Prečo ma moja rodina nemá rada ?
Pekný deň želám, veľmi mma trápi správanie mojej rodiny, potrebujem sa vyrozprávať. Mám pocit, že ma rodina nemá rada, stále na mne všetci hľadajú chyby, čokoľvek, aby ma mohli skritizovať.
Naposledy minulú sobotu, sesternica sa vydávala, boli sme jej na svatbe. Samozrejme, vyfintila som sa, dala som si krásne šaty, bola som u vizážistky, krásne ma nalíčila aj upravila vlasy. Cítila som sa tak trochu ako princezná, veď to určite mnohé poznáte. Dala som si aj podpätky, predsa nepôjdem v teniskách, že? Neznámi ľudia, cudzí ľudia mi lichotili ako mi to pristane, muži si ma všímali, cítila som sa fajn, asi ako každá žena. No a vlastná rodina, keď ma uvidela ma okamžite skritizovala. Mama povedala, ako som sa mohla dať tak zmaľovať, skritizovala mi šaty, vraj prečo dlhé som si obliekla. Prišla babka, vraj vyzerám ako obor, ako som si mohla dať podätky, veď som taká vysoká aj bez nich (meriam 175 cm). Skritizovali každý centimeter, bolo mi do plaču. Že som zmaľovaná, čo to mám za náušnice... Sesternice, ujovia, tety sa iba smiali, boli ticho, nič nepovedali na moju obranu, zato ľudia, ktorý neboli našou rodinou boli šokovaní, tiež boli ticho, nevyjadrovali sa. Prišlo na rad fotenie, to ma zasa strkali dozadu, vraj som vysoká a nech zaleziem dozadu, babka zavelila aby som sa radšej vyzula, že vyčnievam. Cítila som sa strašne, akoby som bola nejaký netvor, ale náramne sa všetci smiali ako ma tam deptali. Neustále ma dirigovali ako sa mám postaviť, kam sa postaviť, prečo sa neusmievam viac.. nikoho iného, len MŇA. Celý deň aj večer mi pokazili.
Takto sa ku mne správajú stále, stále ma riešia, kritizujú, hodnotia. Nevšimla som si, aby kritizovali niekoho iného, vždy len mňa. Raz sa im nepáčia moje náušnice, potom vlasy, šaty, topánky. Mám docela malé nohy, nosím obuv č. 37, teda na moju výšku asi malé ani mame nie sú dobré a to je menšia odo mňa. Hneď ma kritizovala, vraj určite sú mi malé, ale chcem, aby ma každý obdivoval, že aké mám malé nohy.
Mám dlhé vlasy po pás, babka ma vždy kritizovala a raz mi ich chcela ostrihať, vraj vyzerám strašne. Sesternice vraj či si ich nechcem ostrihať, že sú rozštiepené, mimochodom, bola som vtedy u kaderníčky na kúru, takže neboli poškodené, práve naopak.
Mame vadí moja postava, nemám pás a mám širšie boky, vraj po kom len som, že na nikoho z jej rodiny sa neponášam. Dala som si na seba šaty s čipkou a strašne ma skritizovala, vraj sa obliekam ako malé decko, že to som celá ja - čipka. Inokedy som si dala sponku do vlasov, teraz to nosí veľa dievčat, tak ma okamžite zahriakla aby som si to dala dole a to pred celou rodinou, tiež sme vtedy boli na návšteve, celá rodina sa smiala na tom. Vadí jej, že mám dlhé mihalnice, že ak si mysím, že chlapovi budú stačiť moje dlhé vlasy a mihalnice do neba tak sa veľmi mýlim. A dodala, že som lacná. Bola som u kaderníčky a urobila mi zázrak s vlasmi, u kozmetičky a zase začala útočiť, že investujem do vzhľadu, pritom som sprostá a že je veľa dievčat, oveľa krajších ako som ja a šikovnejších.
V sobotu sme pozvaní na oslavu dedkových okrúhlych narodenín, očakávam podobné uštipačné reči, poznámky, no a čo mám robiť? Mám odísť ak ma budú urážať?
Prečo mi toto robia, prečo len mne? To im robí dobre?
Áno to súhlasím @lindusss2016 - to je to najviac. Človek nájde pri joge seba. Svoj pokoj. Len niekomu to trvá dlhšie, niekomu kratšie.
Ty že máš 27 rokov? To nevieš povedať nič na svoju obranu? Ľudia si dovolila toľko na teba kydat až toľko čo im ty dovolis. Skús sa osamostatniť odísť od takejto rodiny niekde do podnájmu.
Kritika. Ľudia radi kritizujú. Také aj mne hovoria, či rodina, či cudzí, či známi... Niekedy je to dobré ako informácia že čo zmeniť. Väčšinou ich zapojím do diskusie že niekto povie niečo a ja že "áno? to ma zaujíma! povedz mi o tom viac" a ceľkom dobre sa porozprávame a dozviem sa veci aj ja. Ale mne osobne sa páčia vysoké obrine aj vlasy po pás. Ozvi sa mi do súkromnej správy hodíme reč 😉 Ja by som ťa vychvaloval až až 🙂
Napríklad povedali že ostrihaj sa veď v tých vlasoch vyzeráš jak pumukel (ten škriatok z nemeckého seriálu pumuckl), alebo pozri na seba aký máš bachor, jak si pribral, rob so sebou niečo! Tak som si to uvedomil a nosím krátke vlasy, športujem, týždeň pred výplatou beriem pozitívne že hľadovanie prospeje... Povedal kamoš že more jak sa obliekaš tak sme šli do Tesca H&M kúpili sme spolu nové veci, poradil troška... Kamoška že máš kryvé zuby takto ťa žiadna nebude chcieť, tak som sa spýtal u zubára ako to je, povedal že taký zákrok stojí okolo dvoch troch tisíc... toľko síce nemám ale potiahnem pár nadčasov alebo brigáda v zahraničí a našporím na to časom. Potom ďaľší ľudia že mám maďarský prízvuk a hrozne im to píli uši, tak sa snažím napodobňovať rôzne nárečia aby som to trošku schoval. Treba vypočuť aká je kritika a zaujímať sa o to, snažiť sa zmeniť a keď oni vidia že sa človek snaží berú to ináč trošká.
Tvoja rodina si k tebe dovoli len tolko, kolko si nechas. Ak tam stojis ako tlk a nechas sa urazat, tak ani necakaj ze s tym prestanu, si proste lahky terc. Ja na tvojom mieste by som im povedala od srdca co si o nich myslim, a potom by som sa zdvihla a odisla, dovi-dopo, viac by ma nevideli, az keby sa prisli mi ospraveldnit. Ze oni sa urazia ked neprides? A teba este toto trapi? Ved oni teba urazaju neustale a im je to uplne fuk ako ti je, tak co prosim riesis?? Ak ma niekto dlhodobo depta, tak sa na neho vykaslem uz len v zaujme vlastneho dusevneho zdravia. Mat taku rodinu, tak by ma nevideli ako je rok dlhy, urcite by som im nedovolila aby sa zabavali na moj ucet a urazali ma. Mas 27 rokov, tak sa zacni tak spravat a nenechaj si skakat po hlave...
Keďže máš 27 rokov, na tvojom mieste by som to riešila dvoma spôsobmi, buď jednoducho keď začnú postav sa a odid. Si dospela nemajú ti čo hovoriť kedy môžeš a nemôžeš odísť. Alebo druhé riešenie - normálne povedz mame alebo babke že nechceš aby sa takto k tebe správali. Ja som mala niečo podobné v živote počas mojej puberty s mojou mamou. Iba s ňou. Každý jeden deň mi vyčítala všeličo. Či už ako vyzerám alebo čo sa týka domácnosti( prečo si tamto nepopratala, to ako ideš do skoly, máš hroznu pleť ) pritom som bola veľmi šikovná a múdra, v škole ma zboznovali . Jedine pre ňu som bola vždy nedostatočná dcéra. Noci som preplakavala kvôli tomu ze preco nemôžem mať taku mamu ktorá má pochopi. Neskôr keď som už bola v dospelom veku ( znova na mňa niečo vytiahla a ja som už nemala nervy proste ) som jej dala jasné najavo že ak sa takto neprestane správať zbalim si veci a neozvem sa jej do konca života. Jednoducho odidem, nebude poznať kde bývam, s kým byvam a ani moje deti. Odvtedy si na mňa nedovolila. Občas dačo povedala ale proste nebolo to každý jeden deň. Ak toto nepomôže radím ti choď minimálne na pol roka niekde preč. Kamkoľvek chceš. Rodine nepovedz nič len že odchádzaš kvôli ich správaniu. Garantujem tj že už po týždni budeš mať zameškané hovorí od mami. Tak to by bolo asi všetko odo mňa. Dúfam že to nejako vyriesis ale ries to, nenechavaj to tak bude ta to zozierat pocely život.
Myslím, že si to veľmi pripúšťaš, tie ich hlúpe, nevyberané poznámky. Ale na druhej strane Tvoji blízki nie sú žiadne terno. Nepríde mi to úplne v pohode rozdávať také hlúpe komentáre. Nevidím na to dôvod, niekoho sústavne kritizovať, vysmievať sa mu. Takí ľudia majú problém sami so sebou.