Pocity na materskej dovolenke

Ja mam ten isty pocit, len mensia ma 3 mesiace a starsia 5 rokov, uz cakam na ten vek 1,5 az 2, ked poslem aj mladsiu na tyzden ku starkym, muz bude mat obe deti na rybach po vikendoch a ja smer fitko, nakupy, alebo aj praca, uvidime.
Ja po starsej neupratujem, upratuje si sama, tak som ju naucila, len vzdy pripomeniem, co treba. A ked chcem varit tazsie jedla, tak vtedy, ked je muz doma. A coho sa bojis pri mensej? Co take moze vyviest, ze musis byt stale pri nej?

A nemozes ju dat napr na 2 dni v tyzdni do jasli a ty ist na brigadu?
Bola by di medzi ludmi, dieta by malo iny program a nejaku disciplínu a ty by di si ju viac užila ked bude s tebou doma

Úplne chápem tie pocity. Ja mám 9rocnu, 2rocnu a 7mesacnu. No čistý blázinci... Bordel, krik, hádky, naschvál, byt neustále v strehu nech si male neublížila, 9rocna ešte silno žiarli na prostredný, muž má na háku... Bývame v rd, teraz sme sa sťahovali, vydupala som si psa-stena, nech deti vonku sa hrajú a ja mam po večeroch koho škrabkat 🙂 snáď sa úplne nedorazim ale vážne potrebujem nejaké rozptýlenie, lebo už aj v obchode kočíkujem nákupný vozík 🙂))

Dcéra mala teraz v apríli rok, syn tiež v apríli štyri roky. So synom som bola doma rok, potom som pracovala, teraz s dcérou som doma už tiež od nástupu na materskú, čo je trochu viac než rok. Bez mučenia sa priznávam, že mi to už lezie na mozog. Svoje deti ľúbim najviac na svete, ale neznášam byť na materskej. Úplne ma to ubíja. Celý svoj život som študovala, urobila som dve vš, doktorát, vrazila som kopu úsilia do štúdia jazykov, mám desať rokov manažérskych skúseností. Je mi až zle z toho, že takto doma o všetko prichádzam, normálne na sebe vidím, ako osprostievam. A stále mám pocit, že čo sa týka profesie tak mi uteká vlak. Dohodli sme sa s manželom, že tak o mesiac, najneskôr o dva už nastúpim do práce. Syn chodí do škôlky, malá bude s babkou. Som presvedčená o tom, že keď nastúpim do práce a budem mať pocit vlastného uplatnenia, tak budem deťom aj lepšou mamou a aj môjmu mužovi lepšou manželkou. Popravde, nechápem ženy, čo sú x rokov doma s deťmi, ja by som vyskočila z kože...

Mozno je chyba v tom, ze si na vsetko sama... je naozaj nevyhnutne, aby manzel pracoval az do vecera? nie je praca pre neho len vyhovorkou, aby nemusel doma nic robit? viem, ze len z lasky sa zit neda, tiez sme mali aj po financnej stranke vselijake obdobia (bola som doma 4,5 roka), no aj to, co robis Ty, je plnohodnotna praca (a uprimne, keby si mal platit kucharku, upratovacku, opatrovatelku deti, pani na pranie a zehlenie... plus "pani" na dalsie "sluzby" 😍 - tak by si uvedomil, ze si Ta ani nemoze dovolit)... skratka, co robi cez vikendy? lebo ak on 2 dni oddychuje, lebo cely tyzden pracoval, mas moznost oddychovat aj Ty? z vlastnej skusenosti Ti prudko odporucam, ho viac zapojit do chodu domacnosti a starostlivosti o deti, ked zisti, ze to nie je len o tom hrat sa a ist sa poprechadzat na cerstvy vzduch, mozno sa zobudi... a ak nie, budes ho musiet zobudit Ty. u nas pomohlo, ze sme si s manzelom zaviedli jedno popoludnie v tyzdni, kedy ma deti on (teraz ich vyzdvihne zo skoly, skolky, predtym prichadzal v ten jeden den tak, ze bol doma, ked sa budili po obednom spanku) a ma ich az kym nezaspia. urobia si program, nachysta im veceru, umyje zubky, precita rozpravku, upracu detsku, ulozi spat. to je moje volne popoludnie. druhy den v tyzdni ma zase volne popoludnie manzel a deti len ja. zvysne poobedia a vecery podla situacie, no aj ked to niekedy je vacsinu tyzdna na mne, to vedomie, ze mam to jedno popoludnie len pre mna, ma dobija energiou a chutou byt tu pre rodinu. a nemysli si, ze to zo zaciatku prijal s nadsenim, ale teraz je rad aj on a uz si zvykol, ze si moze povyrazit bez toho, aby mal vycitky, ze by mal byt asi s nami.
ja uz chodim do prace a ver mi, jednoduchsie to potom nebude. prides unavena, mozno vystresovana a budu Ta cakat unavene a mozno vystresovane deti, domace ulohy, mozno rozvoz na kruzky a prachu doma nebude tiez menej len preto, ze pojdes do prace, cize aj domacnost Ta pocka... ja som trvala (zial, az pri navrate do prace) na tom, ze sme si prerozdelili ulohy doma, lebo toho casu je teraz naozaj menej (a to robim na skrateny uvazok). takze vysavanie a podlahy su cisto manzelove, takisto v nedelu vari vacsinou on. ja varim v soboty, utieram prach a umyvam sanitu.
a odporucam zapojit aj deti, su uz dost velke na to, aby si minimalne hracky po sebe odpratali same. a aj hracky sme dost preriedili a teraz si davam dobry pozor, co sa domov kupi, odmietam travit dni prekladanim a ukladanim miliona veci (vid minimalizmus 😲). zehlit som prestala takmer uplne od nastupu do prace. rano vstavam 5,30, vecer zehlit nevladzem a poobede chcem byt s detmi a nie 2 hodiny zehlit. a deti (7 a 5 r.) maju na kazdy den drobnu povinnost v domacnosti a tiez sa takto aktivne zapajaju do chodu domacnosti.
nikomu neprospieva, ak robis doma vsetkym sluzku, to mi ver. a ver aj tomu, ze to ani dodatocne nikto neoceni (a pochybujem, ze to niekto ocenuje aj teraz. nehovorim Ti to v zlom - ale si len clovek a potrebujes aj cas vypnut, nie si perpetum mobile).

Este mi napada, ze kdesi na nete som citala clanok "zakon chladnicky" a ten by si si mala precitat, je v nom kus pravdy... aha a ak si zavediete 1 volne popoludnie v tyzdni, tak na svojom volne trvaj. lebo aj u nas to bolo tak, ze deti mali na mna vzdy 1000 poziadavok a otazok a na manzela len jednu "kde je mama?"... takze ked bol manzelov den s detmi, i tak prichadzali za mnou. no vytrvala som a aj s najmensou poziadavkou typu "podas mi mandarinku?" som ich poslala za manzelom "vypytaj si ju od tatina, dnes je jeho den, aj on chce byt s vami". postupne si deti zvykli, ze to tak je a teraz sa na ich spolocny den uz tesia.

Su zeny, ktore sa vyzivaju v tom ze su matky a beru to ako svoje zivotne poslanie.A potom su zeny, ktore materstvo beru ako normalnu sucast zivota a ulohu matky ako jednu so svojich roli...oba typy mozu byt milujuce a dobre ku svojim detom...len oba typy si to v zivote zariadia inak, dobre je hned na zaciatku pochopit a vediet aky je kto typ a nesnazit sa vtesnat do role pre ktoru nie je narodeny....takze kludne dat dieta socializovat do jasli, zena sa moze socializovat v kolektive dospelych a doma si mozu viac vazit jeden druheho...a nie nemusi to byt horsie ako to pise autorka po nastupe do prace....moze to byt aj lepsie, viac sa stiha, lepsia organizacia, kludnejsi rodicia😁

Ja toto zažívam tiež a to mam len jedno dieťa 2r bude mať. Sme len ľudia s emóciami preto je normálne ze ti lezie ma nervy ver mi ze aj ty jemu občas lezies 😂

Ja už som aj veru rada ze som konečne v práci po 2 materských. Bože ten kľud v robote. I ked začiatok bol ťažký sak po toľkých rokoch spat zvykať na prácu ale prešlo to chvalabohu a už som si zvykla a nechcela by som už matersku. Ale mam šťastie ze robotu mam na 6 hodin. Normalne nechápem ženy co idu na 3 dieta ze sa im este chce. Ale ich voľba🙂 A najhoršie na tom bolo ze svokra si namýšľala ze ked som na materskej mam len stále drhnut byt a ze ako to ze nebeham s handrou sak som doma a mam čas. Hroza.

@zuzulik280 podľa mna to berieš moc vážne a si príliš veľa doma. Navar na 2 dni a chod niekam preč z bytu, do materského centra napríklad. Máš 1 malé dieťa a 6-ročný by ti už mal pomáhať aj s upratovaním aj s varením, aj sa pohrať s malou. Moji sa hádali len raz (5,5 roka rozdiel), dostali obaja po zadku a bol kľud. Som proti telesným trestom, práve preto ich prekvapilo, že mame rupli nervy.
Od 6 rokov obaja upratujú tak, že aj vysavaju, utriet prach vedeli, robia si raňajky a všetko, čo zvládnu.

Bordel v detskej je ICH bordel a to sa upratuje RAZ týždenne, viackrát aj tak pri malých nemalo zmysel. A upratujú si tam sami, takze zistili, že keď si rozhádžu, nikto im to neuprace. Ja tam idrm mladšiemu raz mesačne len na kontrolu, ak má niekde zanedbaný prach, upratuje odznova. Upratujeme v sobotu, keď je aj manžel doma a aj on nemá tuleniu chorobu, že ručičky od upratovania preč.

2-ročnej s tým musíš ešte pomoc, ale uložiť hračky musí vedieť už sama. Aj v rámci prípravy do škôlky.

Tak ja prave preto to chcem robit cisto len na smeny.Mozno je to sebecke ale tiez si chcem uz trosku oddychnut aj ked niekde v praci ale oddychnut si od tych materskych veci.Muz robi tiez na smeny takto aspon vzdy bude niekto s detmi ked si smeny vystriedame.A ulohy deti bude riesit 2 tyzdne muz 2 tyzdne ja.Pekne vsetko pol na pol.

@zuzulik280 Ja ti takto poviem - som doma 9 rokov. Robila som obcas popri detoch, teraz sa to z roznych dovodov neda. Caka ma este tak 1-2 roky, kym budem moct robit aj nieco ine.
Pocity: zbytocnost (upracem, za 10 minut je tu bordel znovu), stereotyp, dokolecka to iste, prat, nakupit, von s dietatom, starsie deti obstrazit (ulohy, cas na tablete, navstevy, kruzky a nech sa nepozabijaju ked sa hadaju 😀 ). Co uz narobim, tak sme si to narobili, tak mam povinnosti aj ja aj manzel.

Mne pomaha mat raz za cas den bez vsetkych - necham deti s muzom, beriem auto a idem prec. Rada jazdim, tak chodim po dialnici hore-dolu, mam so sebou jedlo, knihu, notebook s filmom a som cely den prec. To ma nabije zas na par tyzdnov.

Tazko povedat, ci zamestnanie pomoze, ono sa len pridruzia dalsie organizacne problemy a budes mat menej casu na upratovanie. Vsade sa pise, ze si mas najst hobby, konicka, ale ja netusim ako to ostatni robia. Ja mam konicka ucit sa cudzie jazyky, citat knihy a pozerat filmy, ale teda jazyky stiham tak 15 minut denne, knihu vecer v posteli par stranok kym neodpadnem od unavy a film som videla naposledy pred narodenim najmladsej dcery.

Ale bude lepsie, ked budu deti vacsie. Ja sa na to upinam.
Vela zdaru.

Mam tiez obcas tieto pocity, ty mas ale manzela doma kazdy vecer, moj nieje doma aj 4 dni, a vecer je to najhorsie,ked uz deti spia, sedim sama v obyvacke a nic, ticho,nieje s kym prehodit par dospelych slov. Moje deti su naucene samostatnosti od mala, fakt sa na nich mozem spolahnut, ale v poslednej dobe je tych hadok strasne vela. Obaja maju riadny temperament a nepopusti ani jeden. Z toho som najviac unavena. Ale tak beriem to ako zivotnu etapu, pamatam si ako sme sa my so segrou v tomto veku hadali a dokonca bili. A ked som najviac unavena predstavim si, ze mam o 20 rokov viac,sedim sama v obyvacke a je ticho, uplne a cely den. To bude podla mna ovela ovela horsi pocit ako teraz ked hucia deti.

@zuzulik280 Chyba č. 1 je, že po deťoch upratuješ, ja mám 2,5ročného a 7ročného, ktorí majú spolu izbu, ja po nich absolútne neupratujem, malý už od 2 rokov si upratuje hračky krásne sám bez pomoci, 7ročný to už ani nehovorím, tak si zvykol už dávno a nielen izbu, aj v obývačke mi pomože upratať. Tiež treba, aby si si našla čas pre seba, občas zájsť na kávu s kamoškou alebo niečo také, chodiť na malé výlety cez víkend, aby si zmenila prostredie.

@zuzulik280 možno sa snažis byť dokonalá a mať všetko tiptop.ja som bola veľa rokov doma, ale z bytu som utekala kade ľahšie🙂)rýchlo navariť popriať a preč buď von, do mesta, zbalili sme jedlo, plienky a už nás nebolo.Vzala som deku sadla si do parku, išli sme viaceré kamošky dali si kávu pre mňa bola materská najkrajšie obdobie.ked nastupis do roboty bude to len stres žiadny čas na varenie, upratovanie veď teraz máš na všetko cas a to ja som ešte s malými poobede spavala.Navarene musíš mať do hodiny, upratovala som najnutnejšie my sme radšej chodili do materského centra, na bicykel, korčuľovať iste aj ja som mala niekedy pocit stereotypu, ale to si musíš sama zmeniť.Vypusti paru a užívaj si to zatiaľ.Predstav si, že ráno sú deti mrzuté ty sa ponáhľas do práce, alebo sú chorí a nemá kto byť s nimi, po robote letisko na krúžky, úlohy ver tomu, že ešte si v dobrom spomenies.

@zuzulik280 ja mám.len jednu skoro 3mesacnu ale totálne to nedávam.ona mala kolíky 6tyzdnov a proste cez deň spi len v pohybe buď v kočíku alebo v nosiči..a anke nevie. Si nič porobiť keď ju máš na sebe..ináč všetko má boli lebo je ťažká..proste otras..závidím iným mamám zaparkujú kočíka dieťa spínka...ja som úplne vyčerpaná a v koncoch..našťastie v noci spi budi sa len papať dva krát ale ani to sa človek nevyšli poriadne..ja to nechápem ako to iné mami dávajú

@zuzulik280 cista ja 5r domaa mam pocit ze mi prepina 24h s detmi neviem si najst cas preseba kedze rodina daleko manzel v kuse v praci ani ked mala spi nemozem varit mam pocit ze sa zobudi aj tak nic nestihnem.navarit
Nebavi ma uz ani sa s nimi hrat myslim na to ze co mi treba robit v domacnosti
Mala 2.5 r vie sa obcas pekne hrat inak casto sa chce hrat z vratom 5r a ten si mysli ze mu vsetko nico berie tak je krik kricia oni kricim ja vsade neporiadok na konci dna uz mam odpor varit 😓😓