Multi-kultúrne spolužitie po všetkých stránkach

@vevesh @erjona
akurat dnes som sa rozpravala s jednym poliakom ktory tu pracuje 7 rokov... deti obe sa tu narodili 6& 3 roky... rodicia absolvovali nejake povinne kurzy pre rodicov kde ich ucili ze v rodine by sa mali rozpravat domacim ( polskym) jazykom lebo ak deti chodia do skolky tam sa hravo naucia... cize obe deti sa ucili po anglicky od 2-3 rokov, teraz nemaju absolutne ziadny problem, hovoria s irskym prizvukom a vedia sa dohovorit v polsku so starymi rodicmi atd... este spomenul ze keby sa rozhodli o navrat domov tak to v pohode zvladnu aj deti lebo jazyk ovladaju..

@dalal presne preto pracujeme s mm na tom,aby deti vedeli vsetky jazyky na urovni materinskeho - clovek nikdy nevie, kde zakotvi - s ovladanim jazyka to potom nebude pre deti problem... a deti same si tiez budu moct vybrat v akej krajine budu zit /studovat / pracovat... 😎

@dalal vrátila si ma do spomienok, možno ma pochytila nostalgia 🙂 Tá dievčina pekne píše, my sme vojakov nestretli, no poznám pár príbehov

@vevesh Ja som pripad takeho dietata, na ktore sa doma hovorilo len materinskym jazykom. Asi v osmom, deviatom roku zivota sa to preklopilo, ked moja slovna zasoba v Slovencine zacala byt bohatsia ako v materinskom jazyku a zacala som ju preferovat aj doma. U mojej sestry, ako u druheho dietata, sa to udialo ovela skor. Musela som vynalozit dost velke usilie zachovat si rodny jazyk, co sa cistoty reci aj rozvijania slovnej zasoby tyka, aby nezostal len na urovni "kychynskej" reci.

Nebude to lahke udrzat dva jazyky, ktore sa lisia od skolskeho jazyka na urovni materinskeho.

@dalal neobhajovala jsem zdravotnictví jako celek, jen jsem reagovala na tvoji informaci že slovenští lékaři jsou ... už ani nevím jací. Moje zkušenost je jiná, jestli je to penězi, prostředím, nebo jsem jenom měla štěstí nevím. Ty jich znáš víc, tvoje zkušenosti jsou jiné, takž můžeš o nich prohlásit že jsou takoví nebo makoví.

@kararinka je lepší definovat co je mateřský jazyk, protože to není mateřský jazyk tvých rodičů, ale jazyk na kterým se na dítě mluví, které si osvojí jako první, v tom kterém má bohatší slovní zásobu, ve kterém přemýšlí.
Navíc i v mateřském jazyce můžeš dělat chyby, nikdo nemluví spisovně, u nás doma se moravizmy nepoužívají, ale děti se je naučili ve škole.A myslím že melodie jazyka se nedá zapomenout, a kdo se jako první naučí jiný jazyk než ten kterým později mluví, tak na něm je to poznat vždy.
Navíc některé slova se třeba nenaučíš nikdy, na mně třeba mamka mluvila česky, otec slovensky, takže jsem do 6 let zvládala oba jazyk , pak samozřejmě převládla slovenčina, ale některé slova, jsem až do nástupu školy nikdy neznala ve slovenském jazyce, protože jsme je od otce neslyšela, například jsme nevěděla jak se řekne polštář, poklička, prkýnko.
A byť jsem ovládala češtinu jako děcko, pořád ta intonace slovenského jazyka je slyšet. a i jinak je slovenčina dobrá, je to taková moje záchranná brzda, když se pije, jak začnu mluvit slovensky, musím přestat pít. 🙂

@ellise Ahoj,

tato tvoja veta "víš kde funguje multi-kulti? tam kde je společný cíl ať už jsou pohnutky jakékoliv ( peníze, udržet si práci) ale tam kde soužití, snaha a cíl je rozdílný, nikdy multi-kulti fungovat nebude."

Sama si mi uz X krat dala za pravdu, ze ja v takomto niecom zijem a aj to funguje. Pozri si jeden moj fotoalbum s nazvom Multikultura knizky... Kde je vzdelanie a ludia na urovni, je jedno z kadial su, od malicka je im vstepovane, ze byt inym/odlisnym/roznorodym je "IN" "sa nosi" a ludia by si mali nadalej zachovavat "to svoje" aj v inych zemiach samozrejeme len ako doplnok k tej krajine/pristupu/zakonom v ktorej ziju.

@vevesh JA SOM MAla rtakych istych spoluziakov na VS...
"Prosim Teba, rozvrh vytlacila v triede"
Toto mi v prvom rocniku povedala spoluziacka... mala som dost zachvat hnevu.. a nevedela som pochopit ako spravila prijimacky, ktore boli pre "slovakov" v slovencine.

Mali sme madarskych slovakov viacerych, vacsina super a mudri ludia, ale ta jedna bola uplne mimo celych 5 rokov... Myslim, ze slovensky sa naucila az na VS.

@vevesh Presne ako vravis, ale taktiez som zastancom, ze dieta si ma zachovat aj hodnoty rodicov, cize ovladanie jazyka krajiny v ktorej zije, jazyka svojich rodicov, pretoze tym moze len ziskat a neskor ho to prinesie len a len do vyhody....
@ellise
Aj ja sa prichytim, ked dhsiu dobu nekomunikujem v Slovencine, ze rozmyslam v nemcine a nie v Slovencine, a nie je to moj materinsky jazyk,,, s tym to nema nic spolocne, lebo ja osobne, ked chcem nieco v nemcine povedat, absolutne nerozmyslam v slovencine, ako to povedat, ale prepnem na nemcinu, podla mna to zavisi od toho na akej urovni ovladas cudziu rec, pokial na dobrej, tak uz nerozmyslas v materinskom jazyku, ako co povedat a neprekladas si to,,,

@erjona ja som to myslela tak, ze ked ma apr. Dvojite obcianstvo - tak obidva jazyky, ked ma napr. Sk obcianstvo a zije dajme tomu vo finsku etc.- tak naucit slovencinu je povinnost rodicov - a nie ze dieta nevie ani po slovensky a ani poriadne jazyk krajiny... - Nikdy nevies ako sa zvrtne situacia v krajine a budes mozno donutena okolnostami odist Vid svajciarsko.. (... Maju v sucasnosti vela poliakov, tak dali obmedzenia a niektori musia za istych podmienok zdvihnut kotvy domov - a maju problemy s detmi, ktore po polsky uz nevedia... Rodicia neucili, vsak odisli do svajcu... A nemcina je predsa viac ako rodny jazyk.. 🙄 )

@vevesh a jaké občanství mají tvoje děti?

@erjona znova opakujes to co v predoslek teme. takze s aupüokoj, nevztajuj na seba a tvojho muza nieco, o com sa debatuje. ja som napisal aapisewm svoje postrehy a skusenosti z realneho zivita v de aj vinych krajinach europy
ja newviem, ake ty mas priatelske kontakty, nenapisal asi , odkila boli tie tzebou spomenute rodiny. tak sopm s aty spytala, ci mas len tie pozitivne skusenosti , co si pisala.
ale neodpovedla si mi priamo a ani k teme
moja otazka sa ani najmensom nedoktla tvojho muza
.a o tvoje matke tiez nebola rec. vsetko to sme debatovali sdadal.mama taky pocit, ze teba sa dototyka ,lebo sa v tom nachadzas. inak si neviem predstavit, preco taka reakcia ,aku mas.

@dalal len poznamka, ja som nepisala v mojej odpovedi coi otazke tebe nic o tom, ci tvoja matka studuje uni 3 veku ci nie.
ja som vo svojej odpovedi reagovala na fakt, ze aj v minulosti bolo mozne/ver ci nie, aj vminulosti na sk studovali zeny ci muzi z inych necz eur etnik aj tu pracovali obcas na statzach pod/ mat pratelku z inej nez eu kultury. a to aj z tej moslimskej, ak by niekto chcel.
takze v tomto som povazovala tvoju odpoevd dmne za tendencnu. to je vsetko.
ja som do detsva aj srodicmi cestovala po svete. a prave tam som zacala poznavat inu mentalitu a kulturne rozdielnosti medzi europanmi a ich mentalitou a tou ´´juzanskou´´. no a tak som zistila,ze nemame spolocny vztycny bod s nikym z tej kultury co mentality.
to je vsetko. ludia su roznyi ty mas vztah k tej ´´juzanskej´´ t mentalite ci kulture a je ti blizka.tak mas take priatelstva.a zijes a hlavne ako pises, pracujes s ludmi z inej nez eu kultury a nemtality tiez.
ak je to pre teba o.k, je vsetko v poriadku. 🙂
ja mam inych priatelov ci kolegov a tiez je to pre mna v poradku.
takze sme dosli k tomu, ze kazda sme ina , s inymi nazormi, aj co sa tyka vyberu priatelov. a to je tiez v poriadku. 😎

@eva8 len im este napis o tom,ake su pomery v takych moslimskych rodinach. ako si bola ty.ako si musela dodrziavat ich tradicie . ci ideologiu zivota. zahalovat sa von.ako si abyt doma , sama nevychadzat.muz zil odeeleny zivot tam, ty tiez. ako vkazdej moslimskej krajine je to podobne.
aj o tom, hlavne o totomto treba pisat. o tom , ze ked tam europska manzelka pride hoci na navstevu, nieto este zit, musi sa uplne prisposobit.
ale oni ked pridu zit do eu ,ta sa nechcu. sme pre nich rasisti. ved to poznas z retority zos vojho zivota.
inak opis pre cestovatela, super. 🙂

@ellise trojite...

@vevesh nemecko akceptuje trojite obcianstvo?

@vevesh tvůj muž má jakou národnost, kurdskou? nebo tureckou? jak to s vlastně s národnosti u Kurdů?

@alice107 ano, akceptuje pokial obcianstvo ziskas narodenim alebo vydajom - inak neradi vidia uz len dvojite.. 😎

@ellise narodnost maju kurdi kurdsku ( ale tuto kolonku uz vacsina statov pri dokladoch vypustila - uvadza sa len obcianstvo) , obcianstvo podla toho, kde sa sami narodili ...

@vevesh ale pokial viem , tak ak sa ziska narodenim,ak ani jeden rodic nie je obcanom de, tak dieta si musi vybrat neskor,ake obcianstvo si ponecha.

@vevesh špatně jsem se zeptala , měla jsem na mysli občanství. Tak mně napadlo, občanství získáš bu´d po matce, nebo po státu ve kterém se narodili. Nevím jak je to v DE, jestli automaticky získáváš občanství státu když se tam narodíš, v Británii to tak není. Takže by bylo logické kdyby měli německé, a slovenské ale proč a jak mohli dosáhnout to třetí, tomu nerozumím.
tak @alice107 by to třeba mohla vysvětlit, jestli to jde.

@alice107 to plati v niektorych pripadoch napr. Ak rodicia su obcania eu a maju trvaly pobyt 3-8 r. V de Alebo druhe obcianstvo nepovoluje dvojite obcianstvo...alebo pri Einbürgerung sa tiez po vacsine musis vzdat povodneho obcianstva ( zvacsa vela ludi "einburgeruje " aj deti, tak vtedy nechavaju moznost, ze dieta sa samo po 18 tke moze rozhodnut..)
- Podla noveho zakona od 2003/4 po splneni podmienok mas narok na de obcianstvo narodenim (aj ked rodicia nie su de) a pokial to druhe dovoluje dvojite, tak mas dvojite...

@ellise Ono je to kombinaciou obcianstiev,kedze kazdy stat ma inu politiku - u nas to vyslo tak,ze jedno je po matke, jedno po otcovi a jedno po zemi...

@vevesh ta podla novely StAG/ cize zakona o statnom obcianstve v de deti, narodene cudzincom / podmienka zit 8 rokov v de/ nadobudaju sice nemecke obcianstvo. ale do maximalne 23 roku zivota musia oznamit, ci si ponechaju nemecke obcianstvo.a musia sa rozhodnut pre niektore z obcianstviev, ktore nadobudli po rodicoch. je to povvinost, ak to neurobia, automaticky stracaju nemecke obcianstvo.

podla zakona totiz nemec , ktory ma viac obcianstiev, straca to nemecke. dvojite obcianstvo je mozne len za urcitych podmienok.a to u obcanov eu, krajin svajcairska a lichenstajnska , a u krajin , s ktorymi ma de medzistatne zmuvy o dvojitom obcianstve
@ellise .

@alice107 ako som povedala, su urcite pripady, kedy si musia vybrat - my pod tieto pripady nespadame.. 😉

@vevesh inak, citala si ten zakon ?
v debate ani nejde o teba konkretne. ide o vysvetlenie toho zakona adebatu o tych mohonasobnych obcianstvach.
ale ked uz o tom piseme konkretne, v akom paragrafe mas ty oporu konkretne , co sa tyka nevztahovania sa na teba ci tvoju rodinu.? pretoze ja som si ten zakon prebehla.tak konkretne prakticke priklady ma zaujimaju. 😉

@alice107 mame to prebrate s nasim pravnikom, aj na kreisverwaltung je to tak zaznamenane..😉

Ten zakon je velmi podobny aktualnemu slovenskemu - t.J. Obcan, kt. Ma nemecke obcianstvo nemoze nadobudnut ine obcianstvo "zitim" v inej krajine. ( Cize nemec dajme tomu zije 15 r. V usa, a chce americke obcianstvo - moze nadobudnut pod podmienkou, ze sa vzda nemeckeho, i ked napr. Usa povoluje dvojite obcianstvo- aj s nemeckom.. )

Iny priklad je ked sa tomu nemcov narodi dieta - tam sa uplatnuju dva principy - kazdy narodeny v usa ma americke statne obcianstvo+ dieta ma narok na nemecke obcianstvo po rodicoch- a kedze obidve krajiny povoluju dvojite obcianstvo narodenim alebo vydajom, tak dieta bude mat dvojite..

Odlisna situacia je, keby sa dieta narodilo napr. V bielorusku - dieta ma narok na obidve, ale kedze bielorusi maju povolene iba jedno obcianstvo, rodicia musia rozhodnut uz pri narodeni ci bieloruske alebo nemecke..

Taka ist situacia je pri ziskani obcianstva vydajom..

A este existuje situacia C- kt. Plati iba pri narodeni - otec ma obcianstvo A,matka B, ziju v krajine C - pokial nema krajina obmedzenie iba na 1 obcianstvo resp. Ine obmedzenia ( napr. V de je pri viacnasobnom obcianstve podmienka prezitia 3 r. Na uzemi de), ziskava dieta 3..

@alice107 Život v rodine závisel na tom, či bola žena sama, alebo s manželom. Keď sama, závisel na tom, či bola rozvedená, či vdova (to tiež akým spôsobom prišla o manžela), koľko rokov mal najstarší syn. Teraz opíšem život v menšom, “ortodoxnejšom” mestečku, ale stretla som sa s tým i v hl. mestách Tunis a Alžír . Vo všeobecnosti mal hlavné slovo otec, ak už nebol, tak najstarší syn - ten mal pred matkou tiež určitý rešpekt, stalo sa, že syn starší od matky počúval svoju mladšiu mamu… Ženy boli šťastné, no nie slobodné. Nemohli pracovať, keď im to kompetentný muž nepovolil (vyvolalo to i nevôľu), nemohli prijímať návštevy, aj keď by to boli kamarátky z detstva, či rodinné priateľky. Mužská spoločnosť oddelená od ženskej. Pre odchod z domu, si ženy našli zámienku – požičať prací prášok od susedky, či niečo “nevyhnutné” do domácnosti. Bolo verejným tajomstvom, že to nevyhnutné nie je v tom momente až take nevyhnutné, no v tomto prípade nebolo potrebné povolenie od muža na opustenie domu. Návšteva školy bola bez problémov povolená. O nákupy a zabezpečenie financií sa starali chlapi, I odpadky odnášali. Ženy mali na starosť domácnosť. V Tunise som prvýkrát zistila, ako príprava jedla ide rýchlo, keď je viac žien pokope. Oni sa pri tom porozprávajú. Napr. i ručné pranie bolo vlastne take babské stretnutie, dalo sa porozprávať, vymeniť klebety… Klebetia hodne. Nevedela som prísť na to, ako sa hore na poschodia dostane vietor, keď vládne úplné bezvetrie – vysvetlenie: závesy na balkónoch sa vlnili sa preto, že sa za nimi skrývali zvedavé osôbky… Spoza tých diek zavesených na balkónoch. či cez male okienka sledujú susedov, vedia o každej návšteve v okolí. Keď v rodine neboli deti, vlastne sa akoby nudili, televízor v kuse pozerať tiež nie je zábava… ale ženy boli šťastné, snažili sa vyhovieť každej mužskej požiadavke, vlastne to bola pocta pre ženu, ak niečo mohli podať mužovi. V rodine bez “muža” mala hlavné slovo matka. Žilo sa tam uvoľnenejšie, ženy a dievčatá boli rozhľadenejšie, omnoho emancipovanejšie, ako aj ženy, kt. pracovali (učiteľky, sestričky, sekretárky…), či dievčatá, kt. bývali na internáte. Až kým mladší brat, ktorého vychovali “nedorástol”. Ale i tak tam bol iný život.
To dodržiavanie ich tradícií pre mňa prišlo akosi prirodzene. Zažili sme viac humorných situácií vyplývajúcich z rozdielov v kultúre. Ale mama (svokra) rozprestrela nado mnou ochranné krídla. Rodina nám vyšla v mnohom v ústrety. Dokonca podstúpili i hanbu a ohováranie kvôli nám… Vydatá žena má byť zahalená v dlhých šatách s dlhými rukávmi, zakryté vlasy, na verejnosti + zásterku pod oči. Medzi ženami v miestnosti nemusí byť tak striktne odetá. Ja som sa pohybovala v domácnosti s nepokrytou hlavou , v nohaviciach a v krátkych rukávoch medzi všetkými príbuznými, priali to prirodzene. Na presun z miesta na miesto som si dala šatku, zriedkakedy plášť, chodievala som v mojom európskom, voľnom oblečení, mám rada sukne. V Tunise mi na druhý deň podarovali ich dlhé šaty, jediná som sa tam pohybovala v priliehavom tričku s krátkymi rukávmi, nevedela som, že tam prespíme, šli sme len na návštevu….
Veľmi sa mi páčil ten zvyk prespávania, prvýkrát som sa s tým stretla v UK, no považovala som to za to, že sme v zahraničí. Ako opísala vevesh, i s platením hotelu to platí, radšej prenechali svoj byt návšteve a domáci šli do hotela. Prespávalo sa i v Tunise, aj v Alžíri. Bolo to jednoduché, mile, prirodzené. Snažili sa vám poskytnúť to najlepšie, dali by vám všetko, aby ste sa cítili príjemne. Naozaj tam panovala taka priateľská, šťastná, nezištná atmosféra, hrdá, že ste u nich… . V tom drsnom prostredí s pre nás nepochopiteľnými pravidlami vládla láska. Ale i trest… Ešte v UK som sa pýtala Turkyne, či muži bijú ženy v manželstve. Kladná odpoveď. Potom i v Alžíri –rovnaká odpoveď. Všimla som si, že keď niektoré ženy s niečim nesúhlasili (jemný odtieň na tvári), boli ticho. Tá poslušnosť, rešpekt pred chlapom, bola prirodzená. Z vlastnej skúsenosti poznám rôzne tresty. Psych. vydieranie, dokonca i detí a cez deti je snáď to najhoršie.... Tie ženy napriek tomu, že sú pokorné, sú šťastné, nepoznajú iné. Nevedela by som tak žiť. Stretla som tam aj staršiu, scestovanú pani, plnú energie, na mňa pôsobila ako akčná európska babička v šatách arabskej kultúry… 🙂

Ešte neskôr opíšem mne nepríjemné správanie sa neznámych ľudí vo vnútrozemí, keď nie ste "pod ochranou". Je toho veľa, snažím sa písať neosobne, tí ľudia sú v podstate dobrí a ja ich mám rada, je to ich život, ako my máme ten náš...

ešte chcem dodať, že neviem ako moje príspevky vyznievajú, ale podľa mňa ich zvyky, ich kultúra do Európy nepatria/í... Oni možno nedokážu žiť náš život, ale som proti násilnému presadzovaniu toho "svojho". Je ťažké prispôsobiť sa. Ale ak sa niečo chce, dá sa, môžu si zachovať svoje zvyky, no podľa mňa treba rešpektovať zákony krajiny, v kt. sme, v kt. chceme žiť.