Nemám orientačný zmysel
Som schopná sa všade stratiť. Vôbec sa neorientujem, neviem nájsť smer. Napríklad nájsť zastávku MHD je pre mňa problém, vôbec neviem ktorým smerom sa vydať. Používam samozrejme mapy v mobile, ale aj tak chodím ako blázon hore - dole a stratím sa.
Možno smiešna téma, ale štve ma to. Potom keď mám niekam ísť kde to nepoznám, tak koniec, som v strese a v nervoch.
@maranco Tak to ma rozosmialo 😁
Joooj, ja som v priestore uplne stratena. Ja zijem v BA Raci a uz niekolkokrat som netrafila z domu na nasu lokalnu vlakovu stanicu 🙂 Aj som kvoli tomu zmeskala vlak 🙈 Raz som bola zase na dovolenke v Grecku. Vysla som z penzionu a strasne som sa snazila zapamatat si cestu. Tak 50m od penzionu bola pizzeria, zapamatala som si ju ako prvy orientacny bod. Potom som si zapamatavala dalsie az po centrum. Z centra som sa neskor krasne vratila k pizzerii a tam som ostala paralyzovana. Tych poslednych 50m som netusila, ktorym smerom :D Musela som sa nakoniec popytat, jednoducho som svoje ubytko nenasla 🙂 A takych prihod mam viac.
Manzel sa zase v priestore orientuje perfektne, ale zase je uplne strateny v case. Ja casy dokazem odhadovat a planovat na minuty. Takze najlepsie je, ked chodime spolu. Aj trafime, aj nacas prideme 🙂
Nápodobne 😊🤗
@marianarem Zaujimave. Ked hovoris o tom orientovani sa v case. Moj muz ma zly orientacny zmysel, ale vie velmi presne urcit cas bez hodiniek, len tak odhadnut kolko je hodin. Ja to mam naopak.
Ja som si minule musela pustiť navigáciu, aby som trafila do dediny v ktorej som miliónkrát bola a žili mi tam starý rodičia 🙈
U žien je to preto tak lebo narozdiel od mužov my zapájame v mozgu obidve hemisfetry naraz a oni len jednu ,preto oni sú lepší v orientácii ako my ženy a zase mi pri rozprávaní rozprávame celým mozgom oni len jednou časťou a preto sa často zamoravaju v komunikacii
Som na tom tak isto. Pamätam, keď sme sa nasťahovali do nášho domu, tak 10min od nás je detské ihrisko, s mužom sme tam boli par krát spolu, ale keď som šla sama s malým synom, robila som si šípky kriedou na chodník. 😆. Keď idem niekde, kde to nepoznám, pýtam sa ľudí aj viac krát a hoci na to isté miesto idem aj druhý a tretí krát, stále sa motám a blúdim🤦♀️
ked idem niekam, kde to vobec nepoznam, tak si pozriem trasu cez google maps a cez panacika pozriem ako to tam vyzera, orientacne body, vyrazne budovy, pripadne si to odfotim do mobilu.
Keď niekam ideš plánovane tak si dopredu pozri a naplánuj trasu, nájdi orientačné body. To som robila kým neboli mapy v telefóne.
Ja neviem cim to je. Ked som bola v zahranici nebol problem ci prestupovat. Ist metrom. Cez polovicu mesta. A v pohode. Tu? Prestahovali sme sa ku krajskemu mestu(10km). Sme tu 2roky a teraz sa zacinam ako-tak orientovat kde je co 🙊🙈
Ja som sa stratila v Barcelone v parku...
Ked idem sama do lesa kusok od bydliska, synator je uz roky v pozore. Paruje nase mobily, aby ma pripadne nasiel. Je to vtipne, lebo ja nemam ziadny orientacny zmysel, dokonca ani mapa mi nic nehovori a on reprezentuje Slovensko v radio-orientacnom behu. 🤣