Problém so zlievaním spomienok z minulosti
Ahojte, stretli ste sa niekto s tým, žeby sa vám zlievali spomienky z minulosti? Je to možné nejako riešiť? Čo bolo príčinou?
Uvediem príklad s vymyslený mi názvami reštaurácii (nechcem uvádzať):
Asi pred rokom sme boli s rodinou v reštaurácii Donut v OC v meste.
Asi pol roka dozadu sme boli tiež s rodinou v reštaurácii Palma v inom OC v tom istom meste. V prvom prípade - Donut - bolo jedlo chutné, v druhom - Palma - doslova na vracanie (bolo pokazené).
Pred asi 3 mesiacmi sme boli opäť v prvom OC. Reštauráciam typu - Palma som sa preventívne vyhýbala. Zapamätala som si totiž informáciu, že práve v tomto OC bolo bisto Palma pokazené.
Realita bola ale taka, že to bolo iné obchodné centrum. Lenže ja si dodnes stále pamätám akoby spomienky ze to bolo to druhe centrum (ktoré ti nebolo). Nomalne si pamätám k tomu v pamäti aj fotky tých podnikov. Ale fakty jasne hovoria proti mne (uctenky, rodinní svedkovia, dokonca fotky toho jedla v danom OC). Nechápem.. Ak je možné si nesprávne zapamätať spomienky?
Môže to súvisieť s nedostatkom spánku alebo zlým spánkom? (2 malé deti, ktoré sa v noci budia) alebo ti môže byť niečo vážnejšie?
@ckocka našťastie sa mi ešte nestalo, že by som si niečo naviac vymýšľala, ale už pri tomto vyznievam ako nejaký klamár a nedoveryhodný človek. Pretože ja sa snažím v takých situáciách obhájiť si to, čo si pamätám (vo viere v to, že hovorím pravdu) a pritom si pamätám zle. 😕 Cítim sa z toho hrozne. Neviem potom kedy si trvať na svojom a kedy nie, pretože si nie som istá, či spomienky, ktoré mám nie sú zase nejako zle pozlievané.
Tak zmeniť prístup a dovoliť si chybovať a zabúdať tak ako všetci ludia.
Ak sa ukáže že si nemala pravdu nie je to koniec sveta, to sa predsa stáva aj ostatným.
Problém nie je v tom, že sa ti spomienky pomiešali, problém je v tom, že trvaš na svojom a nechceš pripustiť, že nemusíš mať pravdu. Takých ľudí je dosť a sú schopní sa “do krvi” hádať, že majú pravdu… teraz si videla dôkazy, že si sa mýlila, takže už vieš, že človek si nemusí všetko dokonale pamätať. Nabudúce jednoducho pripusti, že sa môžeš mýliť.
Ahoj, ja to mám napríklad tak, že nepodstatné spomienky, ako keby sa mi samé vymazávali z pamäte, samozrejme nie to, čo som zažila pred týždňom dvoma, ale ide skôr o horizont viac rokov. Spomienky na ľudí, miesta, zážitky, ktoré boli pre mňa dôležité sú jasné aj po 20 a viac rokoch. Môj mozog funguje takto a je to ok, i keď je to zvláštne, že ja si absolútne neviem vybaviť, že som niečo s niekým zažila, jednoducho tá spomienka je úplne preč, ani ťuk, neviem tu spomienku už v mojej pamäti nájsť.🤷♀️
Raz som videla jeden dokument a riešili tam mimo iného aj spomienky. Počas výskumu prišli na to, že mozog si spomienky dokáže vytvoriť aj úplne sám na základe len ústnych info. Na vysvetlenie. Skupine ľudí nahovorili, že ako deti zažili let balónom, nič viac k tomu nepovedali, len ukázali fotku. A časť z tej skupiny si po čase "spomenula", že naozaj boli v balóne, niektorí dokonca vedeli, čo mali na sebe a pod. Záver bol, že ak si začneme myslieť, že sa niečo stalo, mozog k tomu občas vytvorí "skutočnosť". V tvojej situácii by som len povedala, že sa ti spomienky zamotali, čo je bežné (a ver, že je) a proste si sa pomýlila. Nejde o život
@ckocka Asi budem musieť zmeniť prístup, ako píšeš. Veľmi si zakladám na veciach, ktoré si myslím, že viem, a pri takýchto situáciách potom mám z toho aj stres, aj sa hanbím. Musím si viac pripúšťať, aj navonok, že som omylná.
Milion spomienok nemáme lebo ich zabudneme, niečo so pamatáme len mlhavo, niečo presne, a niečo si myslíme že si pamatáme presne a nie je to pravda. Niektoré spomienky si dokážeme od základu vymyslieť a pritom sme presvedčený že je to pravda. Hlava nie je počítač aby v nej zostalo všetko naveky zachované v netknutom stave. To je normálne.