Prečo má toľko veľa ľudí predsudkov voči psychicky chorým ľuďom?
Zdravím, mám ťažkú psychickú diagnózu a stretávam sa dennodenne len s predsudkami. Je smutné, že musím v dnešnej modernej dobe to riešiť. Prečo má toľko veľa ľudí predsudkov voči chorým ľuďom na psychiku? Chápem, že niektorí nevedia, čo to obnáša aj sa boja. Pričom som relatívne normálny chlap, aj keď mám so schizofréniou. Pričom ľudia, čo ma spoznajú tak väčšinou zmenia názor ku lepšiemu. Tie predsudky unavujú ma. Každému vysvetľovať, že nepravda, aj keď chápem, že moja diagnóza nie je chrípka. Je to schizofrénia, ktorú ľudia nepoznajú vôbec, že o čom to je...
@maribell Veď zase ja som nikomu, čo dal tu osobné skúsenosti nič také nepísal. Vlastne väčšinou som ani nereagoval. Reagoval som asi len na 2 také príspevky aj to neutrálne a nijako sa nepresvedčoval ani, tak nevie z čoho si usúdila, že som popierač. Uvedomujem, že stáva sa všeličo, ale na veľa veciach nie je ani máčik pravdy a to si treba uvedomiť... Ja uznávam, že schizofrénia je ťažká diagnóza a dal som viackrát. Tvrdím to, že v dnešnej dobe sú už aj lepšie možnosti. Treba si uvedomiť, že každý je strojcom vlastného šťastia. Sú aj ľudia, čo sa snažia, aby boli, čo najlepšími a nepridávali starosti svojej rodine. A žijú v rámci možností OK. Áno, mám aj TOP vzory, ale sú aj tie horšie. Beriem si do života to najlepšie z tých najlepších. Horšie vzory slúžia ako veľké poučenie... Chodievam aj na prednášky o svojej diagnóze s erudovanými psychiatrami. Kedysi sme mali na stacionári aj na skupinové terapie so psychológom na rôzne témy a rozprávali sa veľa o svojej diagnóze.... To mi veľmi pomáhalo... Dnes sa dá každému pomôcť aj so schizofréniou, aj keď je pravda, že musí chcieť... Ja chcem tak pohoda...
@mandala77 Dennodenne ani nie, ale občas áno. Predsudky typu tak ten bude asi nebezpečný, pričom nie je to pravda. Skôr bojím sa skôr ľudí, ako by som robil im niečo zle. Tiež že ten musí byť agresívny, pričom opak je pravdou. Som skôr kľudnejším typom človeka a nevybuchujem... U žien je to skoro konečná, aj keď mal som už aj kamarátku s výhodami, ktorá chcela ma aj napriek tomu. Rodičov malo to dievča úplne mimo... Kopa iných, niektorí si myslia, že som osol, ale som možno inteligentnejší ako oni sami. Za pravdivé vecí sa nehnevám, ale nepravdy ma hnevajú veľmi... Prečo musí robiť schizofrenik len zlé vecí? Hlavne ten, čo je pod kontrolou? Veď dá sa relatívne celkom pekne fungovať.
Predsudky neriešim už až tak veľmi. Vešiam už len svoju diagnózu minimu ľuďom na nos. Vlastne okrem najbližších kamarátov a rodiny nevie nikto, že mi niečo je. Po poslednej skúsenosti v nemocnici nepoviem už nikomu, čo mi je a aj som to dodržal. Už 6 rokov ťahám čiaru...
@nadazdi Určite s tým posledným by súhlasili, ale to by musel byť ten pacient ochotný sa liečiť. Ja si uvedomujem, že nie je nás takých veľa, čo je škoda. Podľa čísiel vraj len 2-3% ľudí so schizofréniou dokáže brať lieky nepretržite dlhšie ako 2 roky. Tých 6 rokov, čo ťahám ja tak je slušný výkon. Psychiatri hovoria, že nie je to vyliečiteľná diagnóza, ale dá sa dnes aj dobre liečiť. Začlenenie do spoločnosti ide aj vďaka predsudkom horšie... Niektorí majú aj to šťastie, že pracujú, ale je ich tak 7-8%. Nie je málo ani veľa štatisticky 1 z 12...
Nuž ľudia o tej diagnóze veľa nevedia a zas ti čo vedia, majú veľmi zle skúsenosti. Ja mám v blízkej rodine až 2 schyzofrenikov, jedného zo svojej a jedného z muzovej strany a poviem pravdu je to o hubu. Prepáč, že to tak napíšem, ale nikdy by som sa za schxzofenika nevydala a aj svoju dcéru by som od takého človeka odhovarala. Je super, že teraz si ok, ale stačí nejaký výkyv a môže to byt veľmi zle. Napr problémy v práci, rodine, príchod deti, ktoré môžu byt veľmi náročné a stav sa zo dna na deň zhorsi tak, že ta žena sa môže obesit. Známa má muža so psychickou diagnózou, a pred svadbou si to neuvedomovala, aj keď ju všetci odhovárali. Dnes presne vie o čom jej hovorili. Prišiel regres choroby, nie je schopný chodiť do práce, ani vyjist medzi ľudí, o nejakom výlete alebo dovolenke môže snívať, sú dni keď na ňu ani neprehovorí, všetko je na nej a ešte aj on jej komplikuje život. Chcem ta povzbudiť v tvojom boji s touto chorobou a verím, že dokážeš žiť čo najnormalnejsi život, ale chápem aj ľudí, ktorí majú rešpekt zo vzťahu s takýmto človekom. Čo sa týka kamarátstva, tak tam problém nemám.
@kim2028 jasne ja ti úplne rozumiem čo myslíš, len som ti vysvetlila tie predsudky a skepticizmus voči tejto diagnóze.. budovať vzťahy je dosť ťažké keď človek ako ty v podstate ,,nemá čo ponúknuť” a to som napísala obrazne, určite si zaujímavý a vnímavý typ človeka, aspoň takto z rozprávania, ale do života ako moj muž nepoužiteľný, už len kvôli tej práci napríklad.. aj s kamošmi si vyberáme dovolenky alebo chodíme na akcie, čo sa bez prace nedá podniknúť vieš.. alebo aj to, že keď si bez stresu, tak je ti ok.. hm.. stres je bežná súčasť života, je to stres o deti, stres v práci, nie úplne veľa ale tak akurát chápeš.. cely život okolo teba by po špičkách nikto chodiť nezvládal, možno tak tvoja mama vieš 🙂 a to neber zle
táto konverzácia asi nikam nevedie. Píšeš to isté dookola, stále len ako sa ty cítiš a mamka i lekár povedali... a ani sa radšej nevyjadrujes k reálnym zlým skúsenostiam. Chcel si si niečo iné prečítať, vyrozprávať sa?
Viem o jednej co berie lieky pekne pravidelne, stará sa o seba, cvičí, chodí do prirody, nepije a ma priateľa. Ale takých nie je veľa. Keď chodíš na tie prednášky, skus sa prihovoriť nejakej žene, aj keby nemala záujem, možno ťa s niekym zoznámi, s niekym kto ma tiež takéto problémy
@1gramofon Prečo by som sa mal ku tomu vyjadrovať? Navyše neviem, či sú reálne. Musel by som hodiť reč s nimi a posúdiť, či sa zakladá to na pravde. Reálne stýkal som sa so schizofrenikmi 4 roky, keď fungoval stacionár v mojom meste a viem, že nie sú to takí zlí ľudia, ako vykresľuje ich častokrát okolie. Videl som už všeličo, ale na stacionári, či v nemocnici sa prejavovali skutočne väčšinou celkom normálne. Nerobili výtržností ako si myslia niektorí. Dodržiavali to, čo sa vyžadovalo do bodky od nich tam, lebo poriadok musel byť. To som prešiel skoro všetkými oddeleniami nemocnice (videl som aj najťažšie oddelenie a aj tam bolo pomerne normálne a necítil som sa v ohrození). Chápem, že rodina sa nebude vyjadrovať kladne, lebo sa hanbí väčšinou za nich. Môžu byť poniektorí v skutočnosti v pohode...
@nadazdi Ja mám zase invalidný dôchodok a z neho by som pokryl všetko. Máš pravdu na dovolenku pri mori by nebolo to asi. Telo s liekmi nemiluje slnko. Finančne by som dve možno aj tri ročne dal rozhodne. V peniazoch by som nevidel problém, veď pracujúci ľudia musia vyžiť aj z oveľa menej peňazí ako dostávam ja a dokážu to. Výlety a akcie by sa dali, aj keď pochopiteľne bez chľastu (pri kofole). Stres by bolo horšie, ale pri relapse bola chyba tá, že bol som nechránený. Lieky som neužíval, lebo povedal psychiater, že nie sú potrebné (malo ísť o prechodnú diagnózu). Myslím si, že keby som našiel nejakú chápavejšiu ženu tak by to išlo. Nemám to na šťastie ešte chronické, aj keď je pravda, že človek nevie nikdy, že čo ho čaká.Myslím si, že nejaká normálna žena by mi mohla pomôcť a posunúť ma o level vyššie, ako som. Myslím to tak, že necítil by som sa tak strašne sám. To tiež neprospieva už dlhodobo psychike...
@kim2028 veď ale ja som sa hneď na začiatku vyjadrila že ľudí s mesiášskym syndrómom tu behá veľa 😁 ja medzi nich ale nepatrím.. invalidný ani pre banku nie je žiadny príjem, ale nehovorim, že sa z neho nedá žiť normálny život, len potrebuješ nájsť niekoho, kto to proste dá a bude ho tvoj progres robiť šťastným 😁 tu každá druha debata je o žene čo znáša niekedy priam otrasne podmienky na jej psychicky stav, podľa tvojho opisu samého seba by niektorým bolo aj lepšie s tebou ako s tými určitými jedincami, takže nie je to stratené 😁
@nadazdi Zase tým ženám by som sa nesmial. Nikdy nevieš, kedy príde kríza v manželstve a keď sú tam ešte detí, čo je smutné. Len veľmi málo manželstiev vydrží tak, aby sa nedohnojilo nič. Nikdy nevieš, čo ťa čaká... Vzťahy sa menia jednoducho aj vekom napr. po 10 rokoch nie je to už žiadna idylka a aj zaľúbenosť častokrát končí, či už zo strany muža alebo ženy.... Opustiť všetko nie je jednoduché už kvôli len deťom....
@kim2028 ja som s mojim manželom 10 rokov a to mám len 27, takže mne nemusíš nič hovoriť o vzťahoch a ich budovaní či udržiavaní.. ty si sa niečo pýtal, ja som ti 10x odpovedala na tvoju otázku a ty stále píšeš niečo ďalšie a ďalšie, ja sa nikomu nesmejem! Zas necitaj medzi riadkami kvôli jednému emotikonu
@nadazdi Veď v pohode. Ja budem tvrdiť stále, že tie predsudky sa demonizujú zbytočne. Je to normálne a viem, o čom píšem, keďže sám vidím a rozumiem tomu možno viac ako ktokoľvek iný. Myslím si, že mojimi poznatkami sa nemôže nikto rovnať tu. Sám si prechádzam týmto, mám veľa skúseností. Ja som sa stýkal s danými ľuďmi a viem, čo od nich čakať. Vzdelávam sa aj v tomto, aby bolo to dobre. Poznám aj názor dnešnej modernej medicíny. Akosi aj funguje to... Vzťahy, čo potom nájdem raz niekoho, kto má bude mať aspoň trochu rád... Môj život ponúka aj príležitostí. Len využiť ich dobre. Aj keď je pravda, že v dnešnej ťažkej dobe sa správam až príliš zodpovedne tak príležitostiam nepraje to veľmi....
@kim2028 ale to je všetko tvoj pohľad na svet, nikomu ho nenanutiš, takto zmýšľajú aj ľudia čo ja viem na vozíku.. je fakt malé percento žien, čo majú dobrovoľne za muža niekoho na vozíku, ale to neznamená, že neexistujú.. taktiez so schizofréniou nemôžeš nikomu tvrdiť že si zdravý 🙂 jasne, každého môže zastihnúť niečo, čo ho poznačí, neviem či ma zajtra nezrazi auto, či neostanem na lôžku, neviem či moj muž nedostane rakovinu alebo hocičo, avšak to sú všetko veci s ktorými ľudia vo vzťahoch počítajú.. či už vo vzťahu sami k sebe alebo k druhému.. avšak dobrovoľne ísť do vzťahu s chorým by som si ja nedovolila, nech je v hocijakej regresii.. možno práve ty prežiješ lepši a dlhší život ako ja, čo mi nič nie je, ale v živote s tebou by som mala každý deň omnoho viac otáznikov v hlave, ako v živote so svojim manželom
@nadazdi Ďakujem za príspevok veľmi si mi pomohla. Úprimnosťou nepôjde to asi, ale nejako musí to ísť. Svoju diagnózu budem musieť v reálnom živote tajiť a bude to veľmi dobre. Dokázal som oklamať viackrát psychiatrov, oklamať nejakých laikov, tak bude to pre mňa malina. Budúca priateľka sa nedozvie nikdy, že trápi ma istý problém.
@kim2028 a co jej ako povies ze preco nepracujes ? to si len ty myslis ze ludis nevedia lidia nie su blbi
Je veľmi nefer tajiť takú vec vo vzťahu. Normálny človek by to nespravil,nemal by na to svedomie. Len chory, klamár ci egoista toto dokáže. Ak by na to prišla anuloval by sa sobáš. Dopredu ľutujem tu ženu co s tebou bude, ak nejaká bude. Jezus
ja som sa s tým veru nestretla, že by to ľudia odcudzovali alebo mali predsudky
@kim2028 Môj manžel si doteraz myslí, že sa mu predo mnou podarilo zatajiť jednu diagnózu. Nie , nepodarilo. Ak s niekým žiješ, ver mi, že utajíš len to, čo si ten druhý nechce všímať. Nemôžeš porovnávať každodenný život vo vzťahu s občasnou návštevou psychiatra. Najmä ak hľadáš niekoho citlivého a empatického - takej žene pracuje intuícia a vidí aj neviditeľné a čo nezbadá, to vycíti.
@1gramofon Skôr je nefér sa správať tak, ako ľudia sa správajú ku mne. Ja som normálny, ľudský, ale keď chce mať niekto zlých chlapcov, tak bude takých mať. Hovoriť je skutočne hlúposť a to neskutočná. O tom som sa presvedčil už. Raz som nepovedal a hneď bolo z toho niečo viac... Ja nebudem nikomu hovoriť o ID ani o svojom postihnutí resp. možno časom poviem, keď uznám za vhodné, že je čas. Určite nebudem hovoriť ako hlasná trúba, že som chorý...
Podľa mňa nemá zmysel s niekym diskutovať, kto ani nemôže vedieť ci klame alebo neklame kvôli diagnóze. A už vôbec nie s tebou, čo klameš aj psychiatrov, ktorí ti chcú pomôcť. Diskusia je založená na úprimnosti. A otázne je ako sa k tebe ľudia naozaj správajú, možno sa nič zlé nedeje a ani veľmi nedialo, len máš paranoje. Aj zdravý človek berie veci voči svojej osobe citlivejšie a nevidí realitu taka aká je, nie to ešte ty. Pekný zvyšok dna
@1gramofon
Za prvé ja som neklamal psychiatrov, oni sa nepýtali. Ja neviem nikdy sám, že čo mám im rozprávať resp. odpovedám na otázky. Keď niekto nevie položiť ani základnú otázku a nerobí svoju robotu poriadne a chce len rýchlo odbiť svojho pacienta, tak koho je to problém? Niektoré vecí neriešim už ani, lebo vysvetlili mi už, že mi nevedia pomôcť s týmto a som dostatočne chápavý na to, že je to konečná. Nie som ako pokazený verklík, ktorý by stále niečo im opakoval donekonečna. Povedia, že nedá sa riešiť OK, druhýkrát riešiť to nebudem, lebo strata času jeho aj môjho. Skúšal som aj tak, že som sa opakoval na ďalšej to isté, na čo odpovedal, že nie je to predsa nič nové pane a minule vysvetľoval mi to, či pamätám. Tak akože sorry, ako mám hovoriť všetko, keď nemá to žiaden význam a pomyslí si ešte, že som dement, čo si nič nepamätá? Sedenia so psychologičkou sú oveľa prínosnejšie pre mňa ako so psychiatrami....
Nemám paranoje. Prišiel som o veľmi veľa priateľov hlavne takým, ktorým som pomáhal roky a keď mali mi pomôcť oni tak sa odvrátili odo mňa. Pričom nebolo to až také strašné u mňa. Zostalo mi len pár skutočných kamarátov a som rád za nich. Tiež prajem pekný deň.
@nadazdi Ako som písal nebudem hovoriť nikomu, že som na invalidnom. Aj prácu vymyslím a nebudem musieť ani vymýšľať až tak si veľmi. Píšem aj články pre jeden špecializovaný web na šachy síce odmena žalostná, ale píšem stále. Poviem, že je to moja práca a poslanie, čo je aj pravda. Psychiatrovi som nehovoril nikdy, že som zdravý. Zároveň nehovorím všetko, lebo nemá to žiaden zmysel viď. môj príspevok nad týmto.
@zuzitko74 Pochop, že nemôžem to ani hovoriť. To je zabijak ľudia berú to zle. Keby som nezostali z 17 dobrých kamarátov len traja tak by som zmýšľal možno inak. Realita je taká, že nemôžem hovoriť o tom bohužiaľ... Neviem nikdy, že kedy bude, čo použité proti mne... Možno poviem jej, ale určite nie na začiatku možno po roku alebo dvoch, keď sa spoznáme lepšie. Skôr určite nie...
To je absolútne chrapunstvo začínať si vzťah založený na klamstve prípadne nepovedani zásadných vecí. Ale keď tak čítam tvoje argumenty vychádza mi z toho ,že všetci sú zlí a ty ten dobrý,to už veľa napovedá..
@monillia Poznám pohľad matky na moju diagnózu dobre, keďže chodieva so mnou ku psychiatrovi. Ver tomu, že keby bolo niečo v neporiadku tak by svoje povedala a hnala by ma. Nie aby rok a pol som nenavštívil psychiatra. Dostal by som také kvapky, že koniec. Hlavne začiatky boli ťažké na silných liekoch najstaršej generácie vôbec (tam bola aj nespokojnosť), lebo vraj môžu až po 2. hospitalizácii predpísať niečo normálnejšie. Potom neskôr sa zlepšovalo to už na novších liekoch. Tie najnovšie lieky považuje aj mama za skvelé. Aspoň tak hovorila aj psychiatrovi viackrát, tak rozhodol, že nebude ani injekcia už potrebná a nemusíme tak často chodiť, ale len v prípade akútnej potreby v dnešnej COVID dobe... Momentálne beriem minimum liekov (jedna malá tabletka 4,5 mg účinnej látky). Nepopieram menšie problémy skrz diagnózu spočívajúce v neschopnosti plánovať, konať, slabej koncentrácii, či motivácii, ale tá psychika je viac ako OK. V porovnaní s mojou diagnózou ide o vecí menej závažné, ktoré nevedia už ani vôbec poriešiť.