Náročné deti. Aké sú?
Náročné deti. Aké sú?
@tilko ahoj🙂 moja stoji od 7 meho mesiaca...a odvtedy ine nerobi...pud sebazachovy nema ale to pripisujem este veku tak snad ho casom ziska🙂 moja nenavidi ked ideme von lebo je priputana v kociku... tak uz sa neviem dockat kedy bude vediet chodit to ju uz snad bude bavit...aj my sme satkovali ale teraz je uz pre mna tazka (aj ked tazka na svoj vek nie je) a navyse ani v satke moc neobsedi furt sa tam vrti🙂
a s tym bruskom😀 poznam ja som ani spavat nemohla stale bola v pohybe... ked na 5 minut prestala kopat tak som uz spozornela ze co je🙂
@zuzkat1 ona bola na mne stale fixovana.. ako "normalne narocne dieta" 🙂 ale po nemocnici to bol este vacsi extrem. Pokazde ked som sa postavila (zo stolicky, sadacky) tak okamzite pustila vsetko co mala v ruke a s hrozou v ociach utekala ku mne a chytila ma za nohy. Uz sa to zlepsuje.
@cikyta No to nas v nemocnici poznali ako dieta, ktore reve uz ked sa len dvere otvoria. Aj ked jej nikto nic nerobil. 😨
Co sa tyka pudu sebazachovy: nastastie som mala precitany Koncept kontinua a chovala som sa k nej podla toho - "kontinualne". Napr. Od okamihu, kedy aspon trochu vedela ovladat hlavicku, nechranila som je pred tym aby sa buchla hlavou o nabytok ...a ona sa trochu buchla a potom si dala pozor 😉 ..Ano parkrat spadla z postele, ale ucila som ju ako zliezat z postele a pochopila, ze si ma dat pozor. Jedine ked je moc rozjasena, alebo moc unavena tak na nu davam pozor ja.
Co sa tyka NIE, autor "narocneho dietata" dr Sears odporuca: povedat to NIE neagresivne a ponuknut dietatu nejaku inu alternativu (inu cinnost), ktora vsak bude prenho dostatocne zaujimava, pripadne este dat na vyber 2 moznosti. A take to kategoricke "NIE!" si nechat na vynimocne situacie, napr. ohrozenie zivota. Inak bude "opocuvane" 🙂
Sice toto viem, ale tiez sa niekedy neovladnem a potom vidim ze ma ignoruje ... 😉 U nas to teda zatial funguje, uvidme v obdobi vzdoru.
@tilko ak vies anglicky, urcite odporucam precitat "Fussy baby book" od dr. sears. Takychto deti su tisice 🙂
@janka to verim my sme boli v nemocnici ked mala 9 dni a ostali sme tyzden, ale vratil sa domov uzlicek nervov...strhavala sa zo sna, cele dni plakala.... neboli k nej totiz taki ohladuplni ako pise @cikyta moju v pohode zobudili ked nieco chceli - denne aj 5x....bol tam len jeden dr ktory povedal ze sa teda vrati neskor ked spi...ale vsetci ostatni ju budili... a vzdy po prebudeni nasledoval odber krvi alebo kompletne vyzliekanie sa, alebo rentgen... alebo ct☹ to mi ju aj uspavali teda som vtedy 11dnove babo musela nechat hladovat 12 hodin .... si vies predstavit ten plac... postupne sa to zlepsovalo a teraz uz po tej "nemocnicnej uzkosti" niet ani stopy... uz je len standardne narocna🙂
tuto noc sme boli hore len 2x😀.... ALE ....druhykrat sa chcela hrat... takze sme boli hore od pol 4tej do 5tej....
@zuzkat1 tak presne aj unas... nevadi ze spi, vysetrime.....nedat prso pred anesteziou a po...nocne desy- plac.... teraz nas poznaju aj magistry tu v lekarni, lebo pokazde zacne revat ked vojdeme, ony su totiz v bielom 🙄 Zial moc dobre si to pamata... normalne si pamatala tvare sestriciek ci doktoriek co ju pichali...
@janka no moja neviem ci si moze pamatat skor nie ako ano,ale napriek tomu ziape u kazdeho dr okrem nasej pediatricky...a ked vravim ziape tak to myslim doslova...cela je cervena a dochadza jej dych... kazda sprava od lekara zacina slovami "vyrazne nepokojna" 🙄 ale v lekarni je to OK🙂
Ahojte, zacinam byt uz zo starsej dcery zufala, uz som tu pisala, ze je od narodenia narocna, teraz- v 3 rokoch je ina ako ostatne deti tu v okoli. Ked ju niekto oslovi, hned zacne kricat, ked jej napr. nieco spadne na zem al. sa poleje, hned place...MM hovori, ze je rozmaznana, mne sa to nezda, mozno trochu, ale pripada mi, ze to bude aj nieco neurologicke, pri porode mala snuru okolo krku, Apgar 8-9-10.
Inak je sikovna, ma super pamat, problemy vidim skor v emocion. a socialnej stranke-je introvertka, boji sa ist medzi deti, max. sa hra len s jednym, ked sme s niekym znamym...Uvazujem o navsteve psychologicky, ci nahodou nemoze mat ADHD...Co si o tom myslite?
@susik77 ahoj my sa pozname uz z inej temy ze? No ako tu opisujes to spravanie tak mi nepride az take ine. Bo aj ja si svojho syna nespoznavam a dokonca tiez pocuvam nazor ,ze je rozmaznany 😉 Mne osobne to pride naozaj vekom,ale fakt nie som odbornik a nic za to nedas ked za psychoskou zajdete,aspon ti mozno pomoze ,ako riesit niektore situacie.
@tilko waw,mame dalsiu kopiu nasho Matusa 😢 Ach jaj,kocky,tak by som rada citala co tu noveho,ale neda sa mi. za tri tyzdne mam statnice,ako naschval sme ochoreli vsetci, maly, za nim manzel a nakoniec ja. ak sme chodili spavat vecer o 22.30 a ja som bola zufala,tak teraz zaspi az o 00:00 a niekedy aj neskor, po troch hodinach sa s revom zobudi,slapeme o poschodie nizsie a uz sa hra na kuchynskej linke s mikrovlnkou!! (to,ako mozno nepochopite,ale ak nevyhoviem, od trucu sa behom 2 minut pozvracia). vstava pred siedmou. minuly tyzden cez den ani nespal. 15 hodin non-stop behania po dome (sedel,a prisaham ze len raz TRI minuty,kym som mu pustila notebook s clipmi a rychlo do neho stopala obed). ak naschval ked potrebujem mat v noci cistu hlavu a energiu na ucenie. ja uz neviem ako dalej fungovat, aj manzel mal tyzden dovolenku a ziadna vynimocny pomoc,okrem umytia riadu a smeti a ak bolo pekne tak hodinku vonka. ale aspon zazil na vlastnej kozi co to je byt s nasim dietatom doma 24 hodin. uz sa normalne tesil do roboty 😅 Kazdy vecer uz len s vyplazenym jazykom cumel na toho nasho certika,co este stvara. a jedlo ziadne,len nahanat ho lyzickou 😖 FAkt som zufala a uvazujem ci neexistuje nejaka pomoc psychologa. ak to nebudu zuby,tak sa asi zblaznim. )Cakam,ze casom sa to bude zlepsovat,ale naopak,ide to len k horsiemu. uz som na pokraji vlastnych sil a zdravia. veceriam po polnoci,cez den ani na jedlo nie je cas,ak zdriemne poobede na hodku,tak s vypatim sil mu rychlo varim obed. Z okolia len pocuvam,ze tak sme si ho naucili,lenze co necham ho revat a zakazdym zvraciat,aj ked uz miestami nema co? 😢
@zuzkat1 - autisticka podla mna nie je, pekne rozprava zacala od 11 mesiacov. aj sa normalne hra, pozera si knizky..., ziadne autist. znaky na nej nevidim, dost som si toho nastudovala
inak, ty si odbornik na psychologiu al. nieco podobne?
davala som ju chvilku do sukrom. skolky a ta ucitelka mi hovorila, ze vraj je ok...tak neviem...ona bola doktorka pedagogiky...
teraz som si pozerala aspergerov syndrom a tusim mi to pasuje na to.
@zuzkat1: tak som mala s koleg. z prace, kt. teraz vystud. psychologiu asi polhod. rozhovor a toho aspergwra a autizmus mi vylucila...som myslela ze ho mam aj ja, ale hovorila mi, ze to vobec, ze tie jednotl. priznaky su proste len povaha, asi budeme proste obidve introvertky...ale ze aby som kludne tu psychol. s dcerou navstivila, predtym ako pojde do skolky, ze nam aspon poradi...
@susik77 ved ano... to ja som len reagovala na to co si pisala ale ved som ti pisala aj to ze podla tych 3 viet sa to usudit neda🙂 tym psychologom pre pokoj duse nic nepokazis... oni k takym malym detom pristupuju hrovou formou takze mala z toho ani nebude mat stresy🙂 a to ADHD som ja vylucila kvoli tej introvertnosti ... je to totiz kombinovana porucha hyperaktivita a poruchy pozornosti a vacsinou to nebyvaju introverti🙂
@susik77 teraz vidim ze si pisala ze studujes aspergorov syndrom🙂 ja by som ti poradila ak mas co i najmensie pochybnosti tak nic nestuduj ... si totizto zaujata🙂 ale ako som pisala radsej chod k tomu psychologovi🙂 aj keby si ty bola diplomovany psycholog aj tak by to nebolo objektivne od teba🙂
Čítam, že vy tu všetko možné už riešite aj cez lekárov. Naša detská lekárka skonštatovala už pri prvej návšteve, že malý je trošku živší 😀 a spomenie to pri každej návšteve, ale vraj to nemusíme zatiaľ riešiť. Ja (až na to, že som vyžmýkaná ako citrónik) tiež veľmi neriešim, že je ako strunka a že vyžaduje neustále kontakt so mnou. Možno aj preto, že ja som iné dieťa nebola 🙂. Len keby som tušila aké je to náročné, viac by som poslúchala mamku a tatka. 😀
Ale obavy mám zo škôlky a školy. Ja som natrafila na dobrú nechápavú strigu v 1. triede, takže viem aké to môže byť stresujúce.
ja som čítala o Adhd a ono sa to dá diagnostikovať až v 6 rokoch takže podľa mňa by to nemalo význam ísť teraz k psychologičke a zbytočne dieťa stresovať...my sme sa tiež pýtali na našeho syna a ttiež povedala psychologička že hyperaktivita sa dá diagnostikovať až neskor...
inak ja nemám pocit z mojho syna, že by trpel tou chorobou, lebo tie deti vraj nepotrebujú spať...moj spal strašne nenormálne zle ☹ rok a pol som nespala ale on ten spánok potreboval tak som ho vozila, nosila len aby aspoň chvíľku na mne pospal síce ja som si neodýchla ale on áno...teraz spinká fajn akurát je živý a aokrem toho náročný vyžaduje celého človeka nieje rozmaznaný je to zlatíčko 😉 😉
@mobilo ja si myslim ze ak sa mamine nieco nezda tak navsteva psychologa nie je zbytocna prave naopak... cim skor sa odhali alebo vyvrati to co sa mamine nezdalo tym lepsie...to ze sa ADHD diagnostukuje neskor neznamena ze neexistuje kopa inach veci...ja osobne by som s malou v pohode isla k psychologovi aspon by som mala potom pokoj ze viem ze je v poriadku🙂
@tilko jeeej, ahoj! vitaj medzi nami! 😀 ja chcem reagovat k tej poznamke o UM, tiez som musela prestat kojit v 3.mesiaci, jednak som o mlieko prichadzala, jednak mala mala tak silny reflux, ze ked som kojila, bezne grckavala nosom popri tom a hned sa mi aj dusila... a tiez to poslednych par tyzdnov pocitujem skor ako vyhodu, nez nevyhodu. neviem si totiz predstavit, zeby bola zvyknuta na to, ze jedine prsnik ju upokoji, to by som ju tam musela mat pricucnutu 24 hod.denne 😀 😀
To je milé na akú tému som tu narazila....... 🙂
Tak sa pridávame do klubu maminiek náročných detí.
Už keď bol malý v brušku, vedela som, že to bude divočina. Vkuse sa krútil a kopal,občas som mala pocit, že mi vyletí 😀
Narosil sa v termíne ale bol dosť veľký nato aká som ja malá mamina. Hneď od narodnia, ako bol na brušku dvíhal hlavičku, nehrozilo držať ho na rukách po ležiačky, tak sa našim spoločníkom stal nosič, na konci tretieho mesiaca chcel už sedieť, keď mal šesť tak sa postavil a odvtedy chodí......Od začiatku je na UM (to som sa naplakala, že nekojím), až neskôr som si uvedomila, že mi takto odpadla jedna náročná záležitosť 🙂. V kočíkovej vaničke sme ho povozili asi 2x 😀. reval akoby som ho mučila. Ľudia sa za mnou na ulici pohoršene dívali 😀. Tak sme zaviedli vajíčko a to tak na 20 minút akceptoval. O šporťáku ani nevravím. Najväčšia zábava bola v ňom stáť alebo ho tlačiť 😝.
Ja neviem čo je to mať 1 minútku pre seba. Nedovolí mi jesť, piť, účesať sa........hneď ako zistí, že mu nevenujem 100 % začne jačať, hádzať sa o zem alebo sa po mne vešať......Upratovanie???, varenie????........ 😀 Ešteže mi ho občas niekto postráži 😀
Je v neustálom pohybe, vylezie kamkoľvek, čím vyššie, tým lepšie. Nemá žiadny pud sebazáchovy ☹. Najnovšie sa naučil otvárať okná 😠
Málokedy si dá vysvetliž, že danú vec nemôže robiť. Pri slove NIE ho chytá amok. Dokonca už pochopil, že mi môže robiť naschvály.
Normálne mi dobre padlo prečítať si, že nie som jediná matka náročného dieťatka........