Naučili ste sa šoférovať i napriek strachu?

@anonym_autor áno. Trvalo mi to asi rok, kým som nevystupovala z auta so "studeným potom na tele" a vystresovaná. Ale tá sloboda ísť kam chcem a potrebujem stojí za to. (Stále sa radšej odveziem, ako odšoférujem, ale nemám problém sadnúť do auta a ísť niekam, ak chcem/potrebujem).

@anonym_autor ka som zacala po 7 rokoch. Zaplatila som si 5x kondicne jazdy a pomaly som do toho prisla. najorv som chodila v nedele a sviatky ked bolo menej aut na kratke trasy aby som spoznala auto. Postupne som pridavala kilometre. Ani po 15rokoch nie som ten sofer co sadne a ide kam chce. Ak musim niekam ist tak si balim nahradne oblecko lebo od stresu sa tak spotim 😁 ale ja vzdy hovorim radsej pomaly ale dostat sa do ciela.

@anonym_autor vodičák mám 10 rokov, aktívne jazdím 3 roky. Veľmi som sa bála. Zo začiatku som si v hlave plánovala trasy tak, aby som bola čo najviac na hlavnej a nemusela dávať prednosť 😅 teraz hovorím to, čo väčšina, ktorá sa bála - škoda, že som nezačala skôr.

Mamina si robila vodičák asi 35ke. Teraz jazdí cca pol roka, tiež doteraz nešoférovala. A pomaličky jej to ide 🙂

@anonym_autor šoférovať som začala po skoro 15tich rokoch. Šoférujem od asi novembra a bolo to moje najlepsie rozhodnutie začať znova aj napriek veľkému strachu.

Ďakujem baby. No dnes má viedol kolega a teda z vedľajšej cesty odbočka na hlavnú, malá som dosť pozerať ako spolujazdec kedy sa on zaradí...normálne som mala stres.

@anonym_autor skús si najprv prejsť nejakú kratsiu trasu a večer, keď nie je veľa áut, choď si tak ako to cítiš a nerieš auta vzadu vpredu, a každý deň si daj o pár km viac, ale daj si inú trasu. Ja som takto začala šoférovať najprv do obchodu asi 2 km a naučila som sa a to vodičák som nikdy nechcela robiť, aké nakoniec manzel zašiel do autoškoly a zaplatil mi ho, tak som musela ísť a neľutujem

@really8 noooo ale pozor-Saxo žralo tak 3-4 litre to bolo top auto, ja som ho strašne chcela 🚗

skús večer alebo víkend- keď je menej áut. Ja som tiež tak zacinala-v nedeľu do Tesca a naspäť, a hlavne kľud…maj pri sebe človeka, ktorý ťa ukľudni a nebude po tebe hučať

😆😆😆😆-to sa smejem mojim zaciatkom, prvykraz som sla sama z dediny do dediny, spotene som mala aj usi 🤣 potom po par dobrych jazdach ta dedina dedina som dala mensie mesto, fuuuu spotene som mala vsetko, vacsie mesto ani nehovorim
Potom som jazdila trasy ze mesta co som poznala a potrebovala ale do niecoho moveho by som sa bala az som sa dostala do prace plnej muzov a ako asistentka som musela kam ma poslali
A to hned zhurta, hodil mi sefko navigacku a poslal ma 2h hore na sever pri Cr hranice 😆 potom Ba v spicke, cela!!!!!Ba ne pbchvat atd
Dnes som zato vdacna, sadnem a idem hocikde
Chapem tvoj strach ale treba len jazdit a jazdit nic ine a potom sa zasmejes sama na sebe ako ja tej mojej trase dedina-dedina, t.j. 5km!!!!!! 😆

Ja som zacala po 17 tokoch ked sa mi narodil druhy syn. Starsi zacal aktivne hravat hokej a tak som z Bratislavy chodila do malej dedinky na stadion (ano presne naopak akoby sa ocakavalo). Prve jazdy boli prepotene a po tme kedze bol november. Babatko vo vajicku, ja v strese, uzke cesty. No brutal. Ale zvykla som si. Mala som male suzuki swift automat co ma nikdy nezradilo. Teraz mam clio automat a nemam problem odsoferovat uz aj s Kodiakom alebo inym vacsim autom. Parkujem vzdy tam kde je najmenej aut. Pre istotu 🙂

@vivuska666 no ja tiež paradoxne z mesta musím chodiť do práce na dedinu

Žienky a ako sa viete tak rýchlo sa zorientovať keď je hlavná a vedľajšia, komu dať prednosť? Ja som to ma testoch na papieri vedela na jednotku s hviezdičkou...ale keď som bola v aute, nevedela som vôbec nič z tých krizovatiek

Hlavná cesta je vždy označená značkou hlavnej cesty.Pred každou križovatkou by mala byť značka,ktorá je hlavná a ktorá vedlajsia

@doriiis veď to chápem ale potom keď idem z vedľajšej na hlavnú alebo naopak a tak tiež musím dať niekomu prednosť, keď nejdem po hlavnej ale odbočujem a za volantom som vždy bola z toho jeleň...

Ak ideš z vedľajšej na hlavnú musíš dať prednosť,alebo zastaviť keď je tam stopka.Kes si na hlavnej dávaš prednosť iba keď odbacas dolava

@doriiis ach a nebojíte sa zaradiť do pruhu? Ja mám pocit, že by som čakala pol dňa, kým pôjdem z vedľajšej na hlavnú...

@doriiis no teraz som si nakreslila tu situáciu, máš pravdu 🤭 takéto jednoduché pravidlá by som potrebovala zosumarizovať, lebo ja som v hlave vždy začala riešiť všetky autá ako keď som mala na testoch pohľad na ne zhora...a v aute som potom stále mala chaos

Ahoj, ja zatial nie, mam skoro 30, niekolko rokov uz vodicak, ktory sa mi tiez podaril az na druhy pokus.. mam obrovsky strach soferovat, akoby sa mi vypol mozog.. ako malá som bola úcastnickou skaredej autonehody, kde doslo aj k umrtiu.. velmi ma to poznacilo, dlho som si nesadla vtedy do auta.. mala som v detstve aj pocas dospievania nocne mory, ze soferujem a havarujem.. napriek tomu sa snazim, rozmyslam nad psychologickou pomocou, nevzdavam sa, uvidime..

Nie autorka nebojím sa.Jedine,keď som sa bála,boli prvé jazdy po škodových udalostiach,ktoré som mala.

@anonym_autor áno,vodičák som mala 12 rokov a začala som jazdiť kvôli práci, a preto,že som dcéru musela nosiť do jasiel. Bola som donútená okolnosťami.Chcelo to odvahu. Začala som párkrát jazdiť po meste s manželom vedľa mňa a potom už sama. Dnes mi auto veľmi pomáha pri dvoch deťoch. Doktori,nákupy,....šetrí to čas. Jazdenie je len vec cviku - čím viac človek jazdí,tým lepšiu mu to ide. Ako so všetkým. Dajú sa zaplatiť si aj kondičné jazdy v autoškole,ale to som ja nevyužila.

Inak baby davnejsie som tu na MK citala prispevok jednej kocky,tusim od Senca bola, pomoze pri soferovani,ako spolujazdec,instruktor,mam dojem,ze bezodplatne.

@anonym_autor vodičák som robila v 18,dala do šuflíka a odvtedy nepoužila.Nemala som ani auto.Až pred 18 rokmi som mala prvé auto Citroen Picasso,predavač mi ho odšoferoval domov🤣keď som potrebovala niekam ísť šoférovali bratia.Prvýkrát som sa odhodlala z domu na stanicu,ca 3 km.Volant som tak pevne držala, že som mala nechty zakryté v daniach 🫣Skúšala som ísť ďalej a nakoniec sa rozhodla odšoferovať do Viedne..tam je iná premávka.Teraz je auto pre mňa každodenná potreba v práci na presúvanie sa od pacienta k pacientovi. Držím palce 👍👍Treba si veriť.

Som zaciatocnik a dam ti radu, co pomaha mne. Ja si trasu najprv prejdem v hlave. Kde je hlavna, vedlajsia, komu davam prednost atd. Potom na cestu idem akoby pripravena 🙂 A pred krizovatkou vzdy spomalit, pozerat znacky. Rozmyslat kto ma prednost... radsej pomalsie a spravne ako sa plasit a urobit chybu. No stress, drzim palce ✌️😉

Ahoj

Ahoj, ja som mala tu istu situaciu presne co ty. 30 rokov vodicak a mala som brutalny strach soferovat. Mat v rukach tu zodpovednost. A kym len za seba, v pohode, ale za moje 2 deti,nehrozilo... A potom prisla praca tak,ze som prpste soferovat musela. Tak som si pekne zaplatila kondicne jazdy. S tym,ze my sme uz doma automat mali. Kondicne boli na automat. A odvtedy jazdim ako drak ;) zacalo ma to naramne bavit. Vazne, teraz soferujem,aj ked nemusim 🙂🙂 treba to len prekonat a najlepsie tak,ze proste musis. Kym som nemusela,nik ma neprinutil

daj si kondicne jazdy, zopakuj si testy na krizovatky, kup si automat, zacni jazdit jednoduche jazdy rano/vecer cez vikend… zlozitejsie si vies prejst aj cez google maps a poriadne pozriet znacky vopred.. postupne budes jazdit overene trasy az sa ti to zautomatizuje a budes vediet akekolvek. Drzim palce, cesta autom je oslobodzujuca 😁

@diemerika to si nahá dobru odvahu, kúpiť si auto keď si ani nesoferovala 🤣🤣🤣aký milý predavač 🤣 rozosmiala si ma. Naozaj ako vidím, ženy majú tie začiatky celkom úsmevné 🤭

Zacala som s manualom. Ale bolo to velmi zle. Tak som sa vyplasila, ze som prestala jazdit. Po asi 2 rokoch som skusila automat. Najskor kratke trasy dookola. Potom dlhsiu trasu, zase dookola. Netrufnem si kamkolvek ist, ale do prace, na nakup a deti k lekarovi odveziem. Aj dialnicu dam. Este stale ma desi jazda vo vacsich mestach. Iba ak pri mne sedi manzel

@larinka552 veď toto, že dávať pozor na cestu,značky,preradovat,obiehať cyklistu,rozmyslat,komu dať prednosť, sústrediť sa,aby to nezdochlo...toľko veci naraz...