icon

Náročné deti. Aké sú?

avatar
register
4. mar 2010

Náročné deti. Aké sú?

avatar
alenka777
7. jún 2011

dievčatá chcem vám napísať - prežívala som to isté. Dcéra bude mať v septembri 4 roky, teraz je to už lepšie ale do 3 rokov - som myslela že sa zbláznim. Dcéra od kedy sme prišli domov z pôrodnice vkuse plakala. Cez den spala málo. Doobeda 1,5 hod revala, kym zaspala a niekedy spala 30 min, niekedy 7 min., zobudla sa z plačom, zlostná, nervozna, už ma z toho napínalo na zvracanie, bolo to na nevydržanie. Takto sme sa trápili do 3 rokov, potom začala chodiť do škôlky a postupne sa to zlepšilo, ešte aj teraz niekedy vstane s plačom a je jedovatá, ked sa jej niečo nedari, alebo sa rozplače, ale nedá sa to porovnať s tym čo bolo ešte pred rokovm. Chceli by sme dalšie dieťa ale neviem či by som toto ešte raz prežial, ak by náhodou bolo rovnaké...Každý mi hovoril - musíš vydržať - vydržala som , ale iba ja viem ako...

avatar
lia09
7. jún 2011

@kaja73 a ako babo bol kludny,nebol uz vtedy problemovy?Lebo moja je od narodenia,takze preto sa bojim ze s nami to pojde tazsie.Ale vraj ked je z homeo nervoznejsi,to je dobre.Aspon ja tak viem,vraj vtedy to zabera.Lenze moja je taka ista.Teraz nam dala len chamomillu na zuby,vraj bude kludnejsia.No houby 🙄

avatar
kaja73
7. jún 2011

@lia09 Bol naročne babo-nespal,vela plakal,do 2 rokov zaspaval len na rukach,každy zub sme pretrpeli,bol straaasne aktivny-už ako 2 a pol r.bicykloval bez pomocnych koliesok-ako 3 r zvladol trat od berku na zugov-ani neviem kolko km to je-5?,6?,7?km,plaval ako das v 4 rokoch-no nič ho neunavilo a aj tak nespal v noci viac ako 7-8 h aj to na 4-5 krat.A v dobe mimina sa budil aj 15-20 krat.Casto plakal,nervačil,ale bol hrozne inteligentny-aj je dodnes-studuje na 8r gympli na ciste jednotky.V tych 3 rokoch sa to zacalo postupne ukludnovat a od 5 rokov je to s nim super.Patko je tiež zive babo,ale tak inak-on je pojaseny za ludmi,stale by chcel byt s detmi,každeho diriguje-aj vonku cudzich ludi.Petko bol iny-uplny introvert a je nim dodnes-Ludi nemusi.

avatar
lia09
7. jún 2011

@alenka777 no to si ma potesila,ze do troch rokov 😅 .Moja ma rok a pol ale citim ze nevydrzim uz ani mesiac.Jedine stastie je,ze mava aj dobre chvilky,samozrejme neskutocne malo.A tvoja nebola nejak bojazliva,lebo moja je extremne a neviem si predstavit co snou bude v skolke.Uz teraz mi je zle 😒

avatar
zuzkat1
7. jún 2011

@lia09 tak s tym stachom ti neporadim - nemam skusenost...ale napr. ten jogurt keby si patala dam a ked by odmietla tak by som uz viac nenukala aj na hlavu by sa mohla postavit... a to iste s otatnymi vecami za ktore ako pises "kvili".... mne to pride ako obycajna hysteria...samozrejme len z toho sudim co pises...ona si uz moc zvykla ze si s tebou moze zametat ako chce...

avatar
lia09
8. jún 2011

@zuzkat1 hej je to hysteria ale neobycajna.Myslim ze aj zato to tak je,lebo ked mama mi chodila pomahat davnejsie,tak ona jej furt dala vsetko co chcela.Aj som jej hovorila nech to nerobi,ale prenu je prva vnucka a hrozne ju miluje.A este k tomu chodim s malou k psychologicke a ona sama mi hovorila,aby sme sa vyhybali konfliktom,cize mam jej dat vsetko co chce.Mne sa to hrozne nelubi a som proti tomu ale ked som uz zacala s tou psychologickou,tak uz musim vydrzat.Zostava mi dufat,ze vie co robi

avatar
piacere
8. jún 2011

baby, mne sa malý hádže do zeme, keď mu nedovolím nejakú somarinu, ktorú chce (napr. vyliezť na kreslo, ktoré je pri telke a vypínať a zapínať televízor donemoty...)... dám ho z kresla na koberec, on sa mi hodí do zeme (ľahne si)... sadnem na gauč a pozerám naňho... on reve a reve... a potom ho to omrzí, sadne si a ide si po svojom....

predvčerom som mala tú česť vidieť z okna divadielko... mama so synom (cca dva roky maximálne mohol mať).... videla som len, ako sa hodil na chodníku do zeme, vyváľal sa, postavil sa a hodil slnečné okuliare na zem, čo mal na očiach... mama nad ním stála... cca 10 min. tam stáli ako sochy 😀 malý sa aj zberal späť, ale vždy sa vrátil k mame, ktorá sa ani nepohla... až ho to omrzelo, okuliare dvihol, dal jej ich, chytil ju za ruku a pokojne si vykračovali ďalej 😀

avatar
zuzkat1
8. jún 2011

@lia09 tak to je daka tapa... ja som specialny pedagog a taka rada sa mi teda nepozdava... a inak moja kamoska ked isla s dvojrocnym dietatom k psychologovi tak ju poslala domov ze to az do troch rokov ma vyznam..psycholog nie som tak sa v tomto smere nevyznam, ale vychovu som studovala na VS... nechcem sa pasovat za odbornika a hlavne nie,ked dieta nepoznam a viem o nom len par viet co som si precitala ale diatatu, ktore ma evidentne problem jedine v tom ze si prilis zvyklo na prehnanu pozornost, naordinovat pristup "dajte mu vsetko co chce" mi pride prinajmensom divne...mozno na to ma dovod ktory ja nemozem poznat kedze ako pisem malu nepoznam a teda jej krivdim... tak zelam zlepsenie... a drz sa🙂

avatar
zuzkat1
8. jún 2011

@piacere no aj moja sa hadzala a dlho a velmi a hlavu si buchala o zem a sprevadzal to vresk a plac..ale uz to nerobi...uz len anozaj obcas a zdaleka nie tak razne... zistila ze nic tym nedosiahne🙂 parkrat som ju dokonca supla do ohradky a tam plakala az hroza... ja som odisla a vratila som sa po chvilke a uz bolo dobre... niekedy bola az bordova od placu...ale ked som videla ze je to len hysak ze nema iny dovod len to ze nieco nedostala tak som ju nechala nech sa vyhysaci... a podstatne sa ukludnila... na mna to uz neskusa, len na manzela ale ten jej da vsetko co chce... aj sa na to hnevam...

avatar
lia09
8. jún 2011

@zuzkat1 no hej s dietatom chodit k psychologovi na terapiu ma vyznam az od troch rokov.Ale ja k nej nechodim kvoli terapii,ale kvoli homeopatikam.Mala si toho vela prezila,tehotenstvo aj narodenie a potom pobyt v nemocnici bol pre nu traumatizujuci,preto sa takto chova.A preto ona potrebuje trocha iny pristup,teda aspon pocas liecby homeopatikami,proste to k tomu patri.Mne to dzoraznovala,ze je to prenu velmi dolezite.Samozrejme toto neplati pre tie deti,ktore prezivaju obdobie vzdoru a ako babatka to boli anjeliky.Proste moja je od narodenia ina a ver mi,odignorovanie som skusala 100krat a vzdy som tym sposobila len to,ze sa rozzurila este viac a potom uz bola CELY DEN zuriva.Takze u nas neplati ze necham vyzurit a ona sa ukludni.Ale ako hovorim,mne sa tiez nelubi a nikdy by som s tym nesuhlasila,keby som uz nebola na pokraji zrutenia a ona je moja posledna sanca

avatar
susik77
8. jún 2011

@janka - Ahoj Jani a ostatne holky, s ktorymi som si tu pisala o Verce...Dnes sme boli u psychologicky-Dr. Krejcirove vo FN Krc. S Vercou robila testy a povedala mi, ze Veru vobec nevyzera na autizmus, ani ADD ani nespomenula. Ze vraj nema nic dramaticke, len nerozumie abstraktnym veciam. Mam na nu vela rozpravat, pomaly, zretelne a cesky. Nerozumela napr. ked sa jej spytala co urobi ked ma smad...Ze co si zoberie. Veru povedala, ze babiku 🙂 Na obrazkoch vedela vsetko ukazat aj povedat...
Inak ze vraj socialnu stranku ma silnu, ze tak by sa autist. dieta nikdy nespravalo. Mame sa ukazat este o rok a ze ju este zhodnoti ale ze zatial nic nenaznacuje na autizmus. Ze vraj ten negativizmus a vzdorovitost moze byt u niekt. deti az do 5 rokov...Ze je to normalne.

avatar
zuzkat1
9. jún 2011

@susik77 no vidis a ako si sa bala🙂 tak jej len vysvetluj a pekne na nu hovor a bude dobre🙂

avatar
piacere
13. jún 2011

ahojte,

ani vaše deti nechcú chodiť von? Môj ani v kočíku, ani v trojkolke, ani na rukách, ani chodiť.... nechodíme von 😖 lebo nechce... a tak ma to mrzí.... 😖

avatar
zuzkat1
13. jún 2011

@piacere moja plakala v kociku od 4ch mesiacov nonstop az donedavna... ja som chodila von 2x denne na hodinu...von chodit musi aj ked place...moja to vzdy cele preplakala....

avatar
piacere
13. jún 2011

@zuzkat1 neviem si to predstaviť 😒 Môj v kočíku nesmie byť pripútaný, lebo reve ako tur, je bordový a hádže sa... bez popruhov mi vstáva, šmýka sa, chce ísť preč... v trojkolke vstáva alebo reve, na rukách sa vzpiera tak, že ho neviem udržať a keď ho postavím na nohy, aby chodil, tak si sadne a hádže sa do zeme ☹ Spánok vonku je taký, že najprv hodinu v kočíku bojujeme, keď konečne zaspí... a potom sa nesmiem zastaviť... takže schodená, unavená, jazyk až na kolenách... prídeme domov, on vyspaný a nasleduje rošambo... a ja nevládzem žiť 😅

avatar
zuzkat1
13. jún 2011

@piacere preco ho tam nutis spat? moja od 4ch mesiacov v kociku nespala...naucila som ju spat doma a von sme isli ked sa vyspinkala... ked som ju zobrala nevyspatu von tak to bolo milionkrat horsie a sice jej dohlavky nevidim ale krk dam na to ze to bolo kvoli tomu ze vonku spat nechcela lebo milion novych veci, ktore chcela vidiet ale zaroven bola hrozne unavena... takze spinka doma a az potom sa ide von...doteraz to tak funguje, ked ma spat tak sme doma🙂

avatar
piacere
13. jún 2011

@zuzkat1 lenže v tom je ten problém, že ináč nechce byť vonku vôbec.... v bdelom stave....

avatar
zuzkat1
13. jún 2011

@piacere ani moja nechcela...plakala...ale tak sediet doma s nou nebudem,lebo vzduch potrebuje, ale ja som s nou chodila von od zaciatku ako zacala plakavat a to bolo este v hlbokom kociku ako 4mesacna tak si proste zvykla ze zbytocne place.... a definitivne sa to zlepsilo ked uz aj chodi... lebo ideme na ihrisko,alebo k jazeru a tam sa prechadza ato ju bavi... ked uz je dlho v kociku tak place este aj teraz... ja som nemohla chodit na daleke trasy,ale ako pisem 2x denne bola vonku asi hodinu len tu na okoli ze ked sa ten plac uz uplne vystupnoval ze uz sa mi dusila tak sme sli domov... ale podla mna naozaj pomohlo to ze som sla aj ked zo zatatymi zubami popri tom placi, proste zistila ze jej ten plac nepomoze... sice ludia pozerali ze to co je za matku ze mala tak place ale co som mala robit?

avatar
miriiama
Odpoveď bola odstránená
avatar
skorvankova
24. jún 2011

Ahojky...Vcera som si vas citala od 22,30 to je cas ked chodi moje ,,narocne dieta,, spat a citala som vas do 23,30 ked sa prvy krat budi :(
Od mala bolu strasne uplakany, uz v nemocnici som nespavala, vobec, za noc asi hodinku....doma bola to iste len som ho mala na sebe...len som ho kojila, cez den spaval tak 20 minut 5x ostatne preplakal a vecer, teda v noci zaspavalo az okolo 1.... potom po pol roku zacal zaspavat asi o 23,00 ale do dvoch rokov sa stale budil viac ako 10x, teraz ked ma 27 mesiacov budi sa 4x :(
A presne, kočikovanie u nas ehrozilo, stale tam plakal, skoro vobec tam nebol, len v klokanke a na rukach, nikdy sa nevedel sam zahrat, ja nic pri nom neurobim a ked ideme na prechadzku tak len bežíííme o dusu, ziadna aktivita ho nevie zaujat na viac ako 2 minuty...a co ma najviac trapi je ze neposlucne, vobec, napriklad utecie na cestu, ked ho dovediem dohovorim mu ze to sa nemoze a podobne, otoci sa a uteka znova na cestu, tak mu dam priznam aj po zadku, ale ani to na neho neplati, nikoho neposluchne ze to sa , nepatrí, nemoze a podobne 🙂 mna asi najviac ubíja toto ze si s nim neviem dat radu :(
Strasne rada by som mala druhe, ale bojím sa a neviem si to ani predstavit, ani nie to ze by druhe bolo take ako on, ale to ze ako zvladnem tuto moju ratolest kede budem mat babatko :(

avatar
bobsent
24. jún 2011

@skorvankova vieš tohto sa bojím aj ja..všetci ma utešujú že keď bude väčší to prejde ale čo ak nie?!čo keď to bude ešte horšie?tiež ma najviac ubíja že netuším čo vlastne chce ☹
inak správanie podobne ako tvoj, akurát od 5.mesiaca "spí" do 05.00 ale celú noc cestuje, nôžky dvíha, búcha, plače ☹ zaspávanie sa teraz zhoršilo odrazu o 200% bol tam kde pred 4.mesiacom no katastrofa.zavolala som si homeopatku a zatiaľ tento výsledok(kopírujem z inej témy kde som písala):
hlásim zmenu po homeo! prvý večer trochu plač ale zaspal v kočíku po cca 30 min.druhý večer bez plaču!zaspal 5 min v kočíku.ranný spánok na mne!!!po mesiaci sa chcel uspať tak večer 19.30 odkväcol na fľaši.len som preložila do postieľky...žiadne uspávanie.v noci síce sa trpal viac o jednej aj vstal o piatej ale zrejme bol dosť vyspatý od večera.nuž nechápem.nechce sa mi veriť že by to pomohlo.
cez deň zmena žiadna-revy, nervy.aj moje.uvidím dnes v noci. skôr mám pocit že sa vracia k rytmu spred mesiaca keď sa extrémne začal kaziť.
no aj ja by som strašne rada mala ešte druhé, aj preto že je zázrak že po 8 rokoch máme toto ale hrozne ma to odrádza že je takýto a naozaj si neviem predstaviť ešte jedno také isté 😒 tak mi je to ľúto lebo kvôli veku asi nestihnem.

avatar
kaia
29. jún 2011

@skorvankova, velmi dlho som nebola v tejto diskusii, ale dnes mi napadla jedna otazka, tak som sem zavitala. Zaujal ma vsak Tvoj prispevok 🙂. S nasim synom sme zazili od narodenia presne to iste, takze uplne chapem Tvoje obavy s druheho dietata 😒. My sme si povedali, ze dvaja narocni sa v jednej rodine predsa nenarodia a isli sme do toho 😉 😉.

avatar
kaia
29. jún 2011

Chcela by som vediet vas nazor na to, od kedy je vhodne dat maleho "narocnika" do kolektivu. Uvazujeme nad tym, ze by sme dali syna od 2 rokov do skolky, ale nie som si ista, ci je na to pripraveny 😒. Velmi vela od nas (rodicov) vyzaduje a tak neviem, ci je zrely na celodenne odlucenie 😒 😒. Detsky kolektiv ma rad, ale nemame skusenost s tym, ze by sme ho na cely den niekde nechali... Dakujem za vase nazory 🙂

avatar
janka
29. jún 2011

@kaia ahoj, nenapisem kedy je vhodne dat dieta do kolektivu, ale to, co odporuca Sears: Maminka SKUS a POZORUJ, ale nic nasilu 🙂 Kazde dieta je ine, takze najdolezitejsie je Tvoje pozorovanie. Tiez upozornuje na vyber skolky, ale hlavne konkretnej ucitelky/vychovavatelky: aby bola empaticka a mala pochopenie pre tazsiu povahu narocnicka. Asi by som zacala najprv par hodinami.. a potom uvidis, Tebe urcite pomoze, aj keby tam bol len na pol dna 😉 Vsimaj si potom zmeny typu: nadmerne tulenie a strach zo samoty, ci opak - ignoracia matky a odtiahnutost, problemy so spankom, pomocovanie, uzkosti... niektore sa mozu vyskytnut samostatne ako nasledok stresu ..... Daj na svoje pocity, tie Ta nesklamu 😉 Drzim palce.
Ja si napr. vobec neviem predstavit, ze by som Misku dala na cely den niekam.... ale u nas to je zlozitejsie 😉

avatar
kaia
30. jún 2011

@janka, asi to skusime najprv na pol dna a ak sa mu bude pacit, budeme to predlzovat. Deti ma rad a snimi sa citi spokojny (co je teda malokedy...) 😉

avatar
mamabiba
1. júl 2011

Čaute kočky, chcem sa aj ja s vami pod´deliť trošku o moje náročnejšie dieťa. Dievča. V noci sme problém nemali, spala pekne, ale od 1 roka cez deň spala 1x tak 1 hodku. Žiadne hranie sama, vždy iba so mnou, zaspávať sama ani náhodou, začala chodiť veľmi skoro, keď mala 8 mesiacov, a milovala schody. Takže naša 2 hodinová prechádzka bola neskutočne náročná...pre mňa...schody hore a dola a stále. Ja som došla domov zmordovaná a ona plná energie. Akonáhle došla moja mama, odovzdala som ju a išla som si ľahnúť, pretože som už nevládala. V 3 rokoch dostala mániu ma provokovať. P radách z časopisov a podobne som ju najprv upozorňovala, že sa to nerobí, potom som to ignorovala, potom som zúrila a takto to išlo aj 3 mesiace a potom dostala, ani nemukla a akoby bola spokojná. Bol chvíľu kľud a odznova. Znova si dačo našla a poďme provokácia. Je naozaj pravda, že po 5 roku sa to mení...u nás k lepšiemu... ale aj teraz, keď má 7 rokov vidím, že je trošku náročnejšia ako ostatné deti. Ale už je dobre. Keď išla do škôlky, tak som na to učiteľky upozornila, čiže vedeli, čo majú očakávať a podľa toho sa k nej aj správali. Baby. Dajte na ich rady, ako na nich. Mne veeeľmi pomohli.

avatar
kaia
1. júl 2011

@mamabiba, my sa tiez spoliehame na to, ze z toho raz vyrastie 😉. Niekedy je uplne fajn, hlavne, ked nie sme doma - nove prostredie nasho Artura bavi a bavia ho deti, ale niekedy je to fakt o drzku. Kazdopadne je to neporovnatelne lepsie na zaciatku. To stale plakal, to bolo fakt psycho 😝.
Niekedy mam dojem, ze ho plac bavi a velakrat si hovorim, ze asi nie je dieta, ktore place castejsie. Ale ako tam citam vase prispevky, tak vidim, ze v tom nie sme sami 😎.

avatar
mamabiba
3. júl 2011

@kaia naozaj v tom nieste sami. Už to bude len lepšie, iba musíme používať trošku iné vychovávacie metódy ako pri "nenáročných " deťoch. My doteraz...akonáhle niečo poviem svojej 7 ročnej dcére, neobíde sa to bez toho, aby ona hne´d na to nezačala s vetou ...ale...Ona je totižto dosť negativistka. Veľakrát ma už ide roztrhnúť, no nepomôžem si. Raz sa mi stalo, že som škaredo vybuchla a stalo sa akurát to, že so mnou prestala komunikovať a všetko, čo som jej povedala iba zobrala na vedomie. Našťastie sa to po čase upravilo...veľa som sa s ňou rozprávala...a už sme v starých koľajách...slovíčka ale. Takže z vlastnej skúsenosti viem, že musíme byť viac obrnení trpezlivosťou. Takéto "náročné" deti sú dosť citlivé...až precitlivené...čo sa na prvý pohľad nemusí zdať. Treba iba vydržať a dokonca mi aj naše okolie začalo rozprávať, že sa dcérino správanie zlepšuje. Držím palce a veeeľa trpezlivosti 😉 😉 😉

avatar
kaia
3. júl 2011

@mamabiba, dakujem 🙂. Uplne s tou precitlivelostou suhlasim. Asi pred mesiacom som nasmu Arturovi rano vynadala, lebo robil zase to co nemal a on sa povracal 😝 . Je na seba velmi citlivy a tak si na to davame pozor 😒. Snazime sa s nim vela komunikovat, ale niekedy nervy vedia aj prasknut... Kazdopadne dakujem za povzbudenie, odovzdam aj manzelovi 😉 😉

avatar
andrema
27. júl 2011

Viem ze teraz trochu odbocim mozno,ale myslim,ze to suvisi. Kedy sa stihate pri narocnych detoch najest a varit?
Ja som neuveritelne pribrala,pretoze mala mi neda sa normalne najest,tak jem len same sladkosti a hovadiny, vecer ked zaspi som rada,ze sa mozem v klude nieco najest, ale povacsinou to skonci pri chlebe. Cvicit nemam kedy,lebo je pri mne nonstop, vecer nechce bezomna zaspat, stale len po mne krici.
No a potom este jedna vec, tie sladkosti mi hodne pomahaju na nervy 🙂