Moje vnútorné trápenie

Som vydata zena,mam manzela ktoreho milujem uy niekolko rokov s nim zijem u neho doma s rodicmi.Zaciatky boli ,ake boli nakolko som mala 20 a ucta voci rodicom bola silnejsia ,ako to ked so mnou niekedy zaobchadzala jeho mama.Nechapala som,nebola som zvyknuta na taketo chovanie,vsak mama ma ucila s uctou voci starsim ,dakujem prepac pridodzena vec.Bolo to tazke ,i ked som si k nej snazila sa najist cestu.Raz som sa pytala aj na to ,ci jej mozem hovorit mama,nie ona si to nepraje.Je vela toho co som zazila...neraz pisala na fora,ale nikdy mi to nepomohlo.Bolo to o tom,ako sa obliekam,ako stare zeny...kto co povie z dediny,bolo to o vareni ako co mam varit,i ked som varit uz vedela v kuchyni mi stala za chrbtom,stale v triaske kde ma zase v com ponizi...muz si ma sem tam zastal ,svokor nic netusil ja som bola ticho...bolo to kopcom veci ba priam som ani pohyb neurobila aby mi nepovedela co ako mam robit,od vesania pradla az po zehlenie..cobolapre mna bezna vec,...chodila mi aj veci menit do izby ano bola som slaba a stale ticho...ani drevo som nevedela ulozit co bezne som metrovicu ukladala aj u nas doma...hladala mi robotu i ked som ju mala...pri svadbe som si saty sama nemohla vybrat,kazdy den behala po nete,i ked som jej hovorila ,ze si ich hladam a sama si ich chcem najist s muzom isla snami kupovat oblek,on na to pristupil este som ani svadbu poriadne neoznamila uz mala vsetky svadobne salony obehane,podotykam taha mi na 30,marna snaha aj ked som hovorila,ze si to neprajem...kedze ma casto ponizovala svadbu ktoru sme si platili som chcela mat podla seba...ak nebude to a to na svadbu nepridu...to bolo hadok mamke volala a do fonu jej povedala zariadila som dve sbadby budem aj tuto...az som jej raz vsetko povedala...bolo mi povedane ze to z lasky a plakala...myslela som ze bude fajn ale nebolo...aj za starejsim chcela ist snami ale v tom pocula ako starejsi mi hovori do fonu ze ada neprideme s rodicmi...skutocne na moj svadobny den som sa netesila.psychicky unavena vycerpana...som sa tesila ze je uz za mnou...mojou jedinou oporou mi bola rodina a muz i ked on mohol byt viac...rodine tej som sa mohla zdoverit a vzdy ma podrzali....ako fakt som snou chcela vychadzat verte mi,ale tolko krat sa popalila ako by ma neraz ak chcela v malickosti pred svokrom zhodit ...jedlo co som varila niekolko krat ,mi opat pred nim hovorila ,ako ho uvarit...a preco som to kupila,a ja som mala minule krajsiu kyticu...strasne sa nam starala aj do manzelstva na zaciatku nam nase izby co sme si prerabali ,tak sme isli do merkury market samozrejme vsetci spolu este naivna chcela som povyberat za nase do izby ale opak bol pravdou od lustra po podlahu ,garnizlu a ine drobnosti vsetko ona....a teraz sa dostavame k tomu ze im prerabame domcek mi budeme v tom hl.vacsom..a oni kusok od nas,cakam babatko...uz teraz pocuvam,co sa ma co nema,co mam kupit a to som v tretom mes.chytam sem tam amok...nestaci povedat 3 x ja to viem nie povie to aj stvrty krat....ten pocit ked jej nieco hovoris aka je situacia a ona ti to iste z opakuje na druhy den pri inej osobe co ma robit ,ked ty si jej to den dozadu hovorila...kupuje mi kucharske knihy ,co fakt moje jedlo si neraz chvalia,a ja mam kopec receptov aj na internete...miestami to beriem pekne ako mozno chce len potesit ,ale ked si vezmem co mi robila pri vareni,ze pred odchodom do mesta mi vsetko povazilami vsetko prichystala z receptu...alebo ked piekla zobrala recept a kontr,ci som vsetko pridala...a teraz?uz pomaly ma ani vlastna rodina nepocuva...povedia mi kasli na to,som doma na pn...tu v dedine nikoho poriadne vsetci kamosi odisli,som tu sama ako prst...i ked som uz odolnejsia ked nieco si poviem svoje ,ale neraz ma to trapi...ako teraz jej poviem medzi recou ze zeny nemozu pastety surove maso,bylinkove caje tie co su tehotne,tak ziadne take to nie je pravda,alebo ze som niekedy citlivejsia ona pri detoch nic take nemala ziadne take moresy....svagrina mi povedala,ze jej aj deti prezliekala...bojim sa uz teraz ako bude,muz ma apatiu uz ma ani nepocuva ,ked mu chcem povedat sem tam co mi povie,ze co uz mam proti nim...svokor je fajn i ked sem tam to bolo tiez tazke aj pri svadbe ,ze ak starejsi nebude tak nepride...,ale mi tlacili do hlavy ze nejedavam a za tri mes .som dala hore 10 kil ,ani to mi nechceli verit...zo psychiky som sa prezierala,coskoro by sme mali byvat sami,ale neviem kedy to bude ci nebude chciet ostat dlhsie snami skrz malinke...vravim co som tu sama ako prst,bolo by mi lepsie mat snou pekny vztah,aby sme si rozumeli ,ale mam pocit stale ze ona vie vsetko najlepsie a ze nestaci povedat niekolko krat ,ze chapem alebo viem...nie...blizi sa obdobie kedy si budeme kupovat drobnosti malemu ,viete coho sa bojim?ze bude robit to co pri svadbe...kazda maminka sa ma tesit z tohoto obdobia a ja som maminka ktora,mysli na to ,ako ma bude prenasledovat muzova maminka...je tam mnoho veci fakt co som nenapisala...ale mam pocit ,ze si k nej cestu asi nikdy nenajdem...naozaj som chcela ,lebo neviem zit v hneve,...mna samu to nici potom...naozaj...tak tolko z mojej strany dakujem