Nemám sa komu vyrozprávať
Hmm...ani neviem prečo sem píšem asi chcem radu čo ďalej alebo možno sa len potrebujem vyrozprávať.
Asi začnem od začiatku. Predom upozorňujem bude to veľmi ale veľmi dlhé tak ak sa to niekomu nechce čítať tak to nechaj tak je toho dosť veľa..:
Keď mi bolo 12 diagnostikovali mi epilepsiu. Okrem toho že som bola úplne mimo z toho nemám súrodencov a najlepšiu kamarátku v tedy čo som mala tak síce som jej to chcela povedať ale vedela som že keď jej to poviem tak to niekomu povie a ten niekomu atď. A povedať veci čo ma v tedy trápili rodičom a vidieť ich ešte viacej smutných som nechcela a nebolo by mi to ani príjemné. Takže som všetko dusila v sebe. Aj keď som ako 14 ročná prvý krát odpadla a bola v nemocnici, síce za mnou rodina chodila to bolo fájn ale myslela som si mám dobrú partiu dobrých kamarátov a že ma prekvapia a prídu ma pozrieť. Nestalo sa lebo povedali že nevedeli akým autobusom ísť...pekne :( a to to nebolo ďaleko. Keď som nastúpila na strednú tak sa tie kamarátske putá začali pomaly "rozpadávať". Moje kamarátky si našli frajerov a väčšinu z toho strávili s nimi. Nemám im to za zlé ale aj tak. Medzi tích kamarátov patrila aj moja v tedy najlepšia kamarátka. Vykašlala sa na mňa a aj keď som ešte mala kamarátov tak...no bolo to síce že sme chodili von ale chodilo nás už veľa, vytvorili sa skupinky a ten čas vonku bolo len neustále prekrikovanie a bola to katastrofa. Keď oni aj pili a ja piť nemôžem tak som sa tam nudila keď zrazu zmizli a ostala som sama niekde a úplne som ich prestala zaujímať. A akoby toho nebolo málo keď som mala 16 tak mi diagnostikovali sklerózu multiplex a autoimunnú štítnu žľazu. A znova aj keď som to chcela niekomu povedať tak som nemala komu bolo to to isté nikomu som nemohla veriť na toľko aby to nevykecal ďalej. Na SŠ som nemala kamarátov lebo ma tam šikanovali... :( tak to boli 4 roky utrpenia. Nenávidela som to tam. A potom som sa rozhodla ísť na VŠ tam sme boli fájn kolektív a mala som tam 2 kamarátky ktorým som to povedala. A našla som si tam aj priateľa bolo to super 🙂 avšak keď sa dozvedel o skleróze a o epilepsií tak sa so mnou rozišiel so slovami nechce sa ku mne viacej viazať lebo ak sa mi niečo stane tak by to pre neho bolo strašné vidieť ma trpieť. To ma úplne položilo do kolien a dostala som ďalší záchvat epileptický a to som nič nemala 4-5 rokov. S tými babami sa už nestretávam pretože potom som po 1. semestri odišla ja som nikdy nechcela študovať to čo som študovala to ocino to chcel myslel si že vyštudovať VŠ je jednoduché a potom že po tej škole budem zarábať hneď 2000 € mesačne. Blbosť keďže som na to bola lavá... Akoby to nestačilo tak posledné 2-3 roky môj ocino pije každý deň si dá minimálne jedno pivo. Áno možno si poviete že sťažuje si na to že si jej otec dá pivo každý deň veď sú na tom aj horšie...lenže ocino nieje úplne zdravý...bol baníkom ale v roku 2010 išiel na operáciu a odvtedy je doma. nemá teraz robotu lebo niekoho po 50tke ktorý nepracuje už 7 rokov nechcú. Ale to pivo si dáva každý deň. A mne to ide na nervy lebo vždy keď je mamina v obchode mu to blbé pivo kúpi. Keď mamina nieje doma tak ráno mňa zobudí nech mu dám 5€ že si ide kúpiť pivo. Buď si kúpi to pivo alebo vodku a pivo. Keďže moji rodičia pijú vodku. Potom sa pohádajú...ale takto to ide dookola a stále to isté ja som už ocina prosila x-krát aby prestal byť lebo je vtedy neznesiteľný a všetko otočí proti tebe a bude sa hádať lebo nikto iný nemá pravdu iba on ale toto robí aj keď je triezvy....myslí si že zožral všetku múdrosť sveta za to že má napozerané xy dokumentov tak povedal že moji učitelia sa mýlia lebo zle učia a to čo oni povedali hlavne na dejepise tak to prekrútil on lebo nemajú pravdu učitelia. Moja mamina na neho s týmto nadáva keď ide o pitie vždy sa pohádajú ale keď je doma tak si veľa krát dá aj ona. Lenže ona si dá 2 a už je mimo lenže to minimálne potom si dá dva ešte ak nie aj viac a už som najhoršia v rodine ja lebo im to začnem vyčítať...tak hneď na mňa naziapú. Oni dvaja zo mňa robia totálne neschopnú. Matka mi nedovolí ísť ani k doktorovi sama a to mám 21 rokov. A keď jej to poviem nezaujíma ju to ona so mnou chodí stále aj minule som išla ku kožnému tam som sa musela vyzliecť do spodného prádla kvôli tomu že od mala trpím atopickým exémom ktorý sa po x rokoch znovu ukázal. A tiež som sa tam bola opýtať keď ide o nadmerné ochlpenie pretože ja ho mám všade aj tam kde ženy normálne to nemajú a endokrinológovia mi povedali že všetky testy mám OK a to bolo všetko moju maminu toto nezaujíma podľa nej to že jej dcéra má chlpy veľké a čierne na chrbte, lýtkach na zadku atď... tak to je úplne normálne a nemám sa tým zaoberať lebo ona nikdy také nemala pretože má svetlé vlasy a chĺpky skoro nemá a "tam" kde má to nerieši a neholí sa. napr. keď som toto o tej štítnej žľaze povedala jednému chalanovi s ktorým som začala chodiť tak sa ma na to vypytoval že či sa neholím či čo holím sa ale každý deň to nejde + mám aj suchú pokožku a hneď sa mi to zapáli ale keď som mu povedala kde je problém vykašľal sa na mňa. :( A späť k doktorom ktorý mi vždy povedia že taká veľká baba a nepríde sama...no cítim sa ako idiot mňa rodičia nenechajú ísť samú nikde ani do BA som nemohla ísť sama. A to keď som im povedala o tom že chcem ísť sama na dovolenku tak ma skoro dorazili. ....Ja nemôžem nič sama a to ma štve nemám žiadne súkromie mama sa mi stále hrabe vo veciach...a k tomu som teraz na PN-ke a všetci moji kamaráti už niekoho majú a ja som stále sama takže nemám ani s kým chodiť von lebo stále sú len z frajermi takže nemám kamarátov... nemám sa komu vyrozprávať...strašne sa kvôli tomuto všetkému trápim...myslela som že začnem chodiť k psychologičke aj keď neviem či by to k niečomu bolo a mamina by mi to nedovolila aj tak...pokiaľ bývam u nich tak sa musím riadiť ich pravidlami a súkromný život tam nepatrí.... niekomu to príde ako blbosť čo som napísala ale áno môj problém čo ma trápi nieje len epi a SM ale aj to že ocino pije, nemám kamarátov ani priateľa(pretože chodiť sama von...ani neviem kde...) a aj to ochlpenie z čoho ma ide*ebnúť. (a mimochodom k tomuto neviete náhodou kde by mohol byť problém a či to ide liečiť ? HAK nemôžem brať kvôli iným liekom)
Ja už neviem čo ďalej všetko dusím v sebe viac menej celý život neviem či chcem tu radu čo mám robiť alebo som sa len potrebovala vyrozprávať :/
V každom prípade ak to niekto dočítal až sem tak mu ďakujem.
PS: za gramatické chyby sa ospravedlňujem.
Ešte raz sa ospravedlňujem že je toho tak veľa.
Súhlasím s pribiniak.. Zmenu musíš urobiť ty ináč toto všetko bude pokračovať a ty sa nikdy nezbavíš toho kontrolovania alebo ako to nazvať od matky..
A také kamarátky aké si opisovala buď rada, že nemáš vo svojom živote.
Držím ti palce aby si to zvládla.. A hlavne veľa zdravia..
Dúfam, že časom to bude lepšie.. A síce neviem kolko mas rokov ale partnera si musíš najst takeho ktorý sa nebude pozerať len na tvoje telo a jeho chyby ale hlavne bude milovať teba aká si..
Ahoj,no ja som docitala az do konca.Tvoji rodicia sa o teba boja,skus sa porozpravat s mamou,povedat jej ze uz mas 21,ze chces chodit aspon ku koznej a takymto lekarom sama,ze si uz velka baba.Povedz jej ze si uz vyrastla,ze chces byt samostatnejsia a ze chces mat sukromie,ze ti vadi to pitie rodicov,ale skus to tak v klude v izbe.Co sa tyka kamaratok,vies ked ma clovek 15 ma ich vela,casom si najdu frajerov,manzelov a rodiny a zostane ti ich menej,ja vravim radsej mat jednu dobru kamaratku ako 100 kadejakych.Co sa tyka priatela,ver ze raz pride ten uzasny,chlap,kamarat,priatel ktory bude stat pri tebe,ktoremu povies uplne vsetko a bude ta pocuvat a nezdrhne lebo ta bude mat najradsej na svete..Ten co ti plachol,nestal za tvoje slzy,za to ze si opat dostala zachvat.Moja mama ma tiez aj epilepsiu.K tym chlpkom,skus zajst k tej koznej a poradit sa s nou co by bolo dobre riesenie,ak to holenie,tak aky krem mas pouzit na zjemnenie pokozky aby sa ti nezapalovala a nevysusovala.
@pribinak áno písala a áno tie rady ktoré som v tedy dostala som aj použila ale bohužiaľ neúspešne. A zmenu akú ? Lebo ja už neviem.. keď niečo poviem je im to jedno...
@siss98 mám 21 rokov
@denisa098 To o doktoroch jej hovorím vždy ale nezaujíma ju to. Že chcem mať súkromie som jej povedala ale nezaujíma ju to. Plus na tie chlpky som sa pýtala ale povedali že testy mám ok. a viac to neriešili.
To ťa ten pravý ešte len čaká 🙂 skús sa jej postaviť.. Nepovedz kedy pojdeš ku kožnej proste chod.. Postav sa sama za seba lebo ak toto bude pokračovať bude to horšie.. A za tie chĺpky skus aj inu koznu navstivit.. Mna by kozna len takto lahko neodbila..
@siss98 skúšala som to už mala som z toho problémy. Ja keď niečo sama tak po mne začnú vrieskať minule som sa vybrala sama k zubárke to som im povedala že idem k zubárke ráno keď som prišla domov mala som z toho problémy. ..
Neurob to len raz ale aj viackrát.. Jasné, že budeš mať problémy ale nemozes to vzdat a hadam si postupne zvykne.. Neviem si predstavit co by robila keby si sa šla odstahovat.. Musis im ukazat ze si dospela... A hlavne ze uz s tebou nemusia chodit k doktorom.. Mas 21 rokov si po mature.. Moja mama bola zasadova polhldinove meskanie a zaracha na 3 mesiace nebola som na diskoteke, s kamaratmi som mohla ostat von o tej siedmej vecera chaty nehrozili a to som bola plnoletá.. Nakoniec som sa vzoprela.. Nechodila som nacas raz dvakrat trikrat opisovala ma v rodine za lajdacku doma bolo kriku.. ale postupne si zvykla ze uz mam svoj vek a viem sa o seba postarat len musis mat pevnu volu... Drzim ti vrlmo palce alr ak s tym ty nieco nespravis tak uz nikto..
Preco vlastne byvas s rodičmi? Ved si prenajmi 1 izbu v dajakom byte a osamostatní sa
Urcite mas invalid. dôchodok, nieco si zarobíš na brigáde
Tou zmenou som nemyslela, ze mas nieco mame 100x opakovať a dokolecka to iste, TY mas urobiť zmenu, zmenit veci, situáciu
Alebo chod študovať, chod na intrak, proste prestrihnúť pupočnú šnúru od rodicov
@lienkashcj ake si mala problemi, ze si sla sama k Zubarke? Co kričali doma? No tak nech si pokricia. Alebo co?
Pride mi to, ze trochu to nafukujes. Ved mas 21 tak sa tak správaj
@pribinak bolel ma zub preto som išla k zubárke. Čo kričali ? no hučali do mňa že nech si to už viackrát nedovolím, že ešte raz tak uvidím a ocino mi skoro strelil. Nenafukujem nič. A prečo s nimi bývam no pretože nemám toľko peňazí aby som si mohla dovoliť sama bývať a všetky veci s tým spojené a nie inv. dôchodok nemám
@lienkashcj 1 - 2 facky by za samostatnosť stali. Ale prosim ta. Ved to je uplna klasika, co asi tak uvidis? No nic.
Chod študovať do ineho mesta
teeda ja som chodila uz v 14 sama k doktorom...v 21 som sa vydavala...ale ten tvoj "vylev" som nezvladla docitat do konca..trapia ta take veci co by ta uz davno nemali...
Tak keď v podstate nikam nechodíš tak nemáš ani možnosť spoznať nejakých nových ľudí, nájsť si kamarátov, doma ich nestretneš. Si dospelá, svojprávna.. A čo, že kričia? Možno zo začiatku budú ale musíš sa trochu osamostatniť, chodievať sama k lekárovi a podobne, keď mame dovolíš aby s tebou išla tak s tebou bude chodiť už navždy..
Musíš spraviť ten krok. Ten prvý, ktorý ťa posunie ďalej. Je dôležité aby si si uvedomila, že musíš si ísť za svojím šťastím. Zober sa choď kam chceš. Musia si zvyknúť na to, že máš svoj život. Že potrebuješ svoje súkromie.
U nás som mala takmer 30 a boli stále drobné, ale otravné problémy - nie tak vypuklé, ale stále v štýle "kým si doma, platia naše pravidlá" a výčitky typu "my sme čakali, kým prídeš domov, kde si bola do 12tej?" Našla som si prácu a odišla bývať do povedzme slobodárne, izieb na prenájom. A vzťahy s rodičmi sa razantne zlepšili, keď nemali možnosť riešiť všetky tie každodenné maličkosti a nenarážali sme do seba. Už to boli návštevy - prídem, porozprávame sa, ale nerozhodujú. Môžu poradiť a som im vďačná, ale ja sa rozhodnem a beriem zodpovednosť.
Rozmýšľaj, ako by si sa mohla dostať do takéhoto postavenia - možnosť odísť z domu, iná škola, iná práca, hoci len brigáda.
Chlapov nerieš. Kým nie si v pohode a nemáš vyriešené zásadné veci v živote, tak by to aj tak nešlo. Buď by si mala snahu, aby "ťa zachránili" z problémov (ak za teba rieši život niekto iný, nie je to dobre a rýchlo by ich to omrzelo), alebo by ťa využili. Sú typy, ktorým robí dobre mať doma "handru" a dostala by si sa z jednoho močiara do iného, ku chlapovi, čo by ťa možno ponižoval a mlátil.
@lienkashcj ty si tu uz pisala, ze? Rovnaky problem s rodicmi, takisto s tou dovolenkou...... ze ta nepustia....
tak treba zakat byt dospelou, ked sa osamostatnis, nebudu sa ti do zivota Tolko miesat. Bodka.
Asi by nebolo zlé keby si sa SAMA bez pýtania zobrala a išla k psychologičke a nad takými vecami ako to či ti to mama dovolí alebo nedovolí ani nerozmýšľaj.. Si dospelá? Si. Si svojprávna? Si.
Dobre dik za rady baby budem sa snažiť to nejako vyriešiť a dať si to nejako do poriadku 😊
@lienkashcj ja len k tomu nadmernému ochlpeniu. Toto robia aj niektoré lieky na epilepsiu, konkrétne napríklad Epilan a iné, kde je účinná látka fenytoin. Tak možno skús pátrať týmto smerom a poradiť sa s neurologom o svojich možnostiach...
Mne tiež hneď napadlo či to nie je ako vedľajší účinok na niektoré z tých liekov. O liekoch na epilepsiu moc neviem ale podľa mňa by to mohli spôsobovať aj nejaké lieky na štítnu žľazu ak berieš, to má tiež prepojenie s hormónmi
No takto, roky pracujem ako sestricka na neurosciences a musim povedat, ze spravanie tvojich rodicom nie je az tak vynimocne. Velka vacsina rodicov drzi svoje dieta s epilepsiou vo vaticke.
Nesnaz sa s nimi bojovat, ale skus vedla nich mat aj svoj zivot. Tu nejde o to, ze by si isla sama k lekarovi. Prihlas sa na nejaky kruzok, kup si psika (tento sa odporuca pri epilepsii), prihlas sa ako dobrovolnik niekde, aby si mala moznost stretnut ludi v tvojom veku a casom stretnut aj Pana Praveho.
Co sa tyka toho, ze ta priatel opustil, ked zistil zavaznost tvojich ochoreni, v UK bola vypracovana statistika a bolo tam presne percento ludi s epilepsiou, ktori nepovedali svojim zivotnym partnerom o svojom ochoreni. Tos stigma je stigma.
Co sa tyka toho, ze si epilesiou nemala niekolko rokov, vsak to je zamer antiepileptik. Ked si rok bez zachvatu, tak dostanes naspat vodicak, v pripade nocnych zachvatov su to dva roky (hovorime o UK). Takze az tak limitovana by si nemala byt.
Pre teba by bolo najlepsie opustit rodinny pribytok a zacat zit svoj zivot. To, ze nepijes alkohlol, nehra ziadnu rolu, ja tiez nepijem, nehulim a napriek tomu mam dobry okruh priatelov.
Ak mas ukoncene vzdelanie, tak si najdi pracu, najlepsie dalej od rodicov, aby si mohla zit svoj slobodny zivot. Ak nie, tak si ukonci vzdelanie a osamostatni sa.
Drzim ti palce.
jednoznacne sa skus osamostatnit, zmeni ti to zivot a vztahy s rodicmi na nepoznanie k lepsiemu. Prestan mysliet o sebe negativne, urcite je na tebe nieco pekne, aj an vyzore aj v charaktere, tak si to najdi na sebe a stale pripominaj, mysli pozitivne. Psychologicka ti tiez pomoze a ked sa osamostatnis, tak ti to zdvihne aj sebavedomie, lebo sa budes starat sama o seba a to,z e to dokazes, to ta pozdvihne hore urcite. Len zaciatky su dost tazke, ale jak to prekonas, bude dobre 🙂 dalej skus pozerat na to co jes, skus velmi obmedzit alebo vynechat bielu muku, mlieko a mliecne vyrobky a biely cukor nahrad trstinovym a ked kupujes nejake jedlo, pozeraj dost na zlozenie, cim mensie jednoduchsie zlozenie, tym lepsie. Ak sa da, vyhni sa farbivam, aditivam a zlym eckam. Lebo autoimunitne ochorenia zacinaju v crevach, cize je dolezite co jes. A pit vela vody a tiez sa radsej vyhni ockovaniu. To ochlpenie moze byt kludne nasledok epileptik, lebo ako vieme, lieky na jedno pomozu a na druhe uskodia. Kup si nejake vit, vit d, c a tiez pozeraj na zlozenie, nech je tam cim najmenej somarin a hlavne pozitivne mysli. Prajem aby si sa pozbierala cim najrychlejsie, si dievca mlade, urcite aj pekne a mas cely zivot pred sebou a mozes este vela dokazat! tak vela stastia
popripade by nebolo na skodu sa poobzarat po nejakej alternativnej liecbe tvojich ochoreni, lebo pchat cely zivot lieky do seba, je o nicom. Ale najprv si daj doporiadku tvoju psychiku. Mozno by nebolo zle skusit aj detox nejaky, najlepsie s chlorelou a jacmenom. Ak nechces brat dozivotne lieky, treba skusit nieco ine.
dočítala som do konca. Prepáč, ale ťažko uveriť, že máš 21. Každopádne sa staviaš do roly porazeného a tak ťa berú aj rodičia. A aj celé okolie. Podľa mňa by psychológ učite pomohol. Musíš nabrať nejaké sebavedomie. Možno oklam mamu. Keď to inak nejde. Na fb určite nájdeš skupinu s tvojimi diagnózami. To na podporu. No a ochlpenie sa rieši ne endokrinologii. Bohužiaľ je malá pravdepodobnosť, že niečo nájdu keďže krv je ok. Ale skúsiť môžeš.
@lienkashcj Skús sa ešte prihlásiť na výšku, musíš sa dostať preč. Robotu nemáš? nie je to ľahká situácia, ale musíš sa osamostatniť. Na to ochlpenie, okrem endokrinologie a upratania si hormónov, ja by som si kúpila prístroj philips lumea. na tmavé chlpky to vraj perfektne funguje, a viem si predstaviť, že pre sebavedomie mladej baby je to velmi doležite. neskúšala si si vybaviť invalidný? (A popritom robiť) Moja sesternica má SM a po pár rokoch jej uznali invalidný, hoci už si aj našla prácu. držím palce.
@olafienko no podľa doktorov mám hormóny ok a kvôli SM si nemôžem moc "zahrávať" z hormónmy napr. nemôžem užívať ani HAK. A ten prístroj je dosť drahý a ak to nezaberie :( ja si myslím že chyba je niekde vo vnútri ale doktori hovoria že testy sú dobré a ani lieky nemôžem meniť. Ak je chyba vo vnútri a to robia lieky tak potom ani ten prístroj nezaberie. A nie neskúšala som si vybaviť invalidný dôchodok bolo by to možné vôbec keď nemám odpracovaných toľko rokov..bolo by možné aby mi priznali invalidný ?
@lienkashcj jasné že je. moja švagrinka má SM a teraz si spätne vybavila invalidný, nemyslím že mala odpracované.(vyplatili jej aj spätne to by ťa mohlo nakopnúť a vedela by si sa osamostatniť a študovať ) a ten prístroj zaberá práve na tmavé chlpy, to je jedno že chyba je vnútri. jasné že treba na to isť aj zvnútra a vyriešiť príčinu, ale že by prístroj nefungoval pretože problém je vnútri, to je blbosť🙂
@olafienko no keď to ide tak by som si skúsila vybaviť ten ID a k tomu stroju áno fungovať by fungoval ale či by sa to po chvíli nevrátilo :( :/
Psychologicke chodis? Lebo je toho vela, velmi vela.
Ty si tu uz raz pisala o tom ako ta mama nepustí samu k mudr. Dostala si nejake rady, použila si nieco z toho?
Lebo asi ti je jasne, ze zmenu musis urobiť ty, nie mama, nie oco.