O týždeň rodím a necítim žiadne puto

@lolazmola no ja ešte prvacku mat síce nebudem, teraz pôjde len do predškolky, 6 bude mať v jeseni, ale hádam to dáme! Ona sa veľmi teší na bračeka, že bude veľká sestra a všeličo ho naučí 😂😂 tak som zvedavá

@lenka2710 joj tak to uz nemaj ziadne obavy to bude pohoda

Budes v pohode , si sa este nechcela na jablonku vesat ako ja. Hormony su potvora a nie kazdeho to stale zahrna laskou. Pozri, nejako bude. Nemusis od toho cakat neviem co, ludia to precenuju tie pocity. Aj citit sa blbo je normalne.

Ja som sa do svojej prvorodenej zaľúbila až po dvoch týždňoch, keď sa ukludnili hormóny...od porodu som fungovala ako robot, nakojit, prebalit, ukľudniť a vkuse dookola...keď som ju večer okupala, nakojila a uložila doslova som revala 2 hodiny vkuse, nevedela som preco, nevedela som sa ukľudniť, presne dva týždne takto, cez deň som na ňu pozerala a nič, mala som pocit, že som ju porodila pre ostatných 🤷🏻‍♀️ potom z ničoho nič som sa raz ráno zobudila a odvtedy ju ľúbim 🥰 podotýkam ešte, že som vyštudovana psychologicka 🙈😀 čiže neboj sa, všetko príde...

To je uplne normalne.To pride ked sa narodi,alebo az v priebehu prvych dni.To nie je u vsetkych tak ze zena otehotnie a hned laska az za htob,nie nie.Vobec sa netrap,to pride samo 😊 Ja som si puto k dcerke vybudovala az po cca 2 tyzdnoch ked sa mi skludnili hormony a tou neustalou starostlivostou o nu.

Ka som ten waw pocit nezazila ani po porode a trvalo mi aj viac ako pol roka kym mi to všetko doslo. Takze neries. Mozno to na teba pride az po roku. Vzdy lepsie neskoro ako vobec.

Neboj sa to sú hormóny, ku koncu tehu má každá dosť a kadejaké myšlienky....keď porodila nebudeš stíhať nejaké úvahy,budeš sa starať o to krásne bábo ♥️

Absolútne som necítila žiadné euforické pocity,a neboj sa vela žien to takto cítí..čo som pocitovala bolo obrovský strach,pocit že to nedám že nie som pripravená dostatočne,a že to chcem celé vrátit spat. Tehotensto-katasrofa,ked som počula že je to najkrajšie obdobie žien som mala chut vraždit. Druhýkrát som to ani nezopakovala,ale k dietatu som našla cestu nakoniec,ale ani to nie hned ako som počula od mnohých že láska na prvý pohlad,šlo to postupne,ale celé batola obdobie som bola presvedčená že mi umrie na stopro koli mojej nepripravenosti,atd.. Nebud na seba tvrdá,a nespochybnuj sa,bude to dobré uvidís.

Ja si pamätám po pôrode keď mi doniesli malú už na izbu, sestrička mi ju položila ku mne do postele a ja a teraz čo???čo mám s ňou urobiť???😀😀😀tie zaciatky su take, všetko sa človek postupne naučí.dolezite je aby ste boli zdraví a potom všetko príde aj pocity sa zmenia a aj druhé dieťa bude 😂😂😂aj ja mám dve a dokonca druhé s downovym syndrómom a som šťastná prestastna že ich mám.

Kludne my napis ss 🙂

Ale prosiiim Ta, ake kamenovanie? Ja som posledny mesiac bola zufala (spankova deprivacia spravi svoje), doslova som muzovi povedala, ze nech to dieta uz zo mna nejako dostanu, pre mna za mna aj vyrezu, lebo uz nevladzem.
Mala sa narodila a vsetko bolo inak.
A keby to aj nebolo inak, a prislo to po case - NO A CO!

Vobec sa nemusis bat a citit koli tomu zle.bola som na tom rovnako.pokial nebol na svete bolo mi cudne lubit ho ked som ho este nikdy nevidela a nedrzala v naruci.ano tesila som sa az ho budem mat pri sebe ale hlavne som to chcela mat za sebou.ked som porodila pripadala som si uplne nemozne ani len plienku som nevedela poriadne vymenit 🙊🤦‍♀️ vsetko to prichadzalo postupne,teraz ho nenormalne lubim najviac na svete a za nic by som ho nedala,stale sa tulkame a hovorim mu vkuse ako ho lubim😊😍 netreba to silit,vsetko to pride v pravy cas

No, tehotenstvo a materstvo nie je ako na bilbordoch, kde je mamička vysmiata a ako zo salónu. Je to úplný opak 😂. Tie obrázky klamú a zavádzajú, nik ti dopredu nepovie pravdu. Neboj zvládneš to. Bude potrebné trochu sebazaprenia, ale časom sa to spraví. A láska príde urcite😉

tak ja som druhe neplanovala a mam trosinku podobne pocity. citim ze to vo mne zije, kope a vsetko. ale netesim sa az tak hrozne. chvilku mavam taky pocit ze jeeej ale stale ma tam cosi akoby brdzi ze no az ked tu budes sa budem asi tesit. neviem, pride mi to cele cudzie akesik, hoci je to moje druhe dieta. prve bolo vytuzene, planovane, chcene, tam som si vsetko krasne uzivala aj manzel. teraz? ono to ide akoby mimo mna ci co. vsetci pracujeme, prvy chodi do skoly, povinnosti atd. kolko krat vecer si lahnem a poviem si no uz sa ti povenujem (akoze brusku, nakremovat, pohladkat atd) a nic z toho lebo...zaspim,lebo sa mi nechce...ale kazdy mi vravi ze to bude ok az ho uvidim takze to velmi neriesim. u teba mi to pride uz trosku depresivne. ak sa to nezlepsi po porode vyhladaj odbornu pomoc. je aj nieco ako poporodna depresia atd. na vine si hormony, ak je to velmi vazne, tak len odbornu pomoc. drzim palce 🙂

O takých veciach treba hovorit a treba hovorit verejne! Ja som tiež vsade čítala iba ako sa hned zamilujes ked prvy krat uvidis bábätko a pod a pritom u mna nic take nenastalo a citila som sa velmi zle. Maly ma skoro mesiac a stale u mna neorepukla ta sialena materska laska 🤷🏼‍♀️jasne ze mam svoje dieťa rada, ale je to skor racionalny pocit, ze takto je to spravne nez nejake sialene emocie... Verim tomu ze to ale pride, len si musime na seba zvyknúť. Hlavne o sebe nepochybuj ;)

Neboj. Nemozes byt zalubena do niekoho koho nepoznas. Ked spoznas svoje dieta, pride to. Nie je ani vsetko pravda co citas, ze sa vsetky zeny isli zblaznit od stastia ked zistili ze su tehotne. Uz len to, ze to riesis je dobrym znakom, ze ti zalezi na vasom vztahu a budes mu dobrou mamou!

Oooo to som presne aj ja ne-citila len jedno velke nic...a ani po porode nic az ked sme prisli z porodnice domou a lezala som pri nom postupne som si uvedomovala ze je to moje a nemusim to vratit a zamilovany pocit prisiel po par dnoch...neboj vela robia hormony a teraz ma uz 3 roky a ja o tyzden cakam druhe a tiez ani k nemu necitim este nic ale toho prveho milujem a nedala by som ho za nic aj ked ma vie riadne nastartovat😉. Drzim palce hlavne nezufaj ked ti bude nanic poplac si k tym hormonom to po porode patri aj zufalstvo aj radost aj strach vsetko pominie a raz budes na to len spominat. Ani jedna z nas nie je matkou roka kazda robime co mozeme a zvladame to ako sa nam da. Hlavne nikdy neporovnavaj seba s inymi maminami a ich detmi ja som z toho mala sem tam depky ci som dost dobra mama ...lebo kazde dieta je ine a inak napreduje . Drz sa

Ahoj necitala som komentare ,no chcela by som Ta podporit .Avsak davaj si pozor aj na poprorodnu depresiu ak by si daco take zaznamenala urcite vuhladaj pomoc.Ak by si daco potrebovala mozes sa mi ozvat v IP Drzim palce

Fakt neboj. Ja som tiež jedináčik. Bábätko som predtým videla len z diaľky. Počas tehotenstva som sa tešila a bála na striedačku ale tiež som necítila ten wow efekt. Asi aj pre to, že keď sme sa rozhodli nechránit tak sa za darilo na prvú šupu co som nečakala a nestihla sa na to nejako pripraviť. Druhá facka bola že som bola vnútorne nastavená na dievčatko a doktor oznámil chlapca. Blížiaci sa pôrod mi od strachu ani spať nedovolil a keďže som nskiniec rodila urgetnou sekciou tak sa ten vzťah začal rodiť vo mne až na druhý deň. Malého mi síce ukázali hneď ale v tom šoku som mu len pusu na hlavu dala a bol preč. Celú noc som premýšľala a plakala ze som si ani jeho tvaricku nezapametala a keby mi ho vymenia tak to ani nezistim. Ale potom to prišlo ako mi ho nechali na izbe, láska môjho života. Bezpodmienečna a nekonečná.Síce som mala pocit ze neviem co s nim, ale stačilo mi aj pozerať na neho. A doma? Manžel keď videl ako sa bojím kúpania, hneď mi pomáhal...4ruky sú predsa len viac ako dve...😂. A dnes sa smejem aká trúba som bola.

Mne to trvalo tak pol roka,kym som si ho trochu oblubila 😀 necakaj ziadne zazraky,normalne sa onho staraj najlepsie ako budes vediet a ono si cas na seba zvyknete...je to vztah ako kazdy iny,s niekym si okamzite rozumies a s niekym potrebujes cosi prezit,nesil to,nie si nijaka cudna,je vela zien,ktore to takto prezivaju 🙂

Ja osobne takéto zážitky nemám, ale strach pred pôrodom a že ako to zvládneme doma, tak ten tam bol. A vieš čo mi povedala moja babka? Moja mať porodila a vychovala nás, ja som porodila a vychovala tvoju matku, tak choď a vráť sa s pravnucatkom, lebo aj ja sa chcem potešiť. Všetky ženy to zvládli a ty nie si nijaká výnimka. Tak som šla, porodila a doniesla domov radosť. Svokra aj mama v prvé dni vďačne pomohli. Okúpali, vysvetlili ako ošetriť riťku aj popcok. A tak nejak to zvládneš aj ty. Predpokladám že tiež nie si výnimka, teda kráľovská dcéra a tak. A ľúbiť ho budeš určite, len ťa momentálne ovláda strach. 😉 Držím silno palce 🙂

Nemusíš sa vôbec báť. Ja som aj po pôrode nevedela prijať že som matka. Dokonca som prepadla poporidnym depresiám a skončila som na psychiatrii. Tam mi drobec neskutočne chýbal a plakala som za ním. Po troch týždňoch som sa vrátila a užívam si každý deň s ním. Dokonca mi podaktorí hovorili že to až preháňam. No tá láska je úžasná. Boh to zariadil dokonale. Budeš šťastná že máš ten krásny voňavý uzlík💕💕💕

Akoze nezazivala som co popisujes ale co poznam ine zeny v okoli tak by som si nejaku velku hlavu z toho nerobila, ze by to co prezivas bolo zle, vadne alebo nieco negativne....Kazda sme ina, kazda preziva tehotwnstvo aj materstvo uplne inac. Ja som sa strasne tesila na porod lebo bol pre mna pri oboch detoch ako vykupenie z tehotenstva ktore bolo hrozne. Takze som sa nehorazne na babatko tesila a najradsej by som bola keby sa vypudili aj 4 tyzdne pre terminom porodu....tiez som sa za tie pocity az hanbila, su zeny ktore nevedia donosit babatko a ja som dufala ze pride predcasne a ukonci tu tehotensku mizeriu. O takychto s roznych inych negativnych pocitoch sa velmi nehovori,zeny ako keby sa hanbili ze nie kazda to preziva dokonalo krasne instgramo/facebookovo. A ke fain ak mas kamosku ltorej sa vies zverit a ktora tiez nie je dokonala...su niektore ktor to dokonale hraju, ale vacsinou ani jedna z nas matiek nie je uzasna, obcas na deti nahuka a potom jej je to luto, obcas by ich najradsej poslala prvou triedou babke ale vacsinu casu ich bezhranicne lubi ☺️
Skus to brat sko 2 roky prazdnin, nemusis chodit do prace, doma bordel ale mas na to opravnenie, mas predsa male dieta, dva roky flakania po ihriskach, parkoch, kruzkoch, nikto ta nebude okukat ci mas make up a ciste rifle, teplaky su super pohodlne na kocikovanie a pod 🙂))
Neupadaj na duchu, vztah k dietatu je u niekoho od pocatia, u ineho od porodu a u dalsieho az nejakych par mesiacov po porode pride....ale vybuduje sa vzdy , je to biologia a to co ludstvo priviedlo k tomu ze vzdy prezilo 🤣
Skus to brat lightovo, nezamyslaj sa nad tym velmi a neries to v hlave prilis do hlbky. Kazdopsdne upovedom partnera ci maminu na poporodne blues, nech si o tom nieco pozru, aby si po porode naozaj neupadla do depky ze nepocitujes vrucny hlboky vztah k babatku hned od narodenia. Proste aj tie poporodne depky su relativne caste, hormony zenou strasne zmietaju, proste je dolezite aby to okooie rozpoznalo ak by k tomu prislo....
Zelam ti vela kludu s rozvahy 🙂 a potom pride aj take to uzivanie si 😘

Neboj to prejde, a neboj budes sa vediet postarat. Ja ani nie som jedinacik a pri odchode z porodnice som sa az triasla, skroo som sa rozrevala, ze ako "tu malu vec" doma budem obliekat, prezliekat.. co s tym budem robit?? :DDDDD V porodnici pomohli, pri odchode mi ju obliekli :D a doma sme to vsetko zvladli, uz nebol nik na vypomoc, proste som isla ako som vedela a bola som prekvapena, vedela som co robit :D ale kedy ma mala jest a kolko som si zapisovala na chladnicku aby som nezabudla ci dostala jest (do dnes sa mi smeju doma za to... ). Do porodu som rpacovala, nad vybavou ani nad bruskom som sa nevzrusovala, isli mi na nervy nevolnosti cele tehu a to ze som sa nevyspala a o modrom konikovi som ani nevedela, ze existuje.. tesit som sa tesila, lebo dlho sa nedarilo, ale zeby som nejak robila dramu z toho, ze som tehotna a rozrpavala sa s bruchom nemozem povedat :D cize klud, to pride... nie si jedina :D Dokonca aj meno som si vymyslela az v porodnici :D

@h2 haha to mi pripomenulo moj prvy porod. Rovnaky scenar. S tym ze ked som na dalsi den syna zbadala zacala som sa smiat.
Podobal sa total na mojho brata.
Vlastne stale sa podoba.

Haha ty si dobra. Ja som k prvemu synovi nic necitila prveho 3/4 roka a co teraz? Prestan citat net o nasladlych pribehoch ako milovali mamy svoje deti len co zistili ze su tehotne! A to este pockaj na obdobie vzdoru. Manzel si pravidelne berie (aj dnes) pol dna dovenky vzdy ked moze, lebo ma IDE ROZTRHNÚŤ nase dieta do bezpricetnosti. Predvcerom prisiel domov a po 5min (schvalne som sa pozrela) uz bol na reseto. Nema to srdce nechat ma cely den samu. Rodicovstvo su galeje, galeje, galeje. Uz sme rozmyslali, ci by sa nedal napchat do hniezda zachrany ale asi by nam to nepreslo ked mame od neho papiere :D proste, laska pride ale ne nech aj sa zmagorit bludmi z netu a radsejsa o laske k detom porozpravaj s kamoskou

Prvé dieťa, tešila som sa ale keď sa narodil som zizala ze co mi to za mimozemšťana dali, úzka tvárička úzke oči , pozerala som na neho dve hodiny a nič. Láska prišla ešte v pôrodnici 😀 a čím ďalej tým viac som ho ľúbila až dodnes 😀.
Má už 18 rokov. Nedávno som porodila druhé, tehotenstvo som sa tešila ale už tak neprežívala lebo samé problémy.. bola som rada že to čoskoro skončí. Pôrod bol strašný a keď mi ju dali tešila som sa ale láska to nebola hneď. Musela som si ju najprv vyobzerat, zvyknúť si, ze toto je moje dieťa ale na druhý deň som už vedela že ju nedám ani za svet. A čím dalej tým ju ľúbim viac a viac. Dá sa povedať ze svoje deti lubim až nenormálne . Keď to nepočujú sto krát za deň tak ani raz. 🤷😀😍

Ja som sa na babo tesila velmi. No ked sa narodil bola som stastna, zaroven prisli komplikacie, maleho som videla 5 minut a hned ho brali na infuziu a umna zacal boj o zivot z minuty na minutu....ked ma previezli okolo pol 4 poobede na izbu maleho nam doniesli asi na 20 minut, no bolo to zvlastne ja som bola mimo z toho vsetkeho co sa dialo...2 dni som ho nemala pri sebe, lezala som nedokazala som sa postavit ...velmi som sa zle citila lebo mne vobec nevadilo ze ho nemam tam. Nechybal mi boll mi az do placu ze co to som za matku ( inak ucim v MS deti milujem)...no lenze potom to prislo, akonahle som ho uz dostala a ja som bola viacmenej zotavena nedokazala som v noci ani zaspat ako som sa onho bala a stale ho len kontrolovala. Milujem ho nadovsetko a je to cely moj zivot. 🙂 Myslim si ze tie moje pocity boli viac menej z toho vsetkeho co sa udialo, ze sama som bola mimo...tiez som prvorodicka a naucila som sa vsetko. Neboj zvladnes a ono to pride vsetko v tej chvilke v ktorej ma 🥰

na mna to prislo asi po 2mesiacoch co bol na svete😂 dovtedy som sa len starala ako taky robot, lebo sak to dieta je zavisle na matke...ale nemala som problem ani odist prec na hodinu ci dve, ked strazila moja mama ci manzel...vobec ziadne vycitky...po tych dvoch mesiacoch som sa zalubila a uz som nechcela odist ani na tu hodinu prec od maleho a velmi tazko som prezivala ak plakal a niekto druhy sa ho snazil utisit a neslo mu to...ihned som bezala a brala si ho...