ziadne pubertacke stazovanie sa. Namiesto toho, aby ked dojdes z cudziny, tak sa okolo teba zhrkli a boli radi, ze si konecne doma. Tak ta beru ako sluzku a handru, do ktorej si este kopnu. Verim, ze ta to trapi skor preto, ze rodina ta ma vlastne uplne v pazi. A si im dobra len na komentovanie a pomahanie. Mnohe ste si neuvedomili, ze za tym stazovanim sa, je skor to, ze autorke absentuje laska od rodiny. A vidiet to na tom, ze autorka radsej Vianoce stravi na lyziach,ako v kruhu rodiny. Neboj, raz si spravis vlastnu rodinu s partnerom, detmi, a uz sa nenechas takto zneuzivat, lebo priorita pre teba bude komfort tvojich deti a partnera. A nie, nepride mi to normalne ako sa voci tebe spravaju.
Nebudem citat diskusiu, ale napisem ti k tomu ako clovek co tiez nema najlepsie vztahy v rodine...musis sa zmierit s tym ze tvoja rodina je, aka je. Darmo tuzis potom aby sa k tebe spravali inak, ono sa to nikdy nestane a vies preco? Lebo to nie je o tebe, to je proste v nich. Nemozes zmenit ludi, akokolvek ta boli ich spravanie. Vo vlastnom zaujme by si mala urcit hranice. Ak sa k tebe spravaju ako s sluzke, zdvihni sa odid. Ak sa mam urazi, je to jej vec, jej rozhodnutie. Ty si dospela osoba a nie si na svete preto aby si zila svoj zivot podla ich predstav. Musis ho zit podla tych vlastnych. Ak ta neakceptuju, nabuduce chod na dovolenku niekam inam. Nie na Slovensku, nie k rodine. Netrav cas s ludmi, ktori si ta nevazia alebo nemaju radi. Nie si tu na to aby si im obetovala zivot. Toto musis pochopit, cim skor, tym lepsie pre teba...viem o com pisem, zazila som to. A paradoxne ked rodina vidi ze si nedas skakat po hlave, najprv sa urazia, lenze potom pochopia ze s tebou uz nemozu manipulovat a bud sa k tebe zacnu spravat inak, alebo ta zavrhnu uplne...to uz je na nich...stale je to vsak lepsie, ako sa nechat cely zivot vyuzivat ludmi, ktori si ta vobec nevazia...
@ladyvi Áno, pochopila si to perfektne. Nejde o sťažovanie, ide o niečo celkom iné. Nezáujem, ľahostajnosť o moju osobu. Nepotrebujem aby mi hádzali pod nohy lupienky z ruží a spievali árie pri mojom príchode, stačilo by mi, keby ma mali radi, prejavili mi pozornosť, lásku. Ale prejavia len to, že som im dobrá ako slúžka.
Nemas sa preco citis menejcenne.. vykasli sa na to ked sa k tebe tak spravaju a nabuduce neprid. Zijes v zahranici, pracujes, ovladas cudzi jazyk mas vacsiu odvahu ako si myslis takze sa vykasli na takychto ludi(tazko sa hovori ked ide o rodinu) ale bude sa ti zit lahsie, uvidis
Citujem ta :"No lebo musím. Ak by som tam nešla, urazili by sa a hlavne mama by to nezniesla." - uvedom si v prvom rade ze NEMUSIS. Ked si to konecne uvedomis, nebudes potrebovat viac poradit😉
neviem ci to este citas, ale ja som mala matku co sa za vsetko urazala a ked som neuhadla co by chcela a neurobila jej po voli, bola schopna sa so mnou tyzden nerozpravat a ani som poriadne nevedela co som zase "urobila". Ano, trapilo ma to, velmi a nielkolko rokov...ale nastastie som si uvedomila ze takto sa zit neda a ju nezmenim. Preto som sa prestala snazit, neprisposobovala som sa jej viac, nechala som ju nech sa uraza...trvalo to chvilu, ale dnes mame normalny, dokonca dobry vztah...ona musela pochopit ze ja prezijem aj bez nej a nemoze so mnou manipulovat ako chce, ja som musela pochopit ze okrem rodiny su aj ini ludia ktori ma mozu mat radi a od ktorych sa mi dostane dost lasky a uznania...drzim ti palce aby si to raz pochopila aj ty a oslobodila sa od nich, lebo ozaj nic lepsie sa ti stat nemoze...
@whatever1
chcem este dodat, ze NEMUSIS mat strach z ich reakcii
@callisia
Je tam par podobnosti 😉, ale nemyslim si, ze ide o tu istu babu, len ma identicky problem
@evkano1402 Ja z ich reakcií strach nemám, ale vždy som ja za tú zlú.
@alexandraalexandrova Tak tá moja matka je asi prehnane ochranárska, dnes mi volala, ja som je nebrala telefón, fakt som nemala náladu a ona vkuse vyvolávala, mala som 6 neprijatých hovorov. Ona ma normálne obťažuje. Však keď nezdihnem prvý a ani druhý krát, tak asi niečo mám, teda každý normálny človek by to tak pochopil.
@alexandraalexandrova
Su mamy, ktore "trestaju" svojej deti ignoraciou, pre mna by toto bolo vykupenie 😉 mat chvilku pokoj, alebo stihacky, ktore kazdu chvilu nieco potrebuju alebo aspon si potrebuju kopnut. Zial mne sa vymedzenim si hranic nepodarilo dat vztahy do normalu, u nas nikdy normal nebol, ale pomohlo mi, ako pises, uvedomit si, ze prezijem aj bez nej.
Zmeň si číslo... a vybavené. Možno to pochopia, keď sa s tebou nebude dať spojiť a budeš za hranicami...
Moji rodičia, najmä oco, to tiež berú tak, že sa im mám rpispôsobiť a že okolo nichs a krúti svet. "Dneska nechoď tam, bo ma treba odviezť na vlak do BA". Zajtra choď tam a tam a bla bla bla. "V nedelu ja idem rano do kostola, bo potom varim obed". Bo nikto iny na svete nema pravo variť obed, len on... atď, môžeme pokračovať do zajtra.
A potom sú ešte urazení, že prečo neprídem na návštevu. Ta idem tak raz za mesiac na hodinu, hodinu a pol a to mi stačí úplne.
Žena teraz bola na vyberovom konaní, ta ešte aj k tomu mali glupe reči. Ku všetkemu sto mudrych reči, jak keby to neviem koho zaujimalo.
@arcticcode Juuuj ani nevieš, ako Ti rozumiem. Ja to mám rovnako, našťastie už pomenej lebo už nie som v ich blízkosti. Ale perfektne Ti rozumiem, všetci sú doležitejší ako Ty. Ty si také ho..no, presne ako mne dávali neraz najavo.
Ajajaj. Ako by som čítala o rodine môjho otca. On sa s tým psychicky nevyrovnal doteraz, že ho ako najstaršie decko odstrkovali. A podobne sa správali ku mne. Vždy uprednostňovali môjho bratranca a sesternicu. Ja som bola tá tučná, hlúpa a poslušná a nikdy mi nič nebolo treba. Starý nevie doteraz ako sa volám. Keď som bola tínedžer tak som s nimi odstrihla vzťahy. Bolo to zložité, pretože môj otec má k nim nenávistno-milujúci vzťah a snažil sa im zavďačiť tým, že ma "privedie k rozumu". Nestalo sa tak, doteraz sa s nimi nerozprávam. Dobre pre mňa.
Joj aka fajna diskusia. Paci sa mi ako ste sa tu niektori zhodli 😊 Nasli ste sa tu.
Aj by vam uz aj miesno bolo z toho vsetkeho vsak? Ze nie ste sami, ze to aj inde je takto.
Aj ja poznam ludi co sa citia nedoceneni a pocituju velmi malo lasky. Zhoduju sa mi ich pocity s vasimi.
Toto mi pre zmenu robil moj otec, ze nonstop vyvolaval a stazoval sa aky je sam a snazil sa vo mne vyvolat pocit viny. Telefon som nebrala. Aj niekolko dni. A ked som zdvihla, narovinu som mu povedala ze mam svoj zivot, pracu a nemozem mu byt stale k dispozicii. Bodka. Ked sa ma matka snazila do telefonu vydierat citovo ako sa k nej hnusne chovam, som jednoducho zlozila. Casom pochopili, nemali na vyber...
@evkano1402 tam nejde o to aby si mala ambicie dat vztahy do poriadku, lebo na to treba aby obe strany chceli...tam ide presne o to co pises, ze musis pochopit ze aj bez tych ludi dokazes prezit, zit, byt milovana a respektovana. To je to hlavne.
Ja by som sa s nimi ani už nestretavala, načo ti je taka rodina
kto ti tam kaže isť nemusiš si svojpravna dospela nikto ťa nemusi nikam ťahať je to len na tvojej vôli či pôjdeš alebo nie tak nechápem čo si s toho rozhodena nabuduce nechod a nikto ti nič nemôže ja by som povedala niesom služka nikomu a na oslavu nemusiš isť chlebičky, slavnostný obed a ostatok si môžeš pripraviť kedykoľvek aj zakusky si kúpiť tak načo si tam išla namiesto toho pišeš o sesternici že je lemra ked si sa s ňou nechcela vydieť načo si tam šla nechápem každy ťa otravuje len či si ty ten človek dokonalý asi nebude to s tebou take ružove ked pišeš že nikto sa s tebou nebavi ani sesternice ani bratranci asi vedia prečo veru tvoje problémy mať som šťastna.