Príhody a trapasy s nárečím
Možno ste niektoré čítali moje “jazykové okienko” a keďže sa diskusia dostala až k nárečovým slovám, napadlo mi založiť túto tému na pobavenie. Vítaný je každý, kto sa rád podelí o svoje milé zážitky, príbehy, nedorozumenia či ideálne trapasy 😁 s nárečím.
Na úvod jedno milé nedorozumenie od nás 😉
Môj dedko bol ako mladík na prvej návšteve budúcich svokrovcov, keď jeho nastávajúca zahlásila, že idú “na chalupy”. Dedko sa začal obliekať, obúvať a na prekvapenú otázku svojej milej kam ide, nechápavo odvetil, že predsa na chalupy. Myslel si totiž, že idú niekam von do iného domu, až kým sa nevysvetlilo, že “na chalupy” po piešťansky znamená na povalu 😉
Stručné zhrnutie
- Regionálne nárečia na Slovensku používajú rôzne slová pre rovnaké veci; napríklad v piešťanskom nárečí fráza "na chalupy" znamená "na povalu", zatiaľ čo na Kysuciach môže "chalupa" označovať rodinný dom a nie rekreačnú chatu.
- Potravinové a domácnostné výrazy spôsobujú najviac nedorozumení; v diskusii sa uvádzali príklady ako kugluf = bábovka, kuľaša = zemiakovo‑kukuricná kaša, točka = vodovodná batéria a táčky = fúrik (wheelbarrow).
- Medzinárodné jazyky a susedné nárečia prinášajú ďalšie zmätky; v príkladoch bolo nemecké "Feierabend" interpretované dieťaťom ako "večierok" a český výraz "hroznové víno" sa líši od slovenského "hrozno".
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa v rôznych regiónoch Slovenska rozlišujú pojmy "chalupa", "chata" a "dom"?
A: V opise používania sa uvádza: "dom" = hlavný obývaný dom, "chalupa" = starý dom po rodičoch alebo rodinný dom (príklad z Kysúc), "chata" = rekreačný objekt menších rozmerov v lese alebo chatovej oblasti.
Q: Ktoré regionálne výrazy pre jedlo a pečivo môžu viesť k nedorozumeniam medzi regiónmi?
A: Príklady z diskusie: kugluf = bábovka, kuľaša = zemiakovo‑kukuričná kaša, morčacie = morka/krůta (rozpor s morča = morče), šmirkas = bryndzová nátierka, grís = detská krupica, haruľa = zemiaková placka, doboška = horalka.
Q: Prečo môže nemecké slovo "Feierabend" viesť k nedorozumeniam v škôlke?
A: V diskusii uviedli, že učiteľka povedala "Feierabend" a štvorročná dieťa si to vyložila ako "feierabend = večierok/oslava", pričom učiteľka myslela koniec pracovného dňa.
Q: Aký je príklad regionálneho pomenovania bežnej domácej veci, ktoré sa líši medzi mestami?
A: V Trnave sa podľa diskusie hovorilo "točka" na vodovodnú batériu, pričom v Bratislave a inde sa používa všeobecné "vodovod" alebo "batéria".
Q: Čo znamená výraz "világoš" v konkrétnom dialekte a aký je jeho historický kontext?
A: V diskusii sa uvádza, že "világoš" sa miestne používa na označenie bitky alebo výprasku, a jeden príspevok spomína historické súvislosti s bitkou pri Világoši v roku 1849.
Q: Ako sa môžu české a slovenské výrazy zamieňať pri názvoch ovocia a výrobkov?
A: Ako príklad českého/sk slova: v češtine sa používa "hroznové víno" pre hrozno, čo môže v slovenskom kontexte viesť k zmätku, a v niektorých regiónoch chýba alebo pribudlo písmeno "h" v slovách ako "hrozno" vs "rozinky".
Závery z diskusie
Zhoda
- Nárečia po celom Slovensku vedú k pravidelným nedorozumeniam pri bežných veciach ako jedlo, domáce náradie a názvy zvierat.
- Najčastejšie konfliktné kategórie sú potraviny, názvy domov a predmety v domácnosti.
Sporné názory
- Niektorí považujú oslovenie "mamka" za neformálne a príjemné, zatiaľ čo iní ho vnímajú ako hanlivé alebo nežiaduce v konkrétnych regiónoch.
- "Chalupa" môže byť v niektorých regiónoch chápana ako rekreačný domček, zatiaľ čo inde označuje rodinný dom; obe interpretácie sú v diskusii zastúpené.
Otvorené otázky
- Ako systematicky dokumentovať a štandardizovať regionálne výrazy tak, aby sa predišlo nedorozumeniam medzi regiónmi?
- Ako učiť deti v bilingválnych alebo meziregionálnych rodinách rozlišovať medzi homonymami a regionálnymi pomenovaniami?
Spomenuté značky a firmy
blog.sme.sk, Diána Marosz, Jozef Kroner, Neobyčajný testament
Spomenuté produkty a metódy
chalupa, chata, dom, kugluf, bábovka, točka, vodovodná batéria, táčky, fúrik, kuľaša, zemiakovo‑kukuricná kaša, morčacie, morka, krůta, morča, sviečková, šmirkas, grís, haruľa, doboška, horalka, világoš, Feierabend, sódovka, hroznové víno, hrozno, bandurky, erteple, kytka (kuracie stehno), kombajn, plnička cigariet
Miesta a osoby
Piešťany, Kysuce, Trnava, Tatry, Bratislava, Dolný Zemplín, Trebišov, Budapešť, Košice, Orava, Podpoľanie, Hriňová, Žilina, Pešť, Šariš, Záhorie, Karviná, Praha, Jozef Kroner, Diána Marosz
@basska_b presne toto nikdy neviem kto co mysli. Preco to nemozu volat normalne hrozno 😄 potom ako ma clovek vediet, ci chcu tekute alebo tuhe vino 😄 a tiez by ma zaujimalo kam v cestine zmizlo “h” zo slova hrozienka/rozinky 😄 pripadne kel/kapusta/zeli, na just to musi byt naopak 😄
Jozef Kroner v knihe Neobyčajný testament má poviedku Družba, je to o družbe dvoch poľnohospodárskych družstiev, jedno na východe (Šariš), druhé na Záhorí. Je to ohromná sranda, ako sa nevedia medzi sebou dorozumieť, jedni pestujú bandurky, druhí erteple, východniar povie "bulo" (bolo), záhorák si myslí, že mu nadáva atď.
@bayuska Obavam sa, ze nie cechom zmizlo, ale nam "h" v slove hrozno pribudlo😀
Raisins po anglicky, Rosinen po nemecky..ziadne "h"🤷♀️😁
Raz sme boli vonku a začala nejaká debata, kde padlo, že kúpil si nový kombajn a nevie si ho vynachváliť a ja taká len aj kamarátka má na záhrade jeden kombajn, všetci začali na mňa pozerať, že o čo točím, nakoniec sa ukázalo, že sa bavili o plničke cigariet🤣
@maryetta presne tak, ja tiež neznášam pomenovanie mamka..... Je to des 😁😁😁
@weronika171717 neznasam. Ja mam pocit akoby som bola z mesiaca 🙂 a pritom slovensko je tak male.
Mne deti iba mamka. Niekedy mamiiiiiii. A najmensi mamika.
@basska_b kamoska ceska a tiez mi raz vravi, ze musela synovi lupat vino. A ja kukam na nu, ze co si sakra musela? A potom vzdy som sa musela zastavit a ze nie je vino ako vino😂😂 alebo ked sa deti pytala, ze ci chcu vino.
To, čo som chcela napísať, sa tu už objavilo (morčacie mäso - krůta vs. morče), tak aspoň nás kysucký vtip: Kysučan si zájde v Karvinej do reštaurácie, usadí sa za stôl a v tom k nemu príde čašník. "Co vám přinesu, pane?" "Kytku." Čašník sa o chvíľu vráti s vázou s kvietkom a odíde... (pointa: kytka = kuracie stehno).
A ešte mi predsa napadlo. Keď som bývala na internáte s dievčaťom z Trnavy, vraví mi: "Podaj mi, prosím, tie paličky zo stola." Hľadím na stôl, hľadím, ale žiadne paličky tam nevidím. A ona chcela slané tyčinky...
A ako cca 10-ročnej sa mi na výlete v Prahe tiež prihodilo jedno nedorozumenie, majúce pôvod v našej domácej reči - u nás doma (na Kysuciach) sa nepovedalo malinovka či limonáda, ale všetko bola sódovka (sodofka). Tak si viete predstaviť môj údiv, keď som si v bufete na stojáka chcela kúpiť čapovanú limonádu a dostala som pohár neochutenej sódovej vody...
pamatam sa, ze v detstve nas navstevovala sesternica z Košic, a ked rozpravala zazitky zo skoly o nejakom ucitelovi, tak vkuse hovorila... "dyk on..., dyk on...povedal , urobil atd. Ja som si vazne myslela vtedy, ze jej ucitel sa vola "Dygon" 😅
@mistymay33 my sme vtedy dokonca aj hladali tieto jazykove suvislosti morka-morca-morcaci a dozvedeli sme sa ze napr.aj mlada morky sa vola morca 😁 ...ale keby sme hovorili po zemplinsky tak sa chudak cech nevyplasi, lebo u nas je morka puľka 😊
Na firemnej akcii s ludmi z celeho SK kolegyna z vychodu po plazovom volejbale hovori: “joj, jaka som brudna!” A kolega(tusim z Oravy):”co to znamena brudna?” A ona pohotovo:”Ta to iste, co riňava” 😄 (obe znamenaju “špinavá”)