Psychologické príčiny hromadenia vecí
Caute. Mate skusenost s tym, ze niekto vo vasom okoli (kamarati, rodina, partner) skreckuju doma veci ale v extremnom mnozstve a kazdu hlupost? A ked chcete cokolvek vyhodit, je z toho hadka ako keby nastala tretia svetova vojna? Partnerova rodina to takto ma, jeho mama odlozi snad vsetko, nie je schopna vyhodit ani len plesnivy banan a musia to urobit ini rodinni prislusnici. Ked sa s nou o tom rozpraval alebo ked ktokolvek (jej muz, dalsi syn, moj muz) cokolvek vyhodil, spravila z toho hystericku hadku ako keby jej niekto fyzicky ublizil. Skreckuje doslova vsetko. Stare casopisy, oblecenie po rodinnych prislusnikoch, ktori uz nie su medzi nami, oblecenie po synoch ked boli babatka alebo nabytky po nich a stale sa obhajuje ze to sa este zide, je to kopa na kope, plno prachu, plesne. Mna z toho chyta priam uzkost ked to vidim, mam pocit, ze to je dosledok nejakej psychickej poruchy alebo nejakej zivotnej traumy ale nkkto nevie ze co sa stalo, lebo vzdy to prejde do absurdnej hadky, ktora postrada logiku. Na vonok posobi ako fajn, kultivovana pani, prajna, ale ked ju niekto zacne s tymto konfrontovat, peklo na zemi nastane, ked jej niekto nieco vyhodi, je schopna mu to predhadzovat roky, nieco sialene. Nemate s tym skusenost? Alebo nejake informacie o co by mohlo ist z psychologickeho hladiska? Chceme to aspon pochopit, kedze pomoct si neda.
A prečo sa snažia chápať cudziu osobu? Podstatné je čo máš ty doma, resp aký je tvoj snúbenec v tejto veci.
A áno, poznám, hovorím tomue chaos.
Väčšinou je to typické pre starších ľudí. V socíku nemali také možnosti, nízke príjmy a zrazu proste vyšší životný štandard, tak sa nevedia nabazit
je to psychicke, pocit nedostatku
A prečo sa snažia chápať cudziu osobu? Podstatné je čo máš ty doma, resp aký je tvoj snúbenec v tejto veci.
A áno, poznám, hovorím tomue chaos.
Väčšinou je to typické pre starších ľudí. V socíku nemali také možnosti, nízke príjmy a zrazu proste vyšší životný štandard, tak sa nevedia nabazit
@zmrzlinka2021 lebo to je rodina, tak mi to pride normalne, pochadza z nejakej rodiny, podpisalo sa to na nom iste v nejakej rovine a prenesie si to do nasej rodiny co je normalne ked niekto v niecom zije roky, tak to chceme obaja pochopit.
@0silvia0 dakujem, googlila som ale nenasla som ze by sa ta diagnoza nejak nazyvala
Otec je taký-vyslovene že odkladal aj plastové flaše použité a tak. Ale prečo netuším. Mama je strašia generácia tiež, ale tá až taký extrém nie je a vie aj veci vyhodiť, respektíve ak ju k tomu podstrčím a navrhnem tak vyhodiť aj na môj podnet. Teda samozrejme starší ľudia sú poznačení aj tým nedostatkom všetkého, chudobou, ale tiež by ma zaujímalo prečo napríklad mama to kontrolovať vie a otec bol v tomto fakt otrasný.
V angličtine je to hoarder, Plyushkin's disorder, neviem, či je nejaký preklad do slovenčiny. A áno, je to psychická diagnóza.
My sme upratovali babkin byt, presne toto. 8 pokazenych zehliciek odlozenych, lebo "sa este opravia", dupacky po jej dcere (mala vtedy cez 60), lebo bude pre vncata (ale vnucatam nedala). Otec mal podobne tendencie, jemu sa vyhadzovali veci na 2 etapy. Najprv sa odlozilo aby nevidel, ked to rok nehladal islo to z domu. Paradoxne, hadam po 15 rokoch si spomenul, ze niekde je stary vysavac co ho treba opravit, ked sa dozvedel, ze je tam kde ho odlozil, tak ani ho viac nehladal. (ten vysavac uz dovno bol na pravde bozej)
Akurát na TLC sledujem "reality show" o tých čo všetko zbierajú. Hoarding disorder sa to označuje. Vo veľkej väčšine ide o ľudí, čo prežili nejakú ťažkú traumu.
Tiez viem len anglicky nazov diagnozy, hoarder, nieco ako hromaditel, teda clovek ktory rad hromadi, akumuluje mnozstvo akychkolvek veci. Je to choroba.
Podla mna to cisto porucha nie je, je to kus aj o povahe. Samozrejme ta sa moze spojit s neprijemnymi zazitkami a vtedy to moze prerast za ciaru. Moj manzel tiez hromadi a je prenho neskutocne tazke nieco vyhodit. Rovnaku vlastnost ale vidim na synovi, a to uz odkedy bol uplne malicky a este to ozaj nemala byt z coho porucha. Ja si myslim, ze kedysi, ked ludia nemali tolko veci a teda nebolo velmi co nahromadit, tak sa to prejavovalo proste ako hospodarnost. Tito ludia zaobchadzali so vsetkym velmi setrne a vsetko si odkladali a dalej vyuzivali, kym sa to uplne nerozpadlo. Ono aj u mojho muza to ma pozitivne stranky, naozaj nic nevyjde navnivoc. Ked sa aj nieco uplne pokazi, tak to porozobera, roztriedi a postupne nazbiera celkom slusne mnozstvo napriklad kovoveho odpadu a potom spenazi. Alebo z niektorych suciastok este nieco vyrobi. Problem je, ze dnes mame moznost mat tolko veci, ze nie je myslitelne, aby sa vsetky znova vyuzili a neskutocne sa to vie nahromadit.
Ahoj, mám v rodine niekoľkých chorobných zberačov z otcovej strany. V dome má 12 miestností zaprataných banánovými krabicami plných harabúrd. Nemá ani voľnú izbu na prespanie. Ani k linke sa nedá dostať, proste všade plné krabice. Všetko treba, všetko zvláča. Choreeeee!
Ja by som to rozlišovala. My s mužom odkladáme veci, ktoré môžeme znovu použiť, opraviť. Lenže my ich naozaj aj použijeme. A teda ušetríme, nemusíme kupovať , keď je potrebné opraviť napríklad žehličku. Vyberie zo starej. Rovnako dosky, skrutky... Ja zase látky, korálky, vlny, kúsky kože, vzorkovníky bytového textilu... Šijem patchwork, artquilty, tašky... Tam to zužitkujem. Recyklácia, upcyklácia. A ak tomu naozaj nenájdeme využitie, vyhodíme. Ale veci sú roztriedené, uložené.
No a potom sú tu ľudia, ktorí naozaj len hromadia, bez využitia, akejkoľvek hygieny. Často to začína sentimentom (veci po deťoch, nebohom manželovi...) a potom sa z toho stane dg. Tiež som videla také reality show, aj reels na FB. Brrr.
Je to diagnóza, zberacstvo
Hromadiči
zbierajú nepotrebné veci a majú problém s vyhodením niečoho, čo by iní ľudia určite označili za odpad. K nahromadeným veciam si vytvárajú silný vzťah a pripisujú im neprimeranú hodnotu. Majú obavy, že budú niektorú vec raz v budúcnosti potrebovať. Zbaviť sa vecí im spôsobuje také nepríjemné napätie, že je pre nich jednoduchšie si ich ponechať.
https://bbpsycholog.sk/psycholog-radi/uzkost/21...
Môj muž tak hromadí oblečenie. Ale ja mu ho tajne recyklujem😂
Je to mama tvojho priateľa a to ti nie je žiadna rodina.
Ahoj, mám v rodine niekoľkých chorobných zberačov z otcovej strany. V dome má 12 miestností zaprataných banánovými krabicami plných harabúrd. Nemá ani voľnú izbu na prespanie. Ani k linke sa nedá dostať, proste všade plné krabice. Všetko treba, všetko zvláča. Choreeeee!
@ika02 po smrti všetko na skladku
Som zberac. Nedokazem vyhodit. Mam kamaratku, ktorej veci darujem akoze ich da na charitu, alebo niekomu, no ona ich pravdepodobne vybodi. Ja by som ich vyhodit nedokazala.
Pritom potrebujem vsetko pretriedit a to naozaj zaberie vela casu. Najhlbsi vztah mam k veciam po rodicoch a starych rodicoch, ktori uz nie su medzi nami.
Je zaujimave, ze sme taki z jednej strany mojej rodiny okrem 1 osoby, z druhej strany rodiny je vsetko o.k.
Partneri zberacov musia drzat zberacov na uzde od zaciatku a potom sa zberaci zmieria z nezhromazdovanim.
Moje deti su, nastastie, minimalisti. Oni starych rodicov nepoznali, teda aj vsetky "kusky" lahsie odstrania. Jedine im davam doraz na ponechanie vybranych starych knih. Tie treba aj opatrne otvarat, aby sa papier neroztrusil. Rozmyslam, ze by som ich odniesla do kniznice, pretoze naco skladovat "prasok" ako rodinne dedicstvo
Ked som to videla prvy krat, tak som si myslela, ze ide o jeden z ojedinelych pripadov, ale viem o mnozstve ludi, ktori maju zapratany cely byt, myslim, ze ide o povahu, ale nie su to zli ludia, nemozu za to, nevedia pochopit, ze su to len veci.
Casto je pricinou to ze ludia v minulosti o vsetko prisli. Napriklad ked boli deti, tak vyhoreli a prisli o vsetky hracky. Napriklad moja svokra prisla do Kanady tehotna so 4 detmi a 1 kufrom. Nehladovali, lebo muz bol zamestnany a mali kde byvat, ale 99% jej veci bolo prec. Takmer vsetko co vlastnila musela nechat tak a zacat uplne odznovu.
Skus sa popytat svokra alebo muza na to aky mala tvoja svokra zivot. Ci sa nestalo v jej zivote nieco dramaticke, kedy by vsetko stratila. Ono zmenit ju nezmenis. Iba budes mat pre nu viac pochopenia.
Je to mama tvojho priateľa a to ti nie je žiadna rodina.
@zmrzlinka2021 keby je to moja mama a nie muzova, situacia sa zmeni?
Je to mama tvojho priateľa a to ti nie je žiadna rodina.
@zmrzlinka2021 neviem ci si si na zaklade pojmu partnerova rodina vydedukovala ze to je priatel ale ke to manzel. Mame spolu deti, mame spolu rodinu a jeho rodina je sucast mojej. To ze ty svokrovcov nepokladas za svoju rodinu neznamena ze to nie je moja rodina. 😊
Vekom sa nič nezlepšuje, bude to ešte horšie. Ale keby ste ju dostali k psychológovi, určite by sa s tým niečo dalo robiť.
Ja s tou chorou časťou rodiny som v kontakte raz za uhorský rok, som 400km vzdialená, nijak má to neobťažuje, tak neriešim.
Poznám takých len chlapov. Je to choroba. Keby si videla našu pivnicu, ešte keď som bývala s našimi, tak by si tam našla snáď vsetko. Nemyslím si, že je to normálne. Lebo podľa chlapov sa každá somarina zíde.
Zažila som to u starých rodičov. Byt bol zaprataný tak, že bol miestami problém prejsť. Keď sa pominuli, rodičia objednali kontajner a vyhádzali to všetko. Za života eee. Bol to masaker. Našťastie nie špina, smrad, ale skutočne obrovské haldy zbytočností. Môj manžel má také tendencie, že sa to zíde, ale ja som opak. Triedim, vyhadzujem bez milosti somariny.
Casto je pricinou to ze ludia v minulosti o vsetko prisli. Napriklad ked boli deti, tak vyhoreli a prisli o vsetky hracky. Napriklad moja svokra prisla do Kanady tehotna so 4 detmi a 1 kufrom. Nehladovali, lebo muz bol zamestnany a mali kde byvat, ale 99% jej veci bolo prec. Takmer vsetko co vlastnila musela nechat tak a zacat uplne odznovu.
Skus sa popytat svokra alebo muza na to aky mala tvoja svokra zivot. Ci sa nestalo v jej zivote nieco dramaticke, kedy by vsetko stratila. Ono zmenit ju nezmenis. Iba budes mat pre nu viac pochopenia.
@andreatytler nechcem to zmenit, viem ze to nezmenim, len ma mrzi ten fakt ze sa hada s celou rodinou za hluposti (samozrejme, to je moj uhol pohladu a jej je iny kedze to z cohosi prameni, ale nikto nevie). Je uzavreta do seba v tomto smere. Preto patram z coho to moze pramenit. Snazim sa vzdy divst na situaciu tak, ze toho cloveka “len” zomlela minulost, nejaka situacia a treba s nim mat sucit..tiez ma mrzi to, ze nas nepridu navstivit a nam nie je prijemne tam chodit s detmi aby to videli, deti si este mate, radi vsetko vytahuju, prehrabuju a uz sa stalo, ze tam nasli veci, ktore pre ne neboli bezpecne, ale nedokazeme si to vykomunikovat aj ked pokus bol, ale nedopadlo to uspesne.
Nepomoze nic. Vyhadzes to, ked osoba zomrie. Dalsia moznost je vzdy veci zo spodu vyhadzovať tajne, ked nie je doma. Ale nesmie si to všimnúť. Cize skor cierne kúty, plesnivé alebo tak. Vyhodit do ineho kosa aby si to nevsimla, naprikald odniest na ine sídlisko.