Rímsko-katolícka cirkev
Požehnaný Zelený štvrtok🙂 Pozývam sem všetkých, ktorým sa rímsko-katolícke vierovyznanie stalo súčasťou života a chcú aj tu na MK zažiť radosť zo spoločenstva🙂
@mamkabeika ja som šťastná aj bez Boha...nevnímam Boha ako sprostredkovateľa môjho šťastia, ani si nemyslím, že má takúto "úlohu". Príde mi to trošku sebecké a trošku povrchné 🙂
Nie som veriaca - ale mám hlbokoveriaceho manžela, takže sa ma otázka viery dosť dotýka 🙂 , resp. sa to snažím nejak akceptovať, pochopiť, tolerovať, nájsť spoločnú reč, ako v manželskom živote, tak aj vo výchove detí.
Nepotrebujem k šťastiu ani vedenie, ani barličky, nepotrebujem prísľub "večnej dobroty" , prísľub toho, že niekto bude raz spravodlivo súdený.
Je ťažšie zmieriť sa s neprávosťami , či konať dobro - ak človek neočakáva raz nejakú satisfakciu.
A úprimne - je pre mňa čistejšie robiť dobrý skutok pre to, lebo chcem a nie pre to - lebo to odo mňa očakáva Boh.
🙂
Uznávam však - že je oveľa ľahšie žiť podľa určitých "zásad" a veriť (viac menej je jedno - ako to nazveme - Boh, Dobro...) - niekto tieto transcendentálne zážitky vyhľadáva, potrebuje takúto oporu a s touto oporou sa mu žije ľahšie.
@minewka existujú dobré skutky, ktoré robíme hlavne preto, lebo veríme v Boha a vieme, že on to od nás chce. Napr. len na MK je množstvo tém na tému svokra. Sú svokry, s ktorými sa fakt dá len veľmi ťažko vychádzať a možno by niektoré nevesty svojim svokrám najradšej zabuchli dvere pred nosom a žili by si spokojne a šťastne aj bez nich. O to viac, ak im svokra ubližuje, rečami, ohováraním, strápňovaním pred ich synom a nevestiným manželom. Je veľmi ťažké takú svokru prijať a byť k nej milý, srdečný a vždy ochotný podať ruku na zmierenie. Ale práve v takýchto situáciách cítime to naliehavé Božie prianie milovať aj tých, čo nám zle robia. Je to proti ľudskej logike oko za oko zub za zub... Ja mám, našťastie, veľmi dobrú svokru, ale sú ženy, ktoré to vo svojom živote prežívajú inak... Proste je rozdiel robiť dobré skutky, lebo chcem, a robiť dobré skutky, hoci mi to padne veľmi ťažko...
@minewka No ja neviem, ja poznam osobne iba dobrych knazov ...
Odpustat sa vo vseobecnosti ma.
Aj v Cirkvi sa udeju veci, ktore sa nemaju...no kazdy nesie osobnu zodpovednost. Ak clen Cirkvi urobi nieco zle, sam si nesie vinu a netreba zavrhovat celu Cirkev. Lebo Cirkev to je spolocenstvo ludi, nie institucia.
@vejula Vies, ako som uz hore napisala, taky dlhy celibat bez dohody s manzelom je nemozny. Ak sa vsak obaja partneri na tom zhodnu a aspon sa to snazia dodrzat ( lebo realne podla mna neexistuje par, ktory by to niekolkokrat neporusil), posunie to ich vztah na vyssi level (uz samotna snaha zit tak, ako chce Boh), blizsie k sebe a k Bohu.
Keby nebolo inej moznosti a Dr. by ma chcela liecit tou antikou niekolko mesiacov, dohodli sme sa s manzelom, ze sa milovat nebudeme, pokial vydrzime a keby sme s tym zacali mat problem, jednoducho by som liecbu prerusila. Je to podla mna mensie zlo.
A este k tym mnohopocetnym cisarakom : Ak mame problem verit, ze v nasom zivote sa deje Bozia vola a ze Pan nam nikdy nezosle nic, co by sme nezvladli, potom sa nasa neistota a strach niekde odrazi. V tomto pripade na pouziti antiky. "vies
co, Boze, doverujem ti, ale pre istotu sa poistim." Ale takto to nefunguje
@acacia v tom čase, keď som porodila Tomáška, tak sa stali 2 tragédie, bolo to medializované, bola som šťastná, že som sa o tom dozvedela až po pôrode a vidím, že ty sa tiež chystáš na tú krásnu udalosť, tak ti nemienim privolávať žiadne stresy. Pôrod môže byť aj veľmi pekným zážitkom, najkrajšie sú tie chvíle, keď si už môžeš bábätko privinúť, tak nemysli na nič zlé a teš sa na nasledujúce obdobie 🙂
@maja22 neexistuje dobrý skutok a "lepší" (horší) dobrý skutok.
Je len dobrý skutok, ktorý robíme, ak chceme. (a neexistuje "viac" chcem, či "menej" chcem)
Ak konáme "dobré skutky" z donútenia (hoci Bohom) - nie je to pre mňa ten pravý "dobrý skutok a o úprimnosti tohto "dobrého" skutku tiež pochybujem.
Prirodzené "ľudské" oko za oko a zub za zub - je prirodzené pre ľudí s určitými "prirodzenými" pudmi a intelektom - väčšina rozumných ľudí ovládne svoj prvotný výbuch zlosti a rieši to inak.
To, že niekto neopláca zlo zlom (v duchu nejakej osobného súdu aj rozsudku) - to nie je dobrý skutok - ale morálka a charakter a určitý stupeň osobnosti. (viď príklad svokra)
@evkasus myslíš, že aj v štáte to tak má byť? Štát je spoločenstvo ľudí, nie inštitúcia?
Teda odpusťme zlodejovi, ktorý nakradol miliardy, vrahovi, ktorý vraždil, lebo sa má odpúšťať?
Môžeme mu v duchu odpustiť - ale to neznamená, že nemá byť takýto človek potrestaný.
Prečo by cirkev mala byť nejakou výnimkou? Prečo sa nemá verejnosť o tom dozvedieť? A tobôž v našom štáte, kde nie je odluka cirkvi od štátu.
Trošku mi to príde - ako úspech je všetkých, neúspech iba jedného...(viď kauza Bezák...)
@minewka Ak si myslis, ze vnimanie Boha ako sprostredkovatela nasho stastia je sebecke, na com podla teba je zalozeny tvoj prispevok? Citujem: 1. JA som stastna aj bez Boha,... 2. (JA) nepotrebujem k stastiu ani vedenie, ani "barlicky",... 3. Je PRE MNA cistejsie robit dobry skutok, lebo (JA) CHCEM... (cize si vystacis bez pomoci a pritom tvoj zivot smeruje PODLA TEBA k dobremu?)Nezda sa ti, ze v tvojom prispevku je "trochu" viac egocentrizmu ako je zdrave?
Ak je tvoj prispevok zalozeny na pravde (o com silno pochybujem), musis byt istotne silna a stastna zena. Pretoze neexistuje clovek, ktory by sa spoliehal sam na seba a konal to, co chce on sam a zaroven v zivote prezival prave stastie a zivotne naplnenie. Mohol by tak akurat byt spokojny so svojim zivotom,ale nie zijuci v radosti a naplneny pokojom.
Nikdy ti nenapadlo, ze si stastna vdaka manzelovi a nadhernemu dietatku, ktore mas?Oni predsa nie su samozrejmostou ani tvojou zasluhou. Su darmi, ktore ti daroval Boh (Darca zivota, Dobro ci Osud-nazvi Ho ako chces, stale bude jeden a ten isty Boh 🙂 Vdaka tymto darom, ktore som v zivote dostala sa dennodenne utvrdzujem v tom, ze Boh existuje.
@minewka "Ak koname "dobre skutky" z donutenia (hoci Bohom)" - 😀 chcem vidiet to donutenie 😅 Ty si naozaj myslis, ze sme nuteni? Uz nezijeme v dobe stredoveku a nestrasia nas rohatym certom ani peklom (alebo sa mylim? 😅
Pan nam nechava slobodnu volu, aby sme sa mohli slobodne rozhodnut, kam bude smerovat nas zivot. Ci cestou SEBECTVA a PYCHY: vystacim si sam, som stastny aj bez Boha alebo cestou POKORY a ODOVZDANIA BOHU, co sa potom odrazi aj vo vztahoch k ludom a dobrych skutkoch.
Mimochodom, neprichadzas s nicim prevratnym, uz Adam a Eva chceli byt mudri ako Boh a chceli si vystacit bez neho. Asi ti nemusim vysvetlovat, ako to pokracovalo 😉
@mamkabeika
vidím, že je to ozaj stará pravda, že šťastie oveľa viac kole oči, ako nešťastie 🙂
AK si myslíš - že písať o sebe, nie všeobecne všetkých (keďže si všade veľmi pozorne dopísala osobné zámeno "ja" - pričom teda neviem, čo som mala písať..."my"? "ty" "vy"..?? ) je prejav egocentrizmu - máš pravdu.
Samozrejme, že som šťastná aj vďaka môjmu manželovi a dieťaťu - vôbec o tom nepochybujem, ani to nikde nepíšem.
Nie, nemyslím si, že mi môjho manžela a dieťa dal Boh - prepáč, ale som troška na inej vlne a podobné mystifikácie a personifikácie náboženstva neuznávam. Pre mňa Boh znamená niečo viac - ako dobrý deduško samaritán, ktorý každému dopraje.
Z tvojej logiky o tom, že pre to, lebo TY máš a TY si dostala - si myslíš, že Boh existuje - potom by logicky tí, ktorí nedostali - by si mali myslieť a utvrdzovať sa - že Boh nie je a neexistuje. (???)
Nie je to trošku povrchné? Vnímať existenciu Boha cez to, čo som dostala a bolo mi dopriate?
@mamkabeika Pokiaľ konáš dobré skutky výhradne pre to, lebo to ty osobne považuješ za správne, tvoje konanie je úprimné a nečakáš za to raz po smrti "odmenu" - to ťa len ctí 🙂
@minewka Bez Boha sme iba pekne namyslena kôpka uhlika a par inych prvkov vykazujuca chabe znamky inteligencie, ktora sa z pohladu vesmiru na kratky cas dostala do pomerne nestabilnej organickej konstelacie 😉
@maja22
@mamkabeika Baby, tak to klobuk dolu..... LEn važne si neviem predstaviť ako by sa napr vaši manželia či deti postavili k tomu.... JA som si ista, že ani môj manžel ani dokonca moji veriaci rodičia by nedovolili aby som si takto ohrozila život. Možno slaba viera, a možno keby ste sa same ocitli v tejto situacii, konali by ste tiež tak. LEbo pud sebazachovy je najsilnejší pud čo nam Boh dal. Asi vedel prečo. Tiež si neviem predstaviť situaciu, že by mi v takomto pripade toto odporučal knaz a potom by služil zadušnu omšu za mna v prvej rade s truchliacimi malymi deťmi a nešťstnym manželom. Asi som moc pozemska a malo nebeska, možno je moja viera slaba, a možno si len niesom ista tym, že ochrana je až take zlo.. Nevravim o HAK.... Tu sama neuznavam, pretože je abortivna...
@minewka vieš čo, neviem či je to komunistickym systemom. Skôr je to skutočne takymi mytmi, ktore sa aj v našom naboženstve traduju. TEraz nechcem utočiť vôbec na cirkev. Ale ked sa niektore vyjadrenia spojili s mojimi sklonmi k obcesii tak to bola hotova katastrofa. KAždy potrebuje asi niečo ine, vytvarať si vlastny vzťah k Bohu a môj osobny pocit je taky, že na to sa niekedy dosť zabuda....
JA som mala v minulosti prave kvôli spojeniu mojich obcesii a katolickej vychovy velke problemy.... Ako dieťaťu sa mi často snivalo o diablovi, bala som sa zaspavať... Take kategoricke vyjadrenia čo sa tyka hriechu smrtelneho hriechu, mna to ako dieťa a teda ako puberťačku prenasledovali velmi dlho.
Tie vyjadrenia, že ked zhrešiš tak akoby sa preruši tvoje spojenie s Bohom, ma znechucovalo k tomu si s Boho vytvarať vzťah, pretože moje podla mojho priliš citliveho svedomia som hrešila stale (už len ked mi niečo prebehlo hlavou - a s mojimi obcesiami to bolo ešte aj v spovedelnici) Z toho ten pocit zo spovede, strach, že mi knaz (nie Boh ale knaz) neodpusti, lebo som taka zla, že sa to neda...
Aj ked si teraz rozumom uvedomujem, že o tomto to nieje, a Boh ma čaka každu sekundu či som taka alebo hnetaka, že len čaka kedy sa srdcom skutočne rozhodnem pre neho (čo mi proste nejde, prave kvôli tomu že mam v sebe zakonzervovane stale tie chybne predstavy o Bohu)
Asi preto som taka rozpoltena. Že na jednej strane si uvedomujem skutočnu tvar Boha a na druhej strane v podvedomi mam zakodovanych strašne vela zbytočnych blbosti...
To že som bola vždy trochu sama pre seba aj čo sa viery tyka, nedokazala som sa nikdy zaradiť do žiadnych spoločenstiev, do žiadnych skupiniek, ktore rozoberali Boha.... Mne taketo analyzy proste nikdy nesedeli, priam som neznašala tieto analyzy Boha a jeho myslenia. Akoby som vždy od malička citila v srdci, že si chcem sama budovať vzťah s Bohom, bez toho aby som analyzovala každu prkotinu čo sa v mojom živote vyskytne z tohto hladiska.
Neviem či chapeš o čom hovorim, teda pišem, je to ťažko, niekedy sa vnutorne pocity velmi ťažko vyjadruju na povrch. No nič to nemeni na tej veci, že v Boha verim, som si proste ista, že tu je, lebo som mala nejeden zažitok s nim, v ktorom ma presvedčil o svojej pritomnosti. A vidiš napriek tomu mi moja minulosť brani prijať to skutočne srdcom, nie Boha ale to že ma miluje stale, aj ked nie som super.
@vejula mne ako sedemrocnej nerobila dobre ta stat o Abrahamovi, ktory dostal rozkaz zobrat Izaka, zarezat ho miesto obetnej ovce a spalit...deti maju fantaziu,vsetko velmi prezivaju, tym skor, ked im je hovorene, ze to nie je rozpravka, ako o Cervenej Karkulke, ktoru zjedol cudzi vlk, ale toto sa NAOZAJ stalo, aj ked davno a robil to vlastny otec, pretoze Boh tak rozkazal 😖 a pytam sa, ako by dopadol otec, ktory by nieco taketo urobil dnes?
@vejula pravda je, že iné je vedieť, čo je správne a iné je to zažívať na vlastnej koži. Strach je ťažko prekonať, ako aj samého seba. Napr. verím v Boha, viem, že najlepšie, čo človek môže urobiť, je úplne mu dôverovať, ale hoci som nikdy v živote nesedela v lietadle, bojím sa toho a mm ma nijako nevie nahovoriť, aby som s ním niekde letela, hoci aj z Blavy do Košíc... Proste mám v sebe nejaký blok, strach a určite by sa taký strach prejavil aj počas hocijakej choroby, takže neviem, ako by som sa naozaj zachovala, napriek tomu, že presne viem a cítim, ako by som sa mala... Ale sú odvážne ženy, ktoré to dokázali a prijali aj ťažké veci s pokorou, obdivujem ich. A tiež ich manželov, ktorí stáli pri nich.
@minewka Ja som pisala vo vseobecnosti, ze odpustat sa ma.
Odpustit, ale neznamena nevyviest dosledky. Toboz, ked ide o trestny cin.
S trestnym cinom sa ma zaobchadzat ako s trestnym cinom.
Nevedela som, ze myslis na niejake konkretne veci.
Ale nadavat na knazov vo vseobecnosti, len preto, ze niekto v ramci Cirkvi pochybi alebo spacha nieco trestne nie je podla mna spravne. Ako k tomu pridu ti knazi, ktori ziju tak, ze su prikladom a sluzia kde sa da?
Je nebezpecne zovseobecnovat. Preto som spomenula, ze vinu clena spolocenstva nemozno automaticky previest na cele spolocenstvo.
Ak by napriklad dvaja ludia v tvojej rodine nieco ukradli a rozpravali by teraz o celej vasej rodine, ze je to rodina zlodejov a kazdeho clena rodiny by verejne odsudzovali, tak by to tiez nebolo spravne.
Preto ak v Cirkvi niekto zlyha, tak zlyhal na osobnej rovine a bude sa zodpovedat za svoje skutky...kazdy z nas predsa preziva vo svojom zivote boj dobra so zlom a nikto z nas nevie povedat, ci niekedy v niecom nezlyha.
@mima4 spasenie je urcite z milosti, lebo ziadny nas skutok sa nevyrovna tomu, co nam Boh chce dat. Ale viera bez skutkov je tiez marna. Skutky su dolezite...ak si povies, ze budem spasena iba preto, lebo som uverila Jezisovi a budes robit zle skutky a nebudes sa snazit rast v dobrom a dennodene robit spravne rozhodnutia, tak kde nas to dovedie.
Skutky su velmi dolezite. Nasa snaha tiez.
@evkasus ale clovek, ktory uveri v Jezisa a prijme Ho do svojho zivota, automaticky sa snazi konat dobre veci a nie preto, ze musi, ale je to pre neho prirodzene. Clovek, ktory tvrdi, ze je krestan ale vedome hresi, ublizuje druhym, tak realne nepozna Jezisa, iba mozno prevzal nabozenstvo na zaklade nejakej tradicie, vychovy... Viera bez skutkov je mrtva. Ale po ovoci vidiet, komu skutocne clovek sluzi.
@mima4 To je pravda. Ono to tak niejako spolu suvisi...ked sa clovek snazi zit s Jezisom tak sa snazi aj inak konat...
Ale stale si myslim, ze ta snaha tu musi byt a niekedy je tazka a vobec nie samozrejma a vyzaduje namahu...lebo clovek si nesie aj svoje slabosti, nedokonalosti a niekedy aj zavyslosti, ktore nezmiznu automaticky vtedy ked uveri v Jezisa.
A clovek s nimi musi bojovat.
Niekedy tvoja prirodzenost ti hovori jedno, ale vies, ze Boh ta pozyva do niecoho ineho a vtedy je to tiez akoby nas "boj" o dobry skutok.
Boh nam hovori taktiez o krizi a ten sa tiez nenesie samozrejme. Chce od nas namahu.
@minewka
@mamkabeika
@maja22
Ahojte dievcata. Ja nechcem prilievat do ohna nic, respektujem vase postoje a nazory a paci sa mi vasa diskusia. Ja sama som veriaca, velmi, ale moja viera sa casom ozaj menila a teraz prave tu v tejto Vasej diskusii musim povedat, ze mam tendenciu skor prikyvovat hlavou na @minewka a jej argumenty... Hoci ja sama v mojom koncepte sveta aj seba a vsetkeho mam Boha velmi silno a ustredne, musim povedat, ze niektorym veciam uz neviem prisposobit asi svoje myslenie a cudujem sa, ako presvedcivo si za nimi stojite a s akymi argumentmi. Resp. necudujem sa, lebo viem, z coho to pochadza, ale nerozumiem napr. tomuto:
@mamkabeika
preco je problem pre Vas s manzelom milovat sa, ak antikoncepcia, ktoru by si brala, je vo Vasom pripade liek tvojich zdravotnych problemov, beries ju z tohto dovodu a nie z dovodu, aby ste "neotehotneli", preco je potom milovanie za tychto okolnosti tebou vnimane ako hriesne?? Nedava to ziaden vyznam okrem nejakeho nauceneho "antikoncepcia=branenie Bohu pri splodeni=hriech" . Lenze to nie je tento pripad. Keby napr. tvoj manzel bral liek, ktory by mu na rok narusil spermiogram, tiez by ste abstinovali? Preco ostavame pri povrchnom hodnoteni veci a skatulkovani...
Nechcem tym popriet nijako hodnotu vasho rozhodnutia, mozno vas to cele dokonca zblizi, chapem, ze vidite zmysluplnost toho a preto to i bude mat pre vas mozno dobry efekt, ale samotny dovod k tomu podla mna nie je pravdivy. A v skutocnosti si tymto trosku vyrabate problem.. ked napr. hovoris, ze v pripade, ze by ste uz nevladali, tak prerusite liecbu, bude to mensie zlo. Bude - naozaj? Skatulkujeme Pana Boha do takychto ludskych "moznosti"? Aby Boh mohol nam dat zivot? Ved On naozaj nie je takto ludsky limotovany.
Trosku sa mi zda,ze cela ta teoria prirodzeneho pocatia pokulhava... trosku je tam taky seba-klam, mam dojem. Lebo planovanie rodicovstva sposobom, ze kedze nechcem teraz babo, tak naozaj limitujem pohlavny styk len na 3 dni v mesiaci (prehanam), alebo niekto uzkostnejsi potom nezije intimne aj cele mesiace, ked si nevie s istotou vysledovat plodne dni, ci tymto tiez nebranim Bohu a neplanujem rovnako ako s antikoncepciou? Ak chcem prijmat vsetko,ako Boh dava - potom je bud rozhodnutie neplanovat, alebo je to jedno, ako. To si myslim, lebo tak ci tak, branis tomu vedome a uplne...
Ale chapem, je to na dlhu diskusiu a nechcem nikoho vobec kritizovat ani napominat, je to kazdeho plne rozhodnutie. Len clovek by potom mohol ozaj vsetko nechat na to, ako sa vyvrbi... ako bolo niekde vyssie spomenute - pouzijem bilinky na zlepsenie plodnosti, ale lekarske zasahy su uz moc, je presne len o tom povrchnom, co je v hlave zaskatulkovane... Potom ani transfuziu a ine medicinske zasahy nerobme, ved ak je Bozia vola, aby niekto prezil, tak prezije.
Samozrejme, opat, nehovorim vonkoncom ano IVF a podobne, len je to ovela ina diskusia o skutocnom zmysle veci... co sme ochotni prijat od Pana a od zivota - niekto je schopny prijat neplodnost a zivot bez deti, niekto tuto potrebu nie je schopny opustit tak rychlo, ale akoby sa v tej nasej rimsko-katolickej cirkvi neslo do skutocneho zmyslu veci, ale slo len po povrchu, veriacim sa hovoria trivialne argumenty, ktore mnohi preberu a nimi argumentuju dalej, ale do skutocnych vyznamov malokto ide. Veci ostavaju potom take nejake "naoko" a uspokojuju nas tak umelohmotne, len tak ako niekoho uspokoji to,ze chodi v nedele do kostola, ale o samotnej viere a vztahu k Bohu to nehovori vobec nic a ten clovek sa citi spokojny, a ten vztah ani mat nemusi.. a to je uz aka zasadna tragedia!
Opat dievcata, obdivujem vieru mnohych vas, lebo ste ochotne podstupovat aj narocne veci, len ma dost potom sklame to, ze dovod, ktoremu to cele podriatite, sa mi nezda taky pravdivy. Viera v to, ako su veci zadefinovane "zhora" (a teraz nemyslim od Boha) bez skumania toho, co znamenaju a aky maju skutocne vyznam. Ale drzim Vam palce vo vsetkych Vasich snazeniach a v zivote... aj v tom, aby ste premyslali a skumali tak, ako to mame v Biblii mnohonasobne prikazom 🙂
PS:
@evkasus Cirkev by mala byt presne, ako si napisala, spolocenstvom ludi. Rimsko-katolicka cirkev (prip. ine ofic. cirkvi, ale v ramci temy ostanem pri tejto, kedze o tejto je rec) je instituciou. Oficialne aj vsetkymi znakmi, s jasnoou hierarchiou, vymedzenymi pravami a povinnostami, so vsetkym, co k tomu patri - institucia ako vysita, ucebnicova...
V ramci nej funguju vselijaki veriaci a vselijake spolocenstva, ale vacsina z nich - resp. oficialne vsetky - preberaju jasne vsetky povinnosti a zakony cirkvi ako institucie. Ktora ich neprebera, tak len potajme :-P , bo ak by nie potajme, tak by bola institucne exkomunikovana 🙂
Juuuj, a prepacte taky siahodlhy prispevok, som sa rozpisala, som ani nevedela, ako az velmi... 😀 😀 😀
@lucka_220809 pekny prispevok 😎
@lucka_220809 chcela by som vedieť, ktoré sú tie triviálne argumenty, lebo takto všeobecne neviem, na čo narážaš. Súhlasím s tým, že je to naozaj osobná tragédia človeka, keď svoju vieru nijako neupevňuje a uspokojí sa s tým, čo prebral od svojich rodičov. Zdá sa mi, že vieru človeka zásadne ovplyvňujú dve veci. Buď zažije ten najosobnejší dotyk Boha a vtedy je to premena k tomu duchovnému, keď z človeka priam sála to šťastie, má potrebu sa so svojou radosťou nejako podeliť, niekto napíše knihu, niekto má odvahu vystúpiť verejne a povedať, čo sa mu stalo, proste nejako tú veľkú vec prežiť aj s inými. A potom našu vieru ovplyvnia životné okolnosti, keď nejde všetko podľa našich predstáv a my hľadáme možnosti, aby išlo. Keď vieme, že niečo konkrétne chceme, túžime po tom a hľadáme u Boha a v Písme tú pozitívnu odpoveď, ktorá by nám to odobrila. Vtedy nachádzame "rozpory" medzi učením Cirkvi a tým, čo sa dočítame v Písme a hovoríme, že už veríme inak, ako kedysi. Aspoň takéto premeny som si zatiaľ na ľuďoch všimla ja. Možno niekto iný bude mať inú skúsenosť. Zažila som to aj na vlastnej koži, keď som sama v sebe riešila otázku, prečo by mal byť sex pred manželstvom zlý, však sa obaja ľúbime. Proste, moje "ja" ma k niečomu lákalo a môj rozum si to chcel silou mocou nejako obhájiť ako správne, ale proste neobhájil, zakaždým som prišla k záveru, že to nie je dobré. Ale keby som veľmi chcela, vytrhnem z kontextu "Milujte sa a množte sa" a povedala by som si, že však Boh proti tomu nič nemá, dokonca nám káže sa milovať a množiť, o manželstve pritom nehovorí nič. No ako píšeš, treba skúmať veci do hĺbky, nie sa kĺzať po povrchu. Nemyslím si, že by sa Cirkev vo svojich názoroch kĺzala len po povrchu, za tých dvetisíc rokov si už prešla všeličím. Možno trošku ťažkopádnejšie reaguje na nové veci, ktoré prináša moderná veda, ale jadro učenia sa tým nijako nemení.
@maja22 nechcem hlavne vobec sa dohadovat o veciach presvedcenia s nikym, nepoznam ani jednu z vas na to, aby som mohla vobec rypat do tej-ktorej veci, v ktoru verite. Je to ozaj na kazdom... len na margo trivialnych argumentov poviem 2 priklady:
1. dlhe roky som bola napr. proti umelemu oplodneniu, vlastne cely moj krestansky zivot (nebolo to od detstva) a moj argument doslova nauceny, ktory som verklikovala a ktory mi stacil bolo, ze je to "manipulacia s ludskymi zarodkami" a toto znelo vsade a bolo "samozrejme", ze predsa to je proti Bohu lebo to nie je prirodzene. Clovek to tak automaticky prijme a potom vlastne ani sam nepotrebuje naozaj vediet, preco. Uprimne povedane, silne pochybujem a je mojou skusenostou, ze viac ako par percent veriacich vie, ako realne prebieha IVF a preco teda by takpovediac malo byt pre nich nepripustne ho podstupovat /osobny nazor moj ani nici tu nie je teraz dolezity, vztahujem to teraz na postoj katolickej cirkvi, preto vravim "malo by byt nepripustne"/
2. krst dietata - azda jedna z najzakladnejsich a najmenej diskutovanych tem... argumentom na to,preco krstit deti,je v podstate to,ze sa tak katolicka cirkev rozhodla a uznala to za vhodne, trosku pospomina dedicny hriech, ale na otazku, ci teda deti nepokrstene naozaj nedochadzaju k spase, ziadna z autorit priamo neodpovie.
Opat nie je mojim cielom to tu dalej posudzovat, len vravim,ze vystupovanie cirkvi voci veriacim je skutocne autoritativne vo vs. otazkach viery a veriaci sa necitia vobec povolani k tomu, aby skumali a riesili si napr. veci priamo pred Bohom, nie len pred cirkvou - podla mna skratka neplati,ze Boh dava poznanie a milost "od vrchu", vzdy zacinal od tych najposlednejsich, aj ked vylieval Sv. Ducha, preco by tomu malo byt inak dnes a vzdy...? preco sa spoliehame, ze za nas niekto nieco vyriesi, urci pravidla a podmienky a my sa potom bojime, ze ked v prikazany sviatok nepojdeme do kostola, sme sa od Boha vzdialili, a naopak, ked si urobime vs. prve piatky a take desiatky sa pomodlime, tamtake oktavy a vselijake ine veci, sme "na poriadku". Nechcem sa nikoho dotknut, ja viem,ze je to dobrovolnou aktivitou tych, co to robia, a nevravim ani,ze to musi byt nevyhnutne na skodu, ale myslim si a som presvedcena, ze clovek sa v tom tak trosku strati, aspon ciastocne mu to sluzi ako nejaka barlicka a balzam na dusu pri opytovani sa, ci zijem dobre.
A prave, ked potom clovek riesi uplne zakladne veci vo svojom zivote, ako je to, ci moze sa milovat s partnerom, ked MUSI brat antikoncepciu tento rok, alebo ci ma ist na spermiogram, ked sa pri tom vlastne "masturbuje", su cirkvou zadefinovane pojmy akosi nevedome "na cele" tych rozhodnuti, ktore potom clovek prijma. Nemusi to vzdy byt nevyhnutne zle,ako sa clovek zariaduje.. ved povedzme si, rocna abstinencia dvoch partnerov (teraz nepozerajme na to, ci sa to nezvrhlo do nejkaeho vzajomneho nesuladu) moze priniest zblizenie atd. . . ale to usudzovanie a rozhodovanie sa o tom, co je cim a co treba robit, mi potom niekedy pride take ... no pomylene.
Ked, ako vravis, clovek hlada v Pisme alebo kdekolvek len odobrenie si toho, co chce, tak nikam nedojde a vzdy narazi. Boha neoklames a seba tiez nie, len na chvilu. Ja sa nestaviam proti nicomu DOBREMU 🙂 V Pisme su jasne zadefinovane veci, smilstvo je jedno z nich... ja to nespochybnujem. Len mam napr. pocit presne ten, ze cirkev sa snazi vsetko dat do jasnych detailnych pravidiel, aby ludia vedeli, co mozu a co nemozu... ale vysledkom toho podla mna je prave to, ze ludia potom rovnako hladaju take tie "prisposobenia si a vybabrania s takou literou"... keby boli vedeni k tomu, aby pred Bohom hladali odpovede na otazky, tak im je jasne, ze tu nie je ziadna instancia na to, aby mi nieco odobrovala a nieco nie... a nie je teda pred kym sa hrat na nieco a snazit sa kluckovat. Si len ty a Boh. A tam nie je co vymyslat si klucky...
A uz len na margo "Milujte sa a mnozte sa" pokracuje aj "a zaplnte zem" ... zem je napriklad uz zaplnena, az preplnena 😀 Ale to len tak usmevne... isteze mat deticky je dobre, aj ja po nich tuzim.
Dufam,ozaj, ze toto neberiete nepriatelsky. Ja len mam niekedy pocit, ze nam uz mozog aj srdce vsetkym nejako naprogramovane funguje... a otazky kladieme len potial, pokial to ta katolicka cirkev povie, ze mozme. Ostatne uz nie je na nas riesit, je tu predsta institucia a autorita, ktora to za nas vyriesila, ti povolani, co maju asi vraj blizsie k Bohu ako my mozeme kedy mat (velikansky omyl podla mna a najvacsia tragedia dnesnych krestanov) a ta cirkev sa potom bude za nas zodpovedat... Lenze za mna nema byt nik iny zodpovedny. Ziadna "autorita" , kt. mi nieco odobrila, ja som zodpovedna za svoje rozhodnutia a preto ich chcem ja prebrat s Bohom a premodlit a naozaj poznat, ako su a nechat na Bohu, nech ma vedie. Ja osobne by som uz po radu pre moj zivot velmi nesla inde ako za mojim manzelom a za Bohom. Prip. za clovekom, ktory naozaj uprimne hlada. Nie za tymi, ktori sa spoliehaju na to, ze uz za nich vsetko niekto vyriesil a ja uz len idem ako je cesta vykolikovana.
@lucka_220809 Ja iba trosku k tej prirodzenej metode planovania rodicovstva. Ano myslim, ze aj ona sa da zneuzit...ak napriklad manzelia pocas jej prevadzania nedavaju priestor aj Bohu.
Boh nam dal rozum a chce aby sme ho pouzivali...spolahnut sa na Boha a chciet Boziu volu neznamena nechat vsetkemu volny priebeh a zbavit sa rozhodnuti. Preto ked je clovek chory, tak ide k lekarovi a necaka, ze sa iba tak uzdravi. Zit podla Bozej vole neznamena zostat pasivny. Prave naopak niekedy to vyzaduje aktivitu.
Boh nam svoju volu a svoje plany niekedy odhaluje postupne a mozno az uprostred situacie ktoru riesime. Takze krestan nie je iba ovca, ktora slepo kraca, ale medzi krestanom a Bohom je alebo ma byt neustaly rozhovor a interakcia.
Tak aj pri prirodzenom planovani rodicovstva ma ist o neustaly rozhovor aj s Bohom...manzelia sa rozhodnu pre urcite dovody, ze chcu pockat s dalsim dietatom ... a je to ich rozhodnutie, maju nan pravo, ale nesmie sa tam stratit ten rozmer, ze sa pytaju Boha, co chce on robit s ich zivotmi a nemali by sa celkom uzavriet prijatiu noveho zivota, ak by prisiel.
Myslim, ze je malo takych krestanov (myslim, tich, co nie su iba zvykovi), ktori by veci, pravdy viery chapali a podla nich sa spravali iba ako roboti, lebo to tak niekto povedal. Kazdy si tie veci musi aj prezut a sam ich pochopit a prijat a robit ich preto, lebo naozaj pochopil ich spravnost.
Tak podobne ja ked riesim svoj problem otehotniet, viem preco nechcem ist na IVF a nie je to jednoducho preto, lebo to Cirkev nedovoluje ako spravnu vec. Suhlasim s tymto s Cirkvou aj ked moju situaciu to nezjednodusuje ale je to skutocne moje vlastne a slobodne uvazenie.
@evkasus áno - pre mňa je kňaz to, čo opisuješ a presne to by mal robiť - nemyslím si však, že to tak v skutočnosti je - a keĎ čítam, čo veriaci píšu, tolerujú a "odpúšťajú" - nielen kňazom ako takým , ale aj cirkvi ako inštitúcii - strašne ma to udivuje...prečo táto opičia poslušnosť tu stále je. Nie je to správne.