Môžu byť naše spomienky skreslené?
Ahojte. Nesiete si nejakú traumu z detstva? Ja si dosť pamätám bitky. Otec aj priznáva že má bil, stále si stoji za svojím, že deti musia občas poriadne dostať. Keď som mu ale povedala o Tom, ktoré bitky si pamätám, za čo som dostávala ( boli to hlúposti) tak sa urazil, že to nie je pravda. Ja si to ale pamätám úplne presne. Takisto si pamätám, že som sa občas pocurala od strachu, presne si pamätám ako mu mama povedala, už ju nechaj, postala sa. Toto si ale ani jeden z nich nepamätá a vynadali mi, že si vymyslam. Je možné, že mi to pamäť nejak skresľuje? Lebo podľa mňa nie, je možné že som to vnímala horšie ako to bolo, ale žeby to bolo celé úplne inak asi nie je možné, či hej? Lebo tým, že sa obaja postavili proti mne si prídem ako úplný debil.
Stručné zhrnutie
- Fyzické tresty detí (facky, bitky, trest remeňom) môžu viesť k dlhodobým psychickým následkom ako strach, nízke sebavedomie, depresie a samovražedné sklony, a ich spracovanie odporúčajú odborníci cez psychológiu alebo terapiu.
- Existuje rozpor o presnosti spomienok z detstva: niektoré zdroje v diskusii tvrdili, že spomienky sú verné a zanechávajú trvalé stopy, iné uviedli, že mozog môže spomienky vytesniť alebo čiastočne skresliť.
- Pri opakovanom fyzickom trestaní dieťaťa môže podľa diskusie zasiahnuť sociálna služba ("sociálka"), a preto diskusia odporúčala vyhľadať psychologickú pomoc a zvážiť obmedzenie styku s násilným rodičom.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistiť, či sú moje spomienky na bitky a fyzické tresty z detstva presné?
A: Vyhľadajte odborné vyšetrenie u psychológa alebo psychoterapeuta, ktorý môže pomocou rozhovoru a terapeutických techník posúdiť dôsledky pamäťových stop a pomôcť spomienky spracovať.
Q: Kedy je vhodné vyhľadať psychológa kvôli následkom bitiek z detstva?
A: Ak máte dlhodobé symptómy ako strach, nízke sebavedomie, poruchy vzťahov, depresie alebo samovražedné myšlienky, diskusia odporúča obrátiť sa na psychológa; viaceré príspevky uviedli, že terapia pomohla zmierniť následky.
Q: Hrozí pri fyzickom trestaní dieťaťa zásah sociálnej služby?
A: Áno, v diskusii sa uvádzalo, že opakované fyzické trestanie môže viesť k zásahu "sociálky" a potenciálnemu odobratiu dieťaťa.
Q: Ako ovplyvňujú bitky z detstva neskoršie vzťahy a správanie?
A: Diskusia spomínala následky ako trvalý pocit menejcennosti, problémové výbery partnerov, zvýšené riziko depresie a impulzívnej agresivity v konfliktných situáciách.
Q: Čo robiť, ak rodičia popierajú alebo zľahčujú násilie, ktoré si pamätám?
A: Diskutujúci odporúčali vyhľadať psychologickú podporu, nastaviť hranice alebo obmedziť styk s rodičmi a v niektorých prípadoch ukončiť kontakt pre vlastnú ochranu.
Q: Pomôže kognitívno-behaviorálna terapia pri spracovaní traumatu z bitiek?
A: Áno, v diskusii niekoľko ľudí odporúčalo absolvovať psychoterapiu vrátane kognitívno-behaviorálnej terapie alebo odborné poradenstvo na spracovanie traumy.
Závery z diskusie
Zhoda
- Fyzické tresty detí sú škodlivé a môžu byť považované za týranie.
- Psychologická pomoc a terapia sa považujú za vhodné a užitočné riešenie na spracovanie následkov.
- Mnoho ľudí v diskusii verí, že spomienky obetí fyzického trestu môžu byť dôveryhodné.
Sporné názory
- Jedna možnosť: Spomienky z detstva sú vo väčšine prípadov verné a odrážajú reálne týranie. Druhá možnosť: Spomienky sa môžu čiastočne skresliť vytesnením, domýšľaním kontextu alebo zabudnutím detailov.
Otvorené otázky
- Do akej miery sú individuálne spomienky presné versus skreslené vytesňovaním alebo neskorším domýšľaním udalostí?
- Aké konkrétne kroky a právne možnosti má osoba, ktorá si spätne uvedomí týranie v detstve, pokiaľ ide o sťažnosti alebo zásah inštitúcií?
Spomenuté značky a firmy
sociálka
Spomenuté produkty a metódy
kognitívno-behaviorálna terapia, psychoterapia, terapia u psychológa, fyzické tresty, facky, trest remeňom, trest tichom, vytesňovanie spomienok, syndróm menejcennosti, domáce násilie
Miesta a osoby
žiadne
Podľa mňa si to pamätáš veľmi dobe a im sa akosi podlomuje svedomie tak sa snažia nahuckať ti do hlavy, že to tak nebolo, aby sa uspokojili s tým, že to tak strašne nebolo. Znie to celkom manipulatívne. Pokiaľ by s tebou rodičia mali dobrý vzťah a nič také by nerobili nemali by teraz obavy ako ich vidíš. Možno sa boja ako vyzerajú v tvojich očiach a či to nerozšíriš niekde. Mám podobnú matku síce ma nebije.. Malé vydieranie jej ide. Posratá je keď sa s niekym rozprávam koho pozná. Ver mi viem čo hovorím.. To čo máš v hlave sa pre niečo deje a ich to desí.
Fúha. No ako aj ty aj tvoj manžel by ste si mohli teda poriešit tie veci čo v sebe máte to je poprvé. Ako naozaj to myslím. Toto je blbost že všetko musíš preniest na deti. Normálne si to vieš zvedomiť a pracovať na tých veciach, či už na terapiach alebo si kúp knihu o kognitivno behaviorialnej terapii a začni na tom pracovat.
Áno spomienky sa vedia skreslit keď si na ne spomínaš vieš si domysliet kontext od iných ludí a podobne. Zároven tvoj mozog "maže" veci ktoré nie sú podstatné, ak to pre nich bolo bežné že ta zbili tak si to nemali prečo pamätať.
@yoginka231 ja nevravím,že všetko prenesieme na deti. Ale, že vieš zmeniť Max 80%. Aj to nevravím ja, ale teraz si spomínam, že to vravel jeden psychológ, bol to veľmi zaujímavý podcast,vo veľa veciach som sa našla/alebo muža. Teda ak po tebe kričali,ponižovali ta denne, nesmieš si to a občas možno pri strese sa to spustí aj u teba,že sa neovladnes - príklad.
Presne s tým súhlasím. Ja si to pamätám,lebo to bolo pre mňa traumatizujúce. Im to prišli v pohode. Nič neobvyklé.
Podľa mňa si to pamätáš veľmi dobe a im sa akosi podlomuje svedomie tak sa snažia nahuckať ti do hlavy, že to tak nebolo, aby sa uspokojili s tým, že to tak strašne nebolo. Znie to celkom manipulatívne. Pokiaľ by s tebou rodičia mali dobrý vzťah a nič také by nerobili nemali by teraz obavy ako ich vidíš. Možno sa boja ako vyzerajú v tvojich očiach a či to nerozšíriš niekde. Mám podobnú matku síce ma nebije.. Malé vydieranie jej ide. Posratá je keď sa s niekym rozprávam koho pozná. Ver mi viem čo hovorím.. To čo máš v hlave sa pre niečo deje a ich to desí.
@vivien234 nemyslím. Skôr mi to príde,že pre nich to nebolo vôbec dôležité,tak skrátka na to zabudli. Mňa ale dosť prekvapilo,že sa urazil,lebo veď stále hlása tvrdú výchovu, bitky sú potrebné, kým som mu to priamo nespomenula,tak som si myslela,že jemu to stále príde ok. A zrazu sa urazil.
Možno nechcel aby ste sa k tomu vracala niečo za tým isto bude.. Možno jeho to boli aj keď to nedá von alebo cíti nejakú výčitku inak si to neviem.. Vysvetliť m samozrejme ze vy budete vedieť lepšie keďže ho poznáte
Je mi ľúto, že si si niečím takým prešla. To by žiadne dieťa nemalo zažiť. Nemyslím si, že máš skreslené spomienky. Akokoľvek je to veľmi smutné. Myslím, že si otvorila niečo čo ich vnútorne trápi. Preto zrejme taká reakcia.
Fúha. No ako aj ty aj tvoj manžel by ste si mohli teda poriešit tie veci čo v sebe máte to je poprvé. Ako naozaj to myslím. Toto je blbost že všetko musíš preniest na deti. Normálne si to vieš zvedomiť a pracovať na tých veciach, či už na terapiach alebo si kúp knihu o kognitivno behaviorialnej terapii a začni na tom pracovat.
Áno spomienky sa vedia skreslit keď si na ne spomínaš vieš si domysliet kontext od iných ludí a podobne. Zároven tvoj mozog "maže" veci ktoré nie sú podstatné, ak to pre nich bolo bežné že ta zbili tak si to nemali prečo pamätať.