Neustále choroby a stresy. Ako sa nezblázniť?
posledne tyzdne a mesiace su u nas tazke. choroby deti sa striedaju s inymi chorobami, ich aj nasimi, do toho ine problemy. viem ze je to v kazdej rodine, ale mam pocit ze u nas je ta ciernava uz nejako dlho a nie nie sa z toho dostat. posleny mesiac ma tusim zabil. naprv mali obaja chalani zapal priedusiek, obaja samozrejme ATB. starsi bol po mesiaci v skolke 4 dni, a uz zasa choroba. mladsi sa drzal az o dva dni dlhsie. u utorok ho brala sanitka na kramare, odpadaval od bolesti, plakal od bolesti, vobec som nevedela zistit co mu je . o pol noci sme prisli domov, vraj mu NIC nie je. do rana vyse 39 tepl.a trieskal si hlavu. tak sme utekali k nasej detskej. po hodine o pol sme konecne dostali papier na ORL, bezali sme teda tam. tam sme v teplotach cakali skoro dve hodiny. vysledok bol, ze ma zapalene obe uska, zas dostal ATB. po vysetreni mi skolaboval na rukach, od vycerpania ma 40 tepl.
dnes do rana konecne bez teploty, tesila som sa ako si uzijeme kludnejsiu sobotu. no mozem snivat, skolili ma take bolesti a tlaky v podbrusku, ze som skoncila na pohotovosti nakoniec ja.
mam pocit ze sa z toho zblaznim. nepametam si v poslednych mesiacoch jeden pokojnejsi den bez pruseru.
nedokozem sa uvolnit, relaxovat. vzdy som mala tlak tak 80 na 50. posledne dni ho mam zo stresu v takych vyskach ze sa bojim ze dostanem infarkt.
som totalne ohlusena, mladsi v podlstate preplakal posledny tyzden, starsi sa nervuje odusu, trenuje mi nervy na maximum, tiez za vsetko place, trieska sa o zem.
prosto nevladzem, a potrebovala som to aspon takto zo seba dostat
prosim vas kto mate podobne skusenosti, ako ste sa udrzali psychicky a fyzicky nad vodou?
viem ze to raz prejde, teda dufam, ale co dovtedy?
ako sa nezblaznit?
@denduska necitala som celu diskusiu len posledne dva prispevky, casu tiez malo. no hned mi je lepsie, akurat dnes depkujem, dalsi narocny den za nami, este aj to uspavanie trvalo skoro dve hodiny. a aj teraz ked spia tak vksue sa niektora budi. moja starsia je tiez narocnejsia, cely den jej okolo riti tancujeme, vzdy rozmyslam ako to zvladaju matky s viac ako 3 detmi. ked ja mam problem zvladnut dve. a tato mensia mi uz prestala cez den spavat, pospi si len tak hodinu-starsia nespi uz od roka a pol, proste musim fungovat nonstop, cely den aj noc-kedze kojim tak kazdu hodinu a pol. no ale dobre sa cita, ze v tom nie som sama-ja by som tiez brala dalsie-ale uz take hotove, take dvojrocne 🙂 hadam sa uz aj my raz vyspime 🙂 tie choroby to cele len komplikuju-my cely marec vkuse nieco. ale lubime tie deticky, zivot by sme za ne dali. 😉
dobrá téma! Ja som v koncoch pravidelne, resp. celú hnusnú chladnú sezónu od septembra do apríla 😝
A to manžel pomáha každý deň aspoň podvečer a svokra, s ktorou bývame postráži deti kedykoľvek treba (akurát, že nie som rada, keď sú s ňou. lebo na celú výchovu a hlavne stravovanie malých detí máme diametrálne odlišný názor).
Najhoršia bola minulá zima, keď bol menší kpec ešte krpatý a starší ešte nechodil do škôlky a vkuse boli chorí. A to som pritom ja zo zdravotného hľadiska super fit, ATB som nebrala už pekných pár rokov.
Celé je o tom, v akej spoločnosti dnes žijeme. Je tu čím ďalej, tým silnejší individualizmus. Ten je ale v úplnom protiklade toho, čo je treba pri starostlivosti o malé deti.
@tomika to už spomenula.
Samotná celodenná a spočiatku aj celonočná starostlivosť o deti, deň, čo deň, bez možnosti pomoci a kontaktu rodiča so seberovnými je nesmierne náročná fyzicky a hlavne psychicky. Keď do toho ešte prídu choroby, či iné problémy a starosti, tak je to dlhodobo neúnosné.
Sama som si svoju materskú dovolenku predstavovala inak. Ani vo sne som nerátala s takou náročnosťou prvorodeného (ktorý má už dva roky veľmi často afektívne záchvaty), s takou chorobnosťou, so sociálnou izolovanosťou atď. No a keď som sa už chystala do práce, tak som zistila, že čakám tretie bábo.
Ozaj a ešte staviame dom, viac-menej svojpomocne...
Tri deti sme plánovali, ale s väčším odstupom. Tak mi zostáva len dúfať, že sa čoskoro presťahujeme do svojho a že synčekovia budú obaja chodiť do škôlky a už nebudú toľko chorí. A keby bolo tretie - kľudné dievčatko, tak to už budem potom na vrchole blaha! 🙂
@stvura my sme celu zimu vo väzení, lebo kvôli chorobám nemôžeme chodiť nikam, ani návštevy k nám. Do materského centra som si kúpila v septembri permanentku na 20 vstupov. No a boli sme tam odvtedy asi také 4 razy, čo sa vždy pre niekoho chorobu nedalo ísť!!! Ešte že je časovo neobmedzene platná. Hádam ju do dvoch rokov vyčerpáme 😅
Tomika nevzdávaj sa ja som mala tiež dve deti do dvoch rokov a bola som nane sama moja mama bola velmi choraotec sa o nu musel starať , brat bol ešte primlady je o 10 rokov mladši ako ja a svokra robila v nemocnici ani nanu som sa velmi nemohla spolahnuť svokor robil na smeny tiež žiadna vyhra a manžel chodil na skužobne cesty aj do zahraničia a keď ochoreli tak som musela isť asi 3 km s kočikom a dvomi detmi pešo k lekarke a potom domov k mame . Škoda že tu už nieje velmi sa tešila vnučatám a moj najmladši syn sa narodil rok po maminej smrti a veľmi sa na ňu podoba aj povahovo . Preto sa nevzdavaj uvidíš keď príde babetko najdu si čas aby si si aspoň trochu oddychla alebo pomohli keď budú choručke alebo by si potrebovala niečo vybaviť toľko si času len nájdu 😉
Teraz nedávno sa hovorilo o tom v tv,že dnešnom svete maju mamičky o to ťažšie,a aj možno aj preto mávaju menej detičiek,lebo je to dost tažké bez pomoci.V minulosti boli tam ujovia,tety,babky..velké rodiny,vždy niekto vedel sa zahrať s detmi.A je v tom volačo.Ja tu mám sestru 26!ročnu,boji sa detičiek,svagrinu 30r,nemá rada deti,svokra stále iba do kostola,nemá čas na deti,moja mama ešte pracuje ani ona nemá čas .Plánujeme tretie bábetko.Ked náhodou sa dostanem do nemocnice,kto sa o nich postará ked mm robi od rána do večera ☹ ??Alebo ked budem chodiť na kontroli (byvame v malej dedine,musim cestovať).Preto ešte počkáme rok,mali už bude vetši,o to bude lepšie.Dufam.Ešte dobre že máme tu ten M.konik 😉