Nenaplnený študentský život
Ahojte, toto je len taký výlev, neviem ani aký mám dať nadpis.
No ale mám 22, končím posledný ročník bc. S odborom som spokojná a aj so zamestnaním potom, ale mám pocit, že som urobila chybu pri výbere školy podľa lokality.
Vybrala som si školu v Trnave. Na internáte som bola na stredoškolskom dievčenskom (v inom meste) plus 2 roky covid, čiže dištančné štúdium. No a fakt to teraz ľutujem, mohla som ísť už rovno do Bratislavy. Do BA som nechcela ísť kvôli intrakom a tak... Ani neviem teraz už prečo. No lenže som do BA chodila na prednášky a na prax, prespala som u kamarátky na mlynoch a videla som, aký je v tom študentskom živote obrovský rozdiel. Teraz mi to prišlo celkom ľúto, že nikdy nezažijem nejaké tie chodbovice, párty chápete no študentský život. A ani frajera som si nenašla, keďže som bola na dievčenskom intraku a 99% ročníka boli dievčatá. proste žiadni muži nikde v mojom okolí. Ani som si nenašla nijaké kamarátky, mala som dobrý vzťah so spolubývajúcimi, ale nie kamarátstvo. Žiadny sociálny život. Akurát keď som dnes šla mhd na stanicu, tak keď som videla tých študentov pred STU, som si uvedomila, že už sa ten čas nikdy nevráti. Pre veľa ľudí sú študentské roky ich najlepšie časy, ale mám pocit, že pre mňa to boli iba 3 prázdne roky. Akože pár krát som bola niekde s kamarátmi, ale buď zo strednej alebo z detstva. Prežívam FOMO (fear of missing out, ale to už nie je strach, už je to realita).
Ďakujem za prečítanie, majte sa
Riesis nepodstatne veci. Myslis, ze ostatni ziju kazdy den zurka za zurkou? Nie. Obcas chodbovica, ale vacsina casu ucenie a brigady. Nic ti nebrani si najst kamosku, dohodnut sa a raz za mesiac ist na tu chodbovicu a prespat tam. Kolki ludia idu radsej na privat, lebo v tom bordeli pocas chodbovic sa neda ucit, ani ziadne sukromie. Zmyslom zivota je zit naplno s tymi prostriedkami, co mas v tomto case a na tomto mieste a nie sa zozierat, ze co vsetko si nestihla a ini ano.
ja som ten fantastický život zažila po výške ,,,a vieš prečo ? lebo na výške som nemala žiadnu chodbovicu, ani žurky, a v podstate kamošky len blaváčky, ktoré po prednáške išli domov...ale nič neľutujem, mne skutočný život začal po výške, bola som slobodná, našla som si náhodne / pri káve/ s priateľom najlepšie kamošky a ešte len potom mi začal super spoločenský život...nič neľutuj, všetko máš pred sebou a hlavne záleží od priateľov, akých stretneš..
Ahoj, neries, co by bolo keby.. vobec to tak nemuselo byt. Nic ti neuslo.kazdy z nas zije svoj vlastny zivot. Ked si si nenasla kamosky na svojom intraku, preco myslis, ze by si si ich nasla na inom? Niekedy to nie je o tych inych ludoch ale o nas samych. V zivote pride este vela inych rozhodnuti. Neboj, este ta vsetko len caka, bude dobre.
Trápiš sa celkom zbytočne. Myslíš, že fakt by si zažívala denne chodbovice, party, zurky a neviem co? A ze by ta to aj bavilo stále? Ja som bola na interate a šla som prec na peivat práve kvôli tým zurkam, buchotom, trrskotom, na izbe sme boli 3 spolubývajúce, každá úplne iná. Ja som potrebovala si oddýchnuť do školy a pred praxou, ony si vodili frajerov, žiadne súkromie, otrava to bola. Na priváte sme boli dve, chodili sme aj von, do kina, na diskotéky, a bolo to úplne super.
Nemáš za čím banovat. Vyzerá to atraktívnejšie, ako je.
Ja som bývala 4 roky na "normálnom" vysokoškolskom internáte. A vieš čo? Chodbovice sú možno niekedy zaujímavé, ale keď sa potrebuješ vyspať po práci alebo do školy, potrebuješ sa učiť, dopísať seminárku, tak tie chodbovice ti akurát tak idú na nervy. So žiadnymi chlapcami na internáte som nebola v kontakte, nepoznala som nikoho a nejako žiaden nový vzťah som nenadviazala. S dievčatami, s ktorými som bývala bolo fajn, občas sme si večer sadli a urobili večer pri vonku, ale tam to končilo. Takže nemaj pocit, že ti niečo ušlo. Možno niekto má bohatý intrakovy život, ale kto reálne študuje a cchce aj doštudovať, tak určite nechodí na diskotéky x-krát do týždňa. A ver mi, že nechceš aby sa opitý vedľa bývajúci pomýlil o 2-hej ráno, trieskal na tvoje dvere a kričal, že keď neotvoriš, tak ich vykopne. Alebo tiež opitý vedľa bývajúci vliezol do sprchy, ktorá sa nedala zamknúť. Áno, aj toto všetko sa deje na zmiešaných internátoch.
Je skoda, ze si nebola v BA - ale vzhladom k tomu, ze koncis Bc. tak by si chodbovice a hluposti aj tak moc nezazila, pretoze bol covid. Vdaka pandemii ste mali ukratenu mladost a volny zivot. Co mozes spravit je, prihlasit sa na magisterske studium do BA na denne, najst si part time pracu alebo brigadu a dva roky si uzivat studentskeho zivota.
A ved na mgr mozes prist do BA, ale necakaj ze to nejako zasadne zmeni tvoje pocity zo zivota a prinesie stastie.
Je to o nastaveni cloveka. Mas ludi ktori aj keby byvali na samote tak su denne v centre diania a maju kopec znamych, kamosov, bohaty spolocensky zivot. A mas ludi co mozu byt obklopeni ludmi a prilezitostami na pestry zivot a su sami.
Tak ja ti za seba mozem povedat, ze VS je jedine obdobie, ktore by som zmenila, keby sa dalo. A to som byvala prave na Mlynoch, bola na kazdej kruzkovici, chodbovici, kazdy den na pive, ludi som poznala milion....Len bola to pre mne taka nevakana sloboda, s ktorou som nevedela nalozit. Studovala som svoj vysnivany odbor, ale v skole po nas ziadali len malo ucasti a tak som to vdaka tomu hyreniu zacala flakat. Skusky som vzdy urobila, islo mi to, len na niektorych predmetoch som nebola za cely semester ani raz. Tak to dospelo do stadia, ze som v 3. rocniku nemala nic moc na praci okrem spolocenskeho zivota a chytila ma z toho depresia. Zapisala som si potom este jeden odbor a uz som zacala chodit, len potom som sa zase prepracovala a nastali zdravotne problemy. Jednoducho, nezvladla som prilisnu slobodu, vysnivany odbor som sice vystudovala, ale v podstate som sa mu nevenovala. A este som si nahonobila celozivotny zdravotny problem. Nespominam na to v dobrom, dnes po vyse 20 rokoch tie kruzkovice naozaj nevnimam ako prinos pre zivot a naopak vedomosti chybaju. Nastastie ucim na VS a v priebehu rokov som sa vela z toho uz doucila. Ale keby som poriadne stufovala, mohla som sa po VS ucit ovela viac pokrocile veci.
Kazdopadne mam z VS aspon tie kamaratstva na cely zivot, za ne som vdacna. Ale tie by boli aj bez kruzkovic.
@majka99999 tak na Mgr. Chod do Bratislavy a stihneš to😉
Chapem 😀 na dievcenskom stredoskolksom intraku to musela byt nuda. Spolužiaci byvali kde? Studovala som v tt pred 20 rokmi, raz sme byvali v byte. Tam sa zurky dali urobit... Raz sme byvali na intraku mtf - to boli bujare noci - teda nie nase - ale buducich inzinietov. Paani, to boli zvery 😀
ale ano, tt mi neprislo velmi studentske mesto. Pedtym som studovala v bb a to bola ina kava.
Zrejme ste kvoli korone nestihli vytvorit taky spravny kolektiv na podobne aktivity, ktovie. Este ta cakaju statnice, po nich sa zvykne oslabovat. Uzi si to aspon tam. My sme boli na diskoteke
Po bc. nechces studovat dalej v BA?
Ja som kvôli podobným dôvodom išla na Mgr do BA. Ale moje predstavy o študentskom zivote sa nejako nerealizovali ani v BA na mlynoch. Manžela som našla na zoznamke a teraz žijem super spokojný život po všetkých stránkach. Zdá sa mi že lepšie je zapojiť sa do nejakej mládežníckej dobrovoľníckej činnosti, tam spoznas podobných ľudí, spoja Ťa s nimi záujmy. Podľa mňa párty a alkohol robia len takých fake kamarátov často nepoužiteľných v živote.
moja dcéra má spolužiačky na intráku a teda žiadne chodbovice ani žúrky nemajú. Polovicu štúdia boli aj tak doma, teraz končia a ani sa poriadne nepoznajú. Kamarátky ktoré majú dcéry na intrákoch to isté. Veľa času boli doma, utrpeli tým aj vzťahy. Jednu kamarátku má dcéra takú že pár ľudí s ročníka chodieva na rôzne akcie , opekačky , ale väčšinou sú toľudia ktorí nie sú na intráku. Takže ten úžasný študenstký život asi nie je taký, ako si ty predstavuješ.
Chapem, ak by som mala znovu vyberat vysku, vyberiem si taky odbor, kde si aj uzijem ten vysokoskolsky zivot. Ale nemusis zufat, bud na mgr. Alebo ako absolvent to mozes este dobehnut, kym nie su zavazky. A este mimo temu urcite odporucam erazmus/vycestovat niekde na letnu beigadu. Nikdy neskor uz na to nebude taka prilezitost/ty nebudes mat tolko energie a flexibility ako pocas skoly a su to vynikajuce skusenosti 🙂
No však chod ešte na magistra , do Ba alebo kde kdekoľvek . Ale rozumiem ti, poznám viac takých mladých ľudí
Dost si ten studentsky zivot v BA idealizujes.
postazuj sa a ides dalej, vies to zmenit, ist na mgr do BA... ale zase ceny a vsetko tam pre studentov, ak nedostanes internat atd nie su tiez lacne. Cez kovid na tom boli vsetci studenti rovnako... dokonca aj na strednych skolach su tie socialne vazby velmi slabe kvoli tomu ... za to nemoze mesto, ael naozaj blba doba. Pozri si studium, ci ti nieco dava/dalo a venuj sa teda domu. AKtiity spolocenske si skus teda najst mimo internat/skolu. Ved nemusis byt na stredoskolskom intraku (ak som to dobre pochopila)... myslim, z ekeby si byvala so studentmi na byte, alebo vs intraku tak by si mala bohatsi spolocensky zivot, aspon teraz. Cez kovid spatne zmenit nevies nic.
to su len tvoje predstavy, tvoje mozno tuzby, ako by si to chcela mat a zazit. pracuje ti fantazia: keby bolo keby... ale keby si to zila, tak by si to nechcela... no ty zijes tu a teraz a zijes svoj zivot. v tom, v com mozes si ho zariad ako ty chces a uznas za vhodne - a ostatne musis tak nejak prijat, ze nie je podla tvojej predstav. casto ludia chcu to, co nemaju
Ahoj, studovala som v BA a intrak sa mi neusiel pred 20 rokmi, byvala som v podnajme u maminej kamaratky, otcovho bratranca a posledny rocnik v podnajme s kamoskou zo ZS, co zacala pracovat v BA. Ziadne chodbovice, ani prilis vela divokych party som nezazila, bola som na Mlynoch v Elame alebo tak, ale nebol to ten pravy studentsky zivot. Ani priatelstva nejako nepretrvali, iste, mam ich par na FB, ale ovela viac zo ZS/SS alebo potom v praci som nasla kamaratky. Myslim, ze sa musis pozriet do buducnosti, zial pri kovide by si na intraku aj tak nebola, ziadne Fomo, zacnes zarabat, mozes cestovat, moje naj roky boli 25-30, protom som sa vydala, deti, ano, lubim ich, ale uz to samozrejme nie je taky slobodny zivot ako v 25ke, ze hura, lacna letenka do Londyna za 10 eur a ide sa. 😁 Manzela som stretla az v 30. Jedine, co urcite v dnesnej dobe nezavidim, je hladanie partnera, drzim palce. Tot moj vylev, VS nebolo naj obdobie mojho zivota, zomrela mi stara mama (mala som mesiac pred 21) a psychicky som na tom bola zle mesiace, mozno aj dlhsie, ale musela som studovat a hlavne pracovat, lebo som nechcela vyciciavat rodicov. Naozaj sa mi ulavilo az ked mi prislo prvych par vyplat na ucet v zamestnani po VS a konecne som sa citila nezavisla. Kazdy je iny, naozaj mas zivot pred sebou.