Nadpozemské javy
Ahojte, neviem, čím to je, ale tie, ktoré sa zaoberáte rôznymi nadpozemskými javmi, mi možno budete vedieť poradiť. Vždy, ak sa niečo stane napr. sníva sa mi sen, niekto zomrie, a začnem premýšľať nad touto témou, či tu sú aj iné entity, pochytí ma nepokoj aj na pár dní. Taký čudný pocit bez nálady, len sa tak potulujem sama po byte, nič ma nebaví. Ale ako náhle to vypustím z mysle, nečítam si o tom nič, sny a podobné veci neanalyzujem, tak sa nič nedeje. Nerozumiem tomu pocitu. Stále mám potom dojem, že v tej chvíli uvažovania nie som sama. Stretli ste sa s tým už niekedy? Je lepšie radšej nad takými vecami nepremýšľať? Ďakujem.
Mne sa nic take nedeje, ale co som pocula, je to tak. Rozpravalo mi o tom viac ludi, ze ked si citaju nejake veci, nejdem menovat, tak sa na ne chyti nieco velmi negativne. Ze lepsie to neriesit. Nevenuj sa nejakym temnym veciam. A budes mat pokoj.
Mas pocity z neznameho. Z niecoho, co nemozes uchopit a ani sa tomu branit, lebo je to nejasne. A ani nevies ako. Keby sa to zjavilo.
(Preto maju ludia napr. strach z tmy. Najviac pouzivane zmysly su vtedy odpisane. Takze su v podstate bezmocni. Z toho ten strach.)
A preto si nepokojna. Nic specialne s tebou v byte nie je.
Je to len tym, ze o tom citas, premyslas.
Keby si vokol seba “nieco” mala (v byte, alebo este horsie na teba naviazane), tak by si to vedela. Tomu ver.
Nesnazilo by sa to s tebou zit v symbioze, aby to malo pokoj od teba. Ani by to za tebou nechodilo iba vtedy, ked o tom premyslas.
Vedela by si, ze to tam je.
Bud kludna, nikto tajomny/nadprirodzeny s tebou nie je.
Ja sa teda nevyznám ale počula som, ze keď je človek negatívny, melancholický alebo keď plače vtedy sa naňho najviac lepia “priživujú” všelijaké bytosti z iného sveta, ktorá ten pocit ešte znásobuju… no takze treba si tie negatívne veci nepripúšťať a skôr sa zamerať na pozitívne, pekne a milé veci ktoré robia radosť..
Presne nad tým poslednú dobu uvažujem. Minule tu bola téma - Rakovina pankreasu. Hrozne veľa komentov a skoro všetky boli o tom aky to malo krátky priebeh a skončilo smrťou. No som skončila. Dva dni som chodila ako keby v bubline, zatvorená do seba s blbymi myšlienkami a pocitmi ako keby ja alebo niekto blízky bol smrteľne chorý, pred porážkou. Bola to blba úzkosť a pud sebazáchovy. Ja mám veľmi bujnú fantáziu a moja myseľ miluje takéto návnady ked sa niečoho môže chytiť, točiť to v hlave a spôsobovať somaticke príznaky-unavu, točenie hlavy, nechutenstvo. Je to len blbý strach zo smrti. Veľakrat si nadávam že keď viem čo mi to spôsobuje a aj tak si tie diskusie čítam. No musim sa polepsiť 😁. Myslim že veľa ľudí to tak má. A inak možno je to dobré. Pretože mi to hovorí že sa s tým mam naučiť pracovať a prijať smrť ako súčasť života. Čo sa mi zatiaľ veľmi nedarí 🤣
Môj skeptický názor je, že to je úplne prirodzený jav, podobne ako keď si človek pozrie dobrý horor a zostane v ňom ten nepríjmný pocit, že každú chvíľu na neho z poza rohu niečo vyskočí, aj keď inak v nadprirodzené bytosti neverí, tak vlastná psychika sa s ním vie zahrať 😅 sama hovoríš, že keď to vypustíš z mysle, tak sa nič nedeje, čiže očividne si tie pocity navodzuješ sama svojimi myšlienkami a mne na tom nepríde nič zvláštne a nadprirodzené, práve naopak ...