Podľa partnera nie som normálna, lebo denne utieram prach

@celasapremenim no detstvo nič moc, ja mám jedinú peknú spomienku na ňu ako mi občas čítala pred spaním, a bohužiaľ potom už len jej krik, ona je aj ťažká povaha, muselo byť skoro všetko po nej, nič sa jej nedalo povedať, vysvetliť pekne, ani vytknúť to bol hneď oheň na streche a pod. Ja som od asi 10 rokov oca pravidelne prosila nech sa rozvedie s ňou, že chcem bývať s ním, neurobil to - stále ju asi má svojím spôsobom rád, hovoril nám, že zo začiatku taká nebola mala rada poriadok, ale nebolo to také psycho ako potom neskôr...

@silvi300 skúšali a nie raz, bohužiaľ bolo to hneď otočené proti nám, ako sa hovorí najlepšia obrana protiútok, nám vykričala, že sa jej chceme zbaviť, aby ju zavreli do blázinca a pod. Ja som si už v 5 triede ZŠ naplno uvedomovala, že toto oka nie je, lebo deti na dvore, s ktorým sme sa hrávali to nepoznali a nechápali - u nás vkuse krik, že prečo po nás neustále kričí, keď som im to spomenula nerozumeli tomu, iba jedna kamarátka mala mamu podobnú tá ma chápala - tej mama bola ešte o lvl vyššie v buzerácii. U nás doma zo strany mami nefungovalo viacej vecí, ale tá jej posadnutosť poriadkom a potom bacilmi to bolo dosť zlé.

Raz tu bol jeden príspevok, kto ako často upratuje a veľká väčšina odpovedí bola, že každý deň, každý druhý deň-...mne to prišlo divné, resp. som mala zlý pocit, či som vadná ja, že upratujem raz za týždeň? (samozrejme podľa potreby aj za týždeň povysávam a podobne) :D tak teraz sa cítim lepšie :D

Ja nechapem ani jednu stranu - ani tých, čo upratujú každú minútu zo dňa, ani tých, čo si povedia, že radšej budem mať pohodu ako vyglancovaný byt. Akože prečo by som mala mať doma bordel, ale sedela by som v pohodičke pri káve?
Nebudem otrokom upratovania, ale poriadok udržiavam pravidelne. Minimálne čo sa tyka kuchyne, kúpeľne a wc. To utriem každý deň, inak upratujem priebežne a nemám pocit, že mam bordel, alebo že by som lietala s handrou celé dni.

@karmen118
@sonka_miro
Súdna sieň - viem že nahrane, ale podľa skutočných príbehov.
Muz sa zo ženou rozvádzal za takuto posadnutosť. Ona nielen doma, drhla podlahu , drala koberce ale aj v obchode drhla pult a pohyblivý pás, na pošte dvere pultik sklo priehradky, dokonca si aj vedro a mop doniesla ze su špindiri.
aj na súde leštila stôl.
Tak sa rozmohla jej obsedantívno-kompulzivna choroba. Muz na tajno doviedol psychiatra domov a diagnoza ako hrom !.
Horko ťažko suhlasila s liečbou ambulantne, nepomáhalo - tak ju raz zobral s vedrom a handrou do lesa.
Vtedy sa to v nej zlomilo a liečba napredovala.
Držím palce dievčatá

Asi nemas 2 hyperaktivne male deti. Potom by si nemala cas nato. Kazdy den ako utieras prach z tych istych miest alebo inde , v byte?

no...tak na toto je recept... byť zamestnaná tak, že na takéto blbosti, ako stres z prachu na nábytku, nezvýši čas... mám manžela, 2 dcéry teenage (13,15), psa a kocúra... všetkých v dome 😀 každý máme (okrem full time zamestnania a dcéry školy) kopec aktivít (rozumej, že veľkú časť týždňa riešime krúžky, súťaže, logistiku kam ísť, koho kam vziať, koho na akú súťaž sprevádzať, kam robiť logistiku...) Sme radi, keď sme niekedy konečne všetci doma v plnom zložení 😀 Pes a mačka v dome = veľa lásky a radosti ale aj veľa chlpov... všade... samozrejme, že upratujeme, vysávame, zmývame atď. ale odmietame byť otrokmi prachu. Dcéry pomáhajú keď stíhajú, ale ich aktivity (čiže súťažný šport, ktorý každá robí, jazyky ktoré sa učia a tréningy, ktoré mávajú takmer kažný deň v týždni) majú prednosť pred utieraní prachu. Takže keď stíham a vidím niekde prach alebo nanosené - utriem, pozametám, ale keď zrovna nestíham, svet sa nezrúti, počká to na inokedy 🙂