Moja príšerná rodina sa ku mne nespráva pekne.
Prajem krásny deň všetkým.
Ani neviem kde začať, mám toho toľko na srdci. Začnem asi posledným zážitkom, ktorý ma poriadne naštval. Prišla som domov na dovolenku zo zahraničia, kde žijem a pracujem. Prišla som na týždeň. Moja teta, mamina sestra, oslavovala narodeniny, tak sme u nej boli. Bolo tam veľa ľudí, keďže teta je dosť spoločenská, má veľa priateľov a máme veľkú rodinu.
Tak sme prišli, hneď mi začali vyčítať, hlavne babka, ako som si mohla dať topánky na podpätku, veď som takáááá vysokááá. Meriam 176 cm. Skritizovali na mne úplne všetko, od hlavy až k päte. "Máš dlhé vlasy, daj si ich ostrihať, máš poškodené končeky (bola som pred týždňom u kaderníčky), Bože, po kom len si taká vysoká? Ale na to som si už zvykla. Oslava prebiehala, nik sa so mnou nebavil, nerozprával. Ani sesternice. Bratranec mi ponúkol alkohol, ale odmietla som keďže nepijem, tak sa ma spýtal či mi nej..be? Sedela som tam sama akoby som mala lepru. Babka ma okamžite zapriahla do práce, aby som pomohla umývať riad, odniesť tácky a tak. Ja som hosť a mám toto robiť? Veď teta má dve dcéry a syna, prečo oni nepomáhali, prečo ja? Ešte nás volali od rána aby sme im pomohli pripraviť oslavu, poupratovať... U nás doma keď je oslava, ani ja a ani mama si nedovolíme niekoho obťažovať aby nám pomáhal umývať riad. Ale tak nič nové, veď moja sestranica bola lemra lenivá vždcky. Už od mala. Ja som vždy chodila umývať okná babke aj dedkovi spoločne s mamou, tá lemra tam nikdy nebola, nikdy nikto nepomáhal len ja. Ona len do zrkadla pozerala, to bolo všetko. Všetka práca bola na mne.
Všetci sa tam tvárili ako hov..o na torte a ja som sa tam cítila ako šváb. Po týchto rodinných oslavách akurát dostanem depresiu a cítím sa úplne k ničomu, ako nula, ktorej sa každý vyhýba. Potom potrebujem niekoľko dní aby som sa necítila úplne k ničomu a nazbierala aspoň aké-také sebavedomie. Tieto rodinné oslavy sú pre mňa nočnou morou. Dokonca raz môj strýka nazval môjho brata cocotom. A rodičia nič, mama a otec len sedeli a prikyvovali.
Mama to isté, tá na mne tiež nikdy nič dobré nevidela, len ma kritizovala. Nič jej nebolo dosť dobré. Mám pocit, že ma všetci len využívajú. Keď prídem domov, tak prídem aby som si oddýchla, ale to je stále niečo , raz pomáhať babke do záhrady, potom dedkovi upratovať. Veď má toľko vnúčat, ale vždy to schytám ja.
Nechcem zo seba robiť chudinku ani Popolušku, ako ma len všetci zneužívajú, ale vadí mi to a vlastne aj preto sem píšem, chcem vedieť vaše názory, či je toto normálne. Lebo im to príde normálne.
@evabb35 Ak to tak cítiš. Ja sa nespolieham na karmu a na Božie mlyny.
@acrobaleno Vieš, že aj nad týmto premýšľam? Že asi naozaj čakám, že jedného dňa ma budu uznávať, budú ma brať "se vším všudy". Ale viem, že toho sa nedočkám.
@anonym Nechcem ti brať ilúzie, ale nikdy sa nedočkáš. Niečo sa im stane a ty budeš prvá na ktorú sa obrátia, aby si im pomohla/doopatrovala. A aj tak sa nezmenia. Buď trošku sebecká aj voči vlastnej rodine.
@acrobaleno
Nebudeš veriť, ale dá. Áno, dá sa to. Na to nemusím byť na to ani rodený diplomat. Sú rôzne techniky, či stratégie,ktoré pomáhajú udržať si duševnú integritu. Naozaj, keď máš takýchto príbuzných musíš sa vedieť o seba postarať po psychickej stránke. Však nežijeme v stredoveku.
@acrobaleno To mi je jasné, že sa nedočkám. Oni si vytvorili akúsi svoju ulitu a do tej mňa neberú. Aj babka robila rozdiely medzi nami.
@evabb35 Kebyže sa ti aspoň udržaním duševnej integrity podarilo im trošku otvoriť oči, ale to je nemožné. Ja som tiež dlho ustupovala kvôli "rodinnej pohode" a veď rodina. Nič lepšie sa mi nemohlo stať ako ich dobre poslať do p a vysmiať sa im do ksichtu. Zachovaním duševnej integrity zo seba akurát spravíš splachovací záchod. Veď v pohode môžu nakladať a nakladať, veď pokorne skloníš hlávku. Toto už je PTSD alebo odnož Stockholmského syndrómu alebo niečo podobné. Otvor si ústa, odpapuľuj, zosmiešni ich. Nebuď stále priposratá.
@anonym Aký požičaj, taký vráť.
@acrobaleno Ja už som sa im začala vyhýbať, aj rodinným oslavám, nechápu prečo. Aj teraz už mali pre mňa "brigádu", ale neprídem na Vianoce domov. Inak by som musela zase babke robiť sluhu. Ďakujem, neprosím.
@acrobaleno Keď som povedala, že ma len využívajú tak moja mama povedala, niečo v tom zmysle ako "No pozrime sa na paničku, vraj my ju zneužívame, robit sa jej nechce, krave lenivej"....
@anonym Viem, že sa tu ľuďom ľahko hovorí "veď povedz nie", ale nie je to ľahké povedať zoči voči. Prvý krok je najťažší, ale sľubujem ti, že sa to zlepší a bude sa zlepšovať.
Myslim si, ze by ti pomohlo, keby si sa trochu povrtala vo vasej historii.
Skus najst odpovede na otazky napriklad:
Tvoji stari rodicia (aj po otcovej a maminej strane), ako sa prejavovali? Zvlast na starobu, je to jasnejsie, tie vlastnosti sa prehlbia. Nezda sa ti, ze babka by to mohla vyriesit, keby chcela, ale radsej hra "obet". Ako sa spravali ti stari rodicia k tvojim rodicom a ako k ich surodencom, teda tvojim ujom a tetam? Aj po financnej stranke, ako podelili majetky. To vie dost napovedat.
To, co ti povedal bratranec na oslave, ked si odmietla alkohol, podla mna len prebera spravanie svojho otca (s pozehnanim babky), lebo vie, ze za takeho spravanie bude pochvaleny.
@acrobaleno jasné...a začnú nariekať a sťažovať sa aká som nespravodlivá a stresovať ma... a čo by som z toho mala? ....a nechce sa mi s nimi zapodievať...a stresovať sa potom z toho...musím riešiť dôležitejšie veci a nie čo kde mi ako povedal a komu a prečo...to sú také taľafatky...sú takí akí sú a ja ich nezmením...udržujem s nimi kontakty na minimum...a som rada, že mám od nich kľud...aspoň na nejaký čas....
@anonym Keď ti takéto niečo povie, nevyťahuj staré krivdy, nevyťahuj že prečo ty musíš a oni nie. Povedz, že už máš dosť. Buď sarkastická a "papuľuj".
@evabb35 Nenechaj sa citovo vydierať, prebohaaaa. Veď nariekajú, čo ťa potom. Z čoho sa stresovať? Z ich sĺz? Veď nech revú, nech ťa ohovárajú, ale aspoň si sa zastala samej seba. Nechcem byť zlá, ale keď máš takýto postoj, tak sa tu nemôžeš ani sťažovať. Ty ich iba podporuješ v ich správaní.
@evabb35
mne dost v tychto uplne neproduktivnych dialogoch pomohli vety typu: No a? aj par krat za sebou. Napr. Ty si taka nevdacna, lakoma (pozor cista projekcia ich vlastnosti na mna) a ja na to No a? (a v hlave fuckera na ich stranu)
alebo
odpovedat uplne rovnakou otazkou, ako som dostala ja:
Kedy nas konecne pridete pozriet? A vy kedy nas pridete konecne pozriet? (niezeby som o to stala)My nemozeme, my sme chori, mame vela roboty...? Aj my sme chori a mame vela roboty ? a pritom sa tvarit rovnako dolezito ako oni 😂
Ale nie, uplne najsamlepsie je mat od nich pokoj, aj od tychto zabomysich vojen. Jedine ziaden kontakt. A vies co je na tom najlepsie. Ze nasledne zistis, ze ich vlastne vobec nepotrebujes. Ale oni teba ano a to ti moze byt jedno. Mali sancu nieco napravit, mali, vyuzili ju, nie a nikdy by ani nevyuzili, lebo toho nie su schopni.
@evkano1402 Ako sa správali k rodičom? No mama bola poslušná dcérka k svojim rodičom a otec.. ani neviem. Ale babka z otcovej strany ma stále kritizovala za výzor, si strašne vysoká, po kom si taká vysoká, prečo sa neostriháš, také dlhé vlasy, fuj.. už zomrela, otec má sestru tak dedili rovnakým dielom.
@acrobaleno A nemáš v rukáve nejaké tromfy? Niečo, čo ich usadí?
Myslim to naopak. Tvoja babka k tvojej mame (pripadne k tvomu otcovi ako zatovi). Ci musela tvoja mama k babke naklusat a pomahat a bolo jedno ci tvoja mama moze, ci jej mal kto postrazit deti a tak. Ci si to musela nejako zariadit a nikoho nesralo ako.
@evkano1402 Áno, moja mama jej (jej mame) musela posluhovať, upratovať, veď aj spolu so mnou. Otec mamu po svadbe opustil, lebo babka ho stále buzerovala, dirigovala, diktovala čo a ako a kde a kedy.
@evkano1402 Presne tak, zistila som, že ich vôbec nepotrebujem, vôbec mi nechýbajú...to až hanba toto písať o svojom príbuzenstve, ale tie žabomyšie vojny ma vždy zbytočne zaťažovali a vyčerpávali, brali energiu...a oni zrazu zistia, aká som pre nich dôležitá ako ma potrebujú...chýbam im...alebo to asi skôr im chýba tá moja enegia, pomoc, podpora, ktorú u mňa vždy a za každých okolností našli...a teraz ich chytá panika, že o to všetko prišli...a len tak...bez výstrahy...o to horšie pre nich asi...keby to skončilo nejakým vyhroteným konfliktom, tak by to asi znášali lepšie omnoho...
@anonym Ty poznáš svoju rodinu najlepšie a hlavne, ako ďaleko si ochotná zájsť. Ak boli zvyknutí na poslušnosť zmeň to. A hlavne nezačni to riešiť, keď ich tam bude viacero. Pustia sa do teba a neviem, či to dáš. Ak by sa dalo po jednom. Ak by sa to nedalo a bolo tam viac ľudí a začnú ti nakladať, vyšker sa im do ksichtu, niečo povedz, že sú nudní alebo buchni dverami, že ťa tá spoločnosť otravuje, sú repetetívni, zahraj sa na divu. Budú slzy, budú výčitky, bude hra na city. Musíš byť silná
@acrobaleno Pustili by sa do mňa ako také supy, to moc dobre viem. Veď aj vtedy keď som strýkovi vrátila urážku, tak sa do mňa pustili, ale odišla som aj s bratom.
Casto sa opakuje jedna vec a to, ze jeden surodenec je uprednostnovany pred ostatnymi.
Teraz to myslim, tvoja mama a jej neviem sestra/brat. To, co ti povedal tvoj bratranec, by pravdepodobne teba nikdy ani nenapadlo. Preco aj? A toto spravanie sa prenasa na dalsiu generaciu. Teda ak babka mala milacika (brata, sestru tvojej mamy to neviem) a tvoja mama musela byt k dispozicii tak toto spravanie sa prenasa dalej. Teda tvoje sesternice nemusia nic, jasne, a ty s bratom ste im dobri len ked si potrebuju kopnut.
@evkano1402 Ale ako je možné, že im nedochádza, že ubližujú? Ako si možu myslieť, že je normálne nazvať brata kktom a nikto nič, nik si ho nezastane..
@anonym A ustojíš to? Ja ako sa poznám, by som to vyhrotila, ale ja som divná povaha. Bola by som zvedavá, že ako ďaleko zájdu. A ty máš problém, že sú tam citové väzby, ktoré ja som nemala. Ja som starých brala ako nutné zlo.
@evkano1402 Súhlasím. Vždy rodičia uprednostňujú jedno dieťa, aj keď podvedome.
@acrobaleno Ja ich nepotrebujem, nechýbajú mi, hnusia sa mi a neznášam ich.
@evabb35
Dobre si to vystihla...chyba im a bude im chybat tvoja ludskost...z jednoducheho dovodu, lebo ju sami nemaju. Ak to nedostanu od teba, budu hladat dalsiu obet, najlepsie niekoho z rodiny, pozor casto su vhodnymi obetami mladi ludia, deti, ktori este nevedia situaciu vyhodnotit. Teba budu rozmazavat ako nevdacnicu a sibnutu. Ale kaslat na to. Sama som zistila, ze staci vraviet pravdu. Tak ako sa veci ozaj udiali, a aj vasi spolocni znami casom uvidia, komu sibe.
ha ha, ze si vysoka-poziadavka na modelky je min. 175cm, to babka nevie? nejde s dobou :D
mozes im tie ich vycitky pichat pekne do oci, papulovat to ich moze utlmit, ale prilis to neprehanat, zase nestoja za to, aby si na nich minala energiu
@anonym Odpustenie? Ja som to vyriešila prerušením kontaktov, ale či som im odpustila? To by som musela byť citovo zaangažovaná a oni mi boli vždy ukradnutí. Spomínam si ako decko som sa smiala na tom ako starí kúpili nejakú kravinu a na chodbe si šuškali, že to musia schovať aby som to nevidela lebo mne nekúpili. Tvoj problém asi bude, že stále podvedome hľadáš to pochopenie a uznanie, preto ťa to stále trápi.