Pôvodom som Slovenka, ale doma som v zahraničí
Chcela by som trošku vyspovedať slovenské mamičky, ktoré si našli manželov/partnerov v zahraničí.
Ako dlho vám trvalo, kým ste sa „tam“ začali cítiť doma? Boli chvíle, keď ste sa cítili osamelo? Ako vás prijala partnerova rodina? Ako to prijala vaša rodina na Slovensku, keď sa dozvedeli, že zostanete žiť vonku?
Začali ste niektoré veci robiť inak ako sme zvyknutí my tu?
Ja som pár mesiacov strávila v Anglicku. Pre starších Angličanov bolo všetko, čo som robila „naším spôsobom“ divné. Mať na obed polievku a druhý chod, tak to bolo niečo nemysliteľné. Umyť si ovocie, predtým než ho zjem? A načo? Veď je anglické! Zato odpadky do separovaného zberu bolo treba minimálne opláchnuť... Keď sa chceš poumývať máš na výber dva kohútiky. Z jedného tečie voda ľadová a z druhého horúca. Hmm, ktorý si vyberiem? Spomínam si, ako anglická mamička svojmu jeden a polročnému synovi dala v aute snack – slané zeleninové čipsy (spomenúť to tu na MK, tak by sme si prečítali niečo šťavnaté). Otázky či viem používať internet, vysávač, mikrovlnku, či sú aj u nás semafory po nejakom čase púšťa človek jedným uchom dnu, druhým von. Skrátka, cítila som sa ako zvláštny druh z tretích krajín 😒 Vtedy som si začala uvedomovať, že som cudzinec v ICH krajine, kde platia ich pravidlá, zvyky, spôsoby. A pokiaľ by som tam chcela zostať žiť, musím sa vzdať niektorých mojich zaužívaných spôsobov a prispôsobiť sa ich zvykom. Riešili ste aj vy niečo také? Museli ste sa vzdať niektorých našich zvykov?
Nechcem rozoberať, ktorý spôsob života je ten správny, lepší. Človek si asi vyberie z každého to, čo mu najviac vyhovuje a urobí si po svojom. Čo ste napríklad začali robiť inak, ako ste robili na Slovensku?
Aké to je vychovávať deti v zmiešaných zväzkoch? Učíte ich slovenčinu? Spievali ste im slovenské uspávanky, keď boli ešte bábätká? Čo naše zvyky a tradície? Snažíte sa niečo z nich presadiť aj vo vašej rodine?
Cítite sa teraz vnútorne, po tých x rokoch v zahraničí viac Slovenka alebo Američanka, Nemka, Angličanka atď.? Ako vás oslovujú vaše deti? Ste pre nich mamička alebo mummy?
Nechýbajú vám slovenské Vianoce, horalky, kofola, makové šúľance, pirohy? 🙂
Ak máte chuť, napíšte sem vaše životné príbehy, nech si tu môžeme prečítať aj niečo z iného súdka 🙂
PS: klobúk dole pre vami 🙂
@stellamaris ten slovak z Nitry taky vysoky chudy do blond vlasmi.?.nemozem si spomenut na meno ale mam ho na jazyku..taky strasne mily.. uplne suprovy ak to bol on..tak toho som mala ja izboveho lekara este v Nr.. Mam nanho len pozitivne spomienky...
@katkarina no vysoky blondavy a super doktor z Nitry,Dr.Kellner sa vola 🙂 bol v Nitre dlhsie,ako vravel,potom prisiel sem do Nemecka a je tu velmi spokojny.Bol velmi mily a ochotny,velmi mile prekvapenie,ze tu lekar az zo Slovenska je,uz som mu slubila,ze sa zastavim niekedy na kus reci a tak za rok za dva pridem k nemu do nemocnice rodit 😉
Anooooo sedi to..ten je perfektny !!!
@katkarina to mas stopercentnu pravdu,je perfektny! 🙂 priala by som si,aby kazdy doktor bol taky mily a ochotny a tesim sa,ze Dr.Kellner je prave tu,ja tych nemeckych doktorov velmi rada nemam 😀
ahojte ja uz som 13rok v rakusku,som velmi spokojna,7rok som bola vo wiedni,v grazi atd pracovne,6rok zijem s priatelom za wiednou,je rakusan s chorvatskymi korenmi,takze domov sa vyberiem kedy chcem teraz nerobim,opatrovala som starych ludi,teraz mam volno,na sk si pripadam ako cudzinka,od 17rok som vonku asi aj preto,domov ma to taha len za rodinou,co sa tyka inych veci tak absolutne nie,nie som tu spokojna ani s nakupovanim,vonku su vacsie zlavy,vyhody aj vybery.baby vsetko hore hlavy a drzte sa.
ja uz som osem rokov v Rakusku, pred tym som bola sedem rokov v Nemecku. Povodneho manzela (Nemca) som nevyberala dostatocne starostlivo 😀 , takze dostal pomerne rychlo z manzelstva vypoved (ale v kontakte sme zostali dodnes. Ako kamarat je fajn), ale v Nemecku som zostala zit aj nadalej. Ja som sa stretla takmer vyhradne s milymi a ochotnymi ludmi, s nemeckymi kamoskami sa stretavame dodnes, navstevujeme sa, piseme si aj ked uz roky zijeme stovky kilometrov od seba. Potom som sa zoznamila s chlapom a ze on mal dobre miesto na vyssej pozicii, bola som to ja, ktora sa "musela" prestahovat. Rakusko bol po Nemecku sok. Rakusania su predsa len podstatne menej mili a este podstatnejsie menej korektni nez Nemci, tak som obcas predychavala.. Potom som si zvykla, ze frflanie patri k spolocenskemu bontonu a netreba ho brat osobne a ze iste su len dane a smrt a vsetko ostatne sa pohybuje len v medziach mozneho (dohovorene podklady kludne poslu mesiac po termine, vsak z toho sa nestriela, terminy na danovom urade su len orientacne a navsteva dohodnuta na siestu moze prist uz aj o tretej alebo vobec nie, sak sa nezblaznime, nie?!) Potom som si na tento lazo-plazo system zvykla a uz sa tu citim ako ryba vo vode. 😉
S dietatom hovorim vyhradne po slovensky - ak su tam aj nerozumejuce deti, prekladam im do nemciny (ja som bilingvalna, v podstate je mi fuk, ci hovorim nemecky ci slovensky, ale chcem, aby mala vedela dobre aj slovencinu) . Vianoce robime na slovensky sposob, Velku Noc na rakusky. Horalky a kofola mi nechybaju, lebo to mam do Bratislavy 40 minut. Sme tam minimalne raz do tyzdna, mala tam chodi na plavanie (ponuky pre deti vo Viedni su kapitola sama o sebe), nakolko som Bratislavcanka, vidim sa aj s rodinou tak casto, ako chcem (no jo, vlastne ovela castejsie 😉 ) Kamaratky mam vo vsetkych troch krajinach asi v rovnakom pocte, akosi Slovenku v At, ktora by bola moja krvna skupina som zatial nenasla (ani som nehladala)
Zijeme s priatelom v anglicku uz 4ty rok, on je talian, mame 1.5 rocneho synceka. Cim som tu dlhsie, tym menej sat u citim doma, cim viac anglicanov spoznavam, tym menej ich chapem. Ked si predstavim ze nas chlapcek ktory je vychovany totalne inak nez vacsina ich deti bude s nimi travit vacsinu svojho casu mam obavy, a mozem len dufat ze to co sme mu dali doma prinesie ovocie a tunajsie pomery ho prilis neovplyvnia ... na druhu stranu ak to tak bude, viem si predstavit ze ani on sa tu nikdy nebude citit “doma”. Ze som ho do roka kojila bolo divne, ze som ho nosila v satke bolo divne, ze s nami spaval v posteli, ze sa spolu kupeme ... ale napr aj to ze pozna cisla, pismenka, ze sa ho snazim oducit v jeho veku od plienok... ze nepozera viac ako 10 min telky do tyzdna-ved rozpravky deti ucia, naco sa s nimi rozpravat, citat si Samozrejme, isto su vynimky aj tu s ktorymi by som sa zhodla v pohlade na zivot, ale za 4 roky som ziadnu vynimku zatial nestretla mrzi ma ze moje dieta nemozem len tak pustit hrat sa na ulicu, ze niektori jeho rovesnici odchovani v jasliach uz teraz terorizuju ostatnych, mrzi ma ze sa tu asi nikdy nestane ze pojdem s malym na plavaren, dam sa s niekym do reci a staneme sa kamoskami... nastastie pracujem vo firme kde sme sami cudzinci, takze tu mame taku svoju malu komunitu, bez ktorej by som to tu asi davno vzdala. Nikde nie je dokonale zitie, vsade cloveku nieco nesedi, ale na slovensku mi to aspon nesedelo takym sposobom na aky som “nastavena”
Este by som rada dodala ze tieto pocity asi zdielame hlavne tie co sme tu v UK – ako som napisala, mam koleov a kamaratov z portugalska, nemecka, polska ... vzdy najdeme spolocnu rec a vzdy sa zhodneme na tom ze ti anglicania su od nas vsetkych fakt daki ini...
@katkanova v poslednej dobe nejak nic dobre o Anglicku nepocut ☹ , normalne ma to mrzi, ja som tam kedysi zila ako au pairka no bolo to uz veeelmi davno a vtedy to bolo este celkom fajn, budem sa tam musiet ist pozriet, kamosky, ktore tam ziju su bezdetne tak maju trosku iny pohlad na veci a niektore si samozrejme ani nevsimaju 🙂
Nastastie tu v Kanade je to fajn.
no super baby sa to číta, aspoň na chvíľu sa necítim ako mimozemšťan - bývam totiž na slovensku ! 😖 ---po 11 rokoch v zahraničí - najprv južné Taliansko, potom 5 rokov Tirosku, kde som sa zoznámila s manželom .- Slovákom....Žili a pracovali sme tam, na sk dvakrát do roka, aj to po krčmách, lážo plážo...a hurá do Tirolska. Na sk to bolo vždy "zábava", hlavne v obchodoch, však všetky vieme 🙂 A ani vo sne by ma nenapadlo, že pôjdem na slovensko dlhšie bývať....Mám trojročnú dcéru, prvý rok sme bývali v zahraničí...ale ja doma, do jaslí sa mi to zdalo ju dať priskoro a pridraho...nechcelo sa mi odlúčiť od dieťaťa, lebo som vedela, že chcem hneď druhé,,,tak načo hladať prácu, ked aj tak zas pôjdem na materskú?...ale som sa cítila dosť sama, lebo sme bývali na "kopci", takže dole do mesta sa mi iba v lete chcelo...nemala som dáko extra kamošky..ale čo sme sa v parku stretávali, alebo v centre, tak sme sa dali do reči .--samozrejme väčšinou aj to boli cudzinky, akoby originál miestne maminky do parkov nechodievali alebo čo....Na slovensku sme si kúpili dom, rekku kde budeme s deťmi chodievať, ked prídeme na sk? no a nakoniec tak vydalo, že ked mala malá 1,5 roka a ja v ôsmom mesiaci s druhou, som šla "dočasne" bývať na slovensko..a už tu trčím druhý rok a stále si neviem zvyknúť!! Pomoooc, dostaňte ma odtiaľto 🙂 🙂
Bývame na dedine (manžel samozrejme ďalej robí vonku), a každý každého "rieši", či sú to dôchodkyne alebo mladé baby...ja som spoločensky typ, rada sa porozprávam s každým , ale niekedy čo je veľa to je veľa, samé ohováranie, takže mi je jasné, že aj mňa každý ohovára. V miestnych potravinách mrzuté predavačky, nikdy neodzdravia, tak som sa prestala zdraviť aj ja , deti nechávam sa naháňať po obchode, niekedy idem bez košíka- to ich ide šľaktrafiť 😝
proste haluz, si srandu robím...malá chodí do škôlky, o rok začne aj druhá...tak už z manželom začíname riešiť, ako a kam ztadiaľto vypadnúť, aby sa jazyk cudzí začali učiť....kým sú malé, a ešte im to bude prirodzené....
A poviem Vám, slovensko mi nijak extra chýbať nebude, samozrejme kámoši..a rodina? s tou sme v kontakte aj tak viac-menej telefonicky, takže to je jedno, odkiaľ volám 🙂 Ja to cítim tak, že mi tu chýba SLOBODA, sloboda žiť si ako chcem, sloboda sama sa rozhodovať..............to sa proste na slovensku nedá, mentalita nepustí...a myslím, že každý, kto raz ztadiaľto vypadol, bude chcieť ujsť znova a znova..kým sa to tu nezlepší ☹
@mikaela28 no to mas pravdu. Ja zijem uz 12 rok v zahranici, obcas som mala potrebu sa vratit no najdlhsie to vydrzalo 8 mesiacov a sup von. Je to sice narocnejsie zapadnut, a byt integrovany ale o to krajsie. Iny pristup, sposoby atd. Co budem hovorit. Zijeme vo Svajciarsku, narodil sa nam tu syncek, a som rada ze sme tu. Tiez pripadam Svajciarom divna hlavne ked poviem ze maleho veci periem v detskom prasku a vsetko zehlim to som uplny mimozemstan. Dalsie ze mu nedavam jest vsetko z mojho taniera, to ked idem do poradne tak tiez na mna kukaju ako na zjavenie ked poviem ze sa drzim tabuliek co som si precitala pocas tehotenstva. Susedia na mna zase pozerali ked som im povedala ze maly spi sam vo svojej izbe od narodenia atd atd. Ale citime sa tu velmi dobre, uz len domcek chyba zo zahradou ale snad casom bude aj to
@mikaela28 ahoj, ja som tiez v taliansku na severe, som tu 8 rokov...uff,keby sa mam vratit na sk, tak asi by som to nezvladla🙂
Ja zijem v Nemecku 2,5 roka... moj manzel je nemec...zaciatky boli o nieco tazsie a stale som si myslela ze je to len dovolenka a opat sa vratim... dlhsiu dobu mi to trvalo vsugerovat si... ano tu zijem... tu mam rodinu... atd... Najtazsie na tom je snad len to ze moju rodinu mam cca 1000km od nas na vychod a svokru dalsich 800km na sever ☹ takze musime vzdy mysliet trosku dopredu...co ako zariadime, na kedy, deti pediatrov, zubarov... proste vsetko najprv rozvrhnut aby sme sa nezaplietli nakolko sme na to s manzelom sami... Ale tak zvykla som si a na Slovensko uz chodime len na dovolenku a aj to takym stylom, ze cca po tydzni dvoch...sa mi strasne zacne cniet... za bytikom ktory mame, vlastna kuchyna... sukromie a vsetko okolo toho... tak sa potom opat veeeelmi tesim spat do Nemecka....A riesime to teraz tak ze 2x ideme na Slovensko, 2x na sever ku svokre... Prve Vianoce som spravila na slovensky sposob...manzel miluje slovenske jedla... druhe Vianoce som sa prisposobila svokre a mali sme na Vianoce zemiakovy salat a parky... velka noc je fantastickaaaaaaaa.... deticky hladaju cokoladove vajicka a zajkov v zahrade... Deticky boli nadsene 🙂 Pomaly a isto sa chystam do prace... takze opat sa nieco zmeni.... ale v podstate sa na to tesim 🙂 Doma hovorime vacsinou nemecky, nakolko moj manzel zo slovenskych slovicok pochytil minimum ☹ ale s drobcami hovorim aj aj...ale opat prevlada nemcina...
@katkanova mozem sa spytat kde v UK zijes? Neviem s akymi ludmi sa stretavas, ale moje skusenosti su dost odlisne.. Koja sa tu deti do roka a aj dlhsie, takisto sa rodicia kupu so svojimi detmi..cita sa im kazdy den a nielen vecer, su tu deti ktore nepozeraju telku, a takisto deti ktore sa vedia hrat a telefony a ipady im nic nehovoria.. Co ti brani ist na plavaren? Ved je tu vsade plavaren na plavarni a robia detske classes.. Aj zadarmo.. Ja Praveze UK vidim ako krajinu, kde sa je nespocetne mnozstvo aktivit pre deti, vedia sa rozvijat v akomkolvek smere a to uplne Od babatka..
Takisto ako su tu v UK terorizujuce deti, su aj na slovensku.. A mozno aj horsie.. Ked to tu na MK niekedy citam, tak sa mi rozum zastavuje.. 😖 Musis Len vziat risk a nadalej svojho synceka vychovavat podla svojho presvedcenia..
Viem, ze nie je jednoduche dostat sa medzi anglicke matky, ale Je tu tak strasne vela Slovenskych nannies po celej UK, mozno skusit stastie tam..
Ak si z Londyne, mile rada sa stretnem a dame playdate.. 😉
@dani_cka ahoj, no ja prave z londyna nie som a prave v tom to asi bude 🙂 londyn ma podla mna voci zvysku uk dost specificke postavenie - pomiesanie kultur a narodov je tam jednoznacne z celeho uk najvyraznejsie, moznosti co sa tyka kultury, travenia volneho casu takmer neobmedzene... ja byvam v stoke on trent co zas viem ze nemozem brat ako typicku uk vzorku, nakolko toto mesto je naozaj velmi chudobne - ekonomicky aj kulturne, typicky obcan ktoreho tu stretnes na ulici je vo veku do 23 rokov s dvomi detmi a kazdym druhym slovom vulgarizmom. zila som vsak aj na inych miestach a to ze ich vnimam ako velmi odlisnych od nas - vratane sposobu akym vychovavaju deti sa nezmenilo. co sa tyka tej plavarne - samozrjeme tam mozeme ist a chodime, skor som myslela ze s anglicankami nenmam uz zaujem nadvazovat vztahy, nakolko ich jednoducho vnimam ako ludi s celkom inym rebrickom hodnot a zaujmov a nevieme najst lahko spolocnu rec - zvlastne je ze so starsimi anglicanmi sa mi tadri bez problemov ... mam to stastie ze pracujem v medzinarodnej firme a priatelov mam dost z inych narodnosti 🙂 londyn ... to musi byt celkom iny uk zivot 🙂
nemôžem si pomôcť, ale na Slovensku je to celé akési umelé---všetci chcú byť chudí a značkovo oblečení, naháňajú sa za tým, čo je v reklamách a v móde - paradoxne na to nemajú peňazí, ale stále sa za niečím ženú- materiálnym- úplne naopak postavený rebríček hodnôt....Už nie je prvoradá rodina, priatelia...ale čo koľko má, aký dom postavil, čo si obliekol....Závisť a závisť a honba za niečím umelým, aby dosiahli "štandard" tých v zahraničí......
A pritom práveže v zahraničí si človek môže obliecť to, čo chce, či má 50 kg, či sto...či je to zo sekáču, či z butiku --a nikto to nerieši!! Žiješ si pomerne ako chceš, vychovávaš si deti, spoznávaš nové veci, ľudí, kultúry....
Podľa mojej skúsenosti, v zahraničí ti skôr pomôže cudzinec, ako Slovák!!!!
@mikaela28 Mne sa prave zda, ze tu v zahranici ludia peniaze splachuju rovno do zachoda a ziju neskutocne konzumne a uz ani nevedia pouzivat mozog, len automaticky otvaraju penazenky a platia a platia a platia.
Uvarit jedlo? Nehrozi, radsej si kupit hotove. A potom sa niet co divit, ze ziju z poziciek, lebo im prachy na nic nevydu.
A jeden priklad za vsetky - jedna osoba XY si v kupila drahe velke auto na pozicku, ale na benzin neostalo, takze tankovala vzdy iba 5litrov a presuvala sa z jednej benzinky na druhu. Hlavne, ze mala drahe auto....
@alenka600 tá osoba XY nie je náhodou nejaký slovák? Lebo Slovák si kúpi drahé auto, aby sa mohol predvádzať, doma na chlebe a na vode, zadlžený po uši.. 😒 Samozrejme konzumizmus je všade, taká hrozná doba je, iba peniaze sú dôležité...Ale myslím, že hlavne vo veľkých mestách to cítiť najviac
@mikaela28 Mikaela; preboha; co Vas to napadlo vratit sa na Slovensko????? Ja tam chodim na velke naliehanie partnera na dovolenku najprv si povieme ze styri tyzdne a potom po dvoch tyzdnoch utekaaaaaaaaaaaaaameeeeeee spat domov do Francuzska. Co dodat..... Sk mentalita nepusti a nezmeni sa.....
@modrazaba ved určite odídeme preč odtiaľto, tu sa nedá žiť 😒 Len sa ešte nevieme rozhodnúť, do ktorého štátu, chceli by sme vyskúšať Švajčiarsko, tak najprv pôjde manžel v lete, a potom sa uvidí....Ja ked vidím tie platy tu a tie ceny (v porovnaní s inými krajinami), tak mi je naozaj zle...to sa takto tu živoriť nedá...neviem si predstaviť, čo by som tu robila, ked mi skončí materská. A manžel v zahraničí, ja s deťmi na sk- dokedy sa dá takto žiť??
A vy ste ako dlho vo Francúzsku? Ani na dovolenke na sk nevydržíte? 🙂 to chápem, stačí si zájsť do slovenskej reštaurácie, a tá obsluha dorazí a znechutí každého ☹ kto už zažil aj dačo iné- napr. pozdrav, úsmev, ochotu.... 🙂
@mikaela28 Mikaela; drzim palce 🙂)) Vo Francuzsku sme tri roky - teda ja tri roky; partner je Francuz -tak on od narodenia 🙂 na Slovensku je naozaj tazko aj ako turista; lebo ked si clovek zvykne na kvalitne sluzby a potom dojdem na Sk; chcem sa ist najest ako clovek a za svoje peniaze tam mam uhundranu nafucanu casnicku...... tak mam chut sa otocit a odist. Mne je z toho zle a hanbim sa; partner - jemu je to tu nove; vzacne; a ja velakrat chcem aby mal peknu dovolenku na Slovensku ale vzdy sa prihodi nieco co nam ju po.... e :-/ Ja mam uz pred kazdym odchodom na Slovensko des; chodim tam kvoli rodicom a este mi z prveho manzelstva ostal na slovensku dom - tak to su hlavne dovody. Mne strasne chyba na slovensku presne co spominas - usmev a ochota; lebo vojdes do restiky a cakas kym si ta niekto vsimne; to je smutne; lebo za svoje peniaze by si mala dostat sluzby na urovni; V Parizi je to ine; este ani poriadne nevojdem; uz casnik sa usmieva a hned - Bonjour Madame; Bonjour Monsieur.... a to je jedno ci si date kavu alebo komplet obed oni skratka vedia co je dobra obsluha a co je urobit si dobre meno u zakaznika. Mne je vzdy tak luto ze prideme s partnerom na slovensku do restiky a je to take; ze sa musim hanbit; bohuzial....cest vynimkam; lebo musim povedat ze obcas aj na slovensku sa najde mila casnicka/casnik; ale vo fr som este nikdy naozaj nikdy nestretla ofucaneho casnika a to chodim jest von tak raz za tyzden; tak to je 52 obedov alebo vecier rocne 🙂
@modrazaba presne tak 🙂 my do reštiky na sk sem tam zájdeme na halušky (mne sa to nechce variť), a furt meníme reštauráciu, nikde sa nám nechce vrátiť 😒 Ja neviem, či je to taká povaha slovenská, ale všade kde vôjdeš, na teba zazerajú, že reku čo otravuješ 😖 Aspoň že v tescu už vycvičili pokladníčky 😀 😀
krasne pribehy mate a v mnohych sa zhodujeme a v mnohych sa sama vidim.Ja som skoro 9 rokov v Irsku.Prisla som sem uplne neplanovane za mojim manzelom-vtedy este len snubencom,ktory sem prisiel len na 6 mesiacov na jazykovy kurz.Ja som mala uzasnu pracu na onkologii-jedine co v zivote banujem,ze som tu pracu nechala.Po 4 mesiacoch odlucenia som to nevydrzala a dala som vypoved v praci a spakovala som sa za mojou laskou.V tej dobe sa pisal rok 2004 a este sa to tu nehemzilo zahraniciarmi...sem tam sa nejaky Poliak nasiel,ale to bolo uz aj na tu dobu normalne 😀 .Moje zaciatky boli asi take,ze som zdielala jeden dom s piatimi chalanmi.Viete si predstavit ten chliev co tam bol 😅 .Prestahovali sme sa s manzelom do apartmanu,vzali sme sa jeden stvrtkovy den na Slovensku pocas dovolenky 😀 a nas novy rodinny zivot sa mohol zacat.Nebudem sa moc rozpisovat...prisli deti ktore sa narodili aj ktore sa zial nenarodili a nase krasne Slovensko sa mi zacalo zdialovat...ako sa vravi zijde z oci zijde z mysle zial plati to aj pre rodinu.Zopar clenov rodiny-najma manzelovej som uz 4-5 rokov nevidela.Vztahy medzi nami su na zaplakanie.Moje deti chodia na Slovensko tak 1-2 krat rocne.Maju dvojite obcianstvo,chodia sem do skoly a do skolky.Proste fungujeme tu ako plnohodnotna rodina.Navrat na Slovensko by pre nas znamenalo zmenu storocia...a ak mam byt uprimna ani sa tak nebojim o to ako by sa deti integrovali ale bojim sa ako by som to ja zvladla doma.Zakazdym ked som doma sa mi nieco stane co ma coraz viac presviedca o tom,ze ja tam uz nepatrim.Cele moje okolie mi to dava najavo.Kazdy sa na mna pozera z ineho uhla.Bezne pocuvam reci typu...vsak sa vam tam dari,urcite dobre zarabate.Je mi z takych reci zle,lebo nevie o mne nic.Nic o mojom zivote..nic o tom cim som si presla.Ked si niekto raz obuje moje topanky a prejde moju cestu zivotom az vtedy bude mat narok sa vyjadrovat ohladom mojej osoby a mojho blahobytu v zahranici.Tie,ktore chodite v podobnych topankach viete presne o aky ''blahobyt'' prichadzaju nasi slovensky skodoradostni spoluobcania.Vsak koniec koncov z tepleho gauca pocas piateho roku na materskej s kofolou v ruke a mila keksom v hube a s deckami u babky sa niekomu velmi lahko hodnoti vas fantasticky zivot v zahranici,ze? 😅
@modrazaba, posepkaj mi, prosim, kde v tom Parizi chodite do restauracie. Ja som ich presla uz neurekom a usmievajuceho sa casnika som este nezazila. Zdvorileho ci ochotneho - povedzme, ale usmievajuci sa casnik v Parizi mi pripada rovnako pravdepodobny ako dobre sluzby vo Vysokych Tatrach... (inak Pariz milujem, ale toto mi pripada dost neuveritelne. A to som tam vacsinou aj s domacimi, kludne by som odpustila, ze sa nevyskliebaju po turistoch)
Mna este fascinuje po navrate na Sk otazka: "Nevedela by si mi zohnat robotu. Po anglicky viem." To mam tlak 300 na 200. Jednak nie som riaditel koncernu s 1000 volnymi miestami a keby som aj bola, co mam z cloveka, co sa nedohovori ani s kolegom. Fakt neviem, kedy sa stalo narodnym presvedcenim, ze ak viem po anglicky vykoktat (casto nespravnu) vetu, svet si sadne na zadok.....
@marlene haha... a mne moj syn tiez mal 5-6 rokov oznamil, ze na Slovensku su vsetci lakomi, lebo v zachodoch nie je toaletny papier, utierky a mydlo 😕