Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Škola, vlastné bývanie a práca - vaše skúsenosti

nastus
10. nov 2015

Ahojte mám 23 chodím na VŠ čakajú ma ešte 2 roky- posledné. S priateľom chceme začať žiť spolu pretože chceme to spolu vyskúšať či nám to pojde a o 2-3 roky mať dieťaťko . Moji rodičia sú zasadne proti , vysmievajú sa tejto myšlienke, ževraj je to blud a nedokončím školu. Rada by som si prečítala vaše skúsenosti a názory popripade daké rady :D

margarita
10. nov 2015

ja skusenost osobnu sice nemam, ale kedze Ta zaujima aj nazor, moj je ten, ze skusat mozete kolko len chcete 😀 ale ci vam to spolu pojde nezavisi na tom, ci spolu budete byvat teraz, o rok dva alebo vobec.
vacsinou sa clovek podvedome chova inak, ak vie, ze este stale su "zadne vratka", a inak mozno potom, ked pridu deti, hypoteka, starosti, financne, zdravotne alebo ine problemy.

skor by som riesila, ci si vies predstavit s priatelom toto vsetko, lebo si uz dospela a viac ako ci dokoncis skolu by mna na mieste Tvojich rodicov zaujimalo, ci vas vztah ma perspektivu, ci si ho vazis, ci sa navzajom respektujete a chapete a pod.

alaguema
10. nov 2015

@nastus priateľ ťa v štúdiu podporuje? On študuje, alebo doštudoval? Lebo jediný dôvod, ktorý ma napadol, prečo by rodičia takto reagovali je ten, že ťa priateľ nepodporuje, alebo zľahčuje dôležitosť štúdia. Nech je to už akokoľvek, si dospelá. Ak chceš žiť s priateľom, tak s ním ži. Nikto ti v tom nemôže brániť.

lajlilinka
10. nov 2015

1. Dokončiť školu
2. Zamestnanie, aby si ako žena matka potom mala aspoň 2-3 roky praxe...
3. Bývanie, najlepšie vlastné
Samozrejme pomedzi to budovať vzťah, šetriť si finančnú rezervu...
Ja osobne som za to spoločné bývanie, kým sa dvaja zoberú alebo budú mať dieťa, lebo iba tak človek zistí či ten vzťah ma budúcnosť. Ale byt by som hneď nakupovala...

Mňa ako ženu by trápilo, či mám ako študentka na prispievanie na domácnosť, určite by som nechcela aby muž ťahal všetko ...

Bola som v relatívne podobnej situácii, kedy ma už teraz manžel volal spolu bývať, ale ja som nechcela kým som nemala prácu... Bola som absolventka, hľadala som dlhšie. Až keď som si našla prácu, vtedy sme išli do spoločného bývania...

Rodičov chápem, som už mama... Možno raz, keď sa aj ty stanes mamou, pochopis ...

nastus
autor
10. nov 2015

@alaguema Priateľ je už zarobkovo činný má vlastný byt, auto... V štúdiu ma podporuje nechce aby som školu nechala. Chodím po brigádach tak určite niečo by som prispela kým by som si niečo poriadne nenašla. A áno viem si to predstaviť máme svoje plány , plánujeme budúcnosť a iné... Je mi to jasné že spol. život nieje prechádzka ružovou záhradou taktiež prináša starosti, problémy a iné. Ja chápem rodičou že mi chcú dobre ale tieto niekoľko ročné hádky už ma nebavia... Furt po nociach chodiť domov od priateľa... Už je toho proste veľa ...ale dakujem za každú skúsenosť a radu

mawka
10. nov 2015

predstavy su vacsinou krasne, realita byva tvrda. od povahy by som neprezila, keby mal muz vsetko financovat, chcela by som byt ako tak nezavisla trosku. neviem, co studujes, ci sa ti da brigadovat. ze aspon nejaky financ by si mala.
jedna znama studuje medicinu, sice nie u nas, ale stiha popritom sama zit - uplne sama a zarabat si. jednak berie pohotovostne sichty na klinike, kde vypomaha lekarom, druha vec, ze je vlastne v praxi, takze to ma dva v 1. a okrem toho chodi upratovat OP saly - mlada medicka. proste si zaraba. s tym, ze rodicia jej na najom prispievaju, mama jej aj navari, ked mlada nestiha alebo nevie nieco uvarit, maka na sebe, uci sa aby mala stipko a takto funguju. a ja si to takto nejak viem predstavit aj u nasich mladych. s tym inak, ze ak by si tato dotycna nasla priatela, tak jej mama trva na tom, aby ho rozhodne nemala len tak nasackovaneho a aby sa delili o naklady na byvanie a spol. .. iste aj tato kocka chce mat niekedy rodinu, deti, ale momentalne sa sustredila len na skolu, buduci rok konci, vyuziva staze a vsetko mozne, planuje hned sa zamestnat, aby mala prax a aby sa jej pri dietati opat lepsie zacinalo alebo aby mohla pokracovat tam, kde skoncila. velmi mudre dievca. mozem len suhlasit. uzivaj si zivot, sice mas super vek na pocatie, pre zenu je prve dieta idealne medzi 21 a 27. rokom, ale za predpokladu, ze vies, do coho ides, ze ti nebudu chybat peniaze a ze chlap stoji za to, aby si mu dieta dala. vies u nas na slovensku je stale matka vnimana tak nejako divne. nie ako matka, ale ako chodiaca OCR a materska a rodicovska a pozeraju na nas cez prsty a rozhodne to maju matky absolventky tazsie ako matky, ktore predtym nasliapli na karieru. okrem toho, byvanie vlastne, kym nemate ustalene financie moze byt obrovska zataz. mozete byvat v statnom byte ci v prenajme malinkom, vam by to stacilo, staci to aj malemu dietatu. do vlastneho mozete ist, ked dieta pojde do skoly a ked budete financne ustaleni. ver a daj si poradit od zien, co to maju za sebou. lebo ako som pisala na zaciatku, predstavy su krasne, ale realita ina 🙂 vela stastia.

mawka
10. nov 2015

@nastus aha, minuli sa nam prispevky. tak potom si sikovna, vies co chces, kam ides, tak sa toho drz a hlavne si to asi s rodicmi vydiskutuj. podla mna maju len strach a chcu pre teba to najlepsie. to my, rodicia mame obcas take stavy. az zabudame, ze deti uz maju aj svoj zivot 🙂 dnes sa vela rodicov boji, aby si ich deti nepobabrali zivot. lebo vies, deti si vychovavas tak, aby boli naporiadku, aby z nich boli zodpovedni jedinci a potom rodicov nesmierne boli, ak sa nieco pokasle. skus na to pozerat aj z tejto stranky 🙂

bonaqa2013
10. nov 2015

Ešte počkaj rok, potom v poslednom ročníku začnite spolu bývať. Môže sa stať, že vám to nebude klapať a ty budeš zbytočne psych. odrovnaná. Ešte vydrž. tiež mám syna v 3 ročníku na VŠ a stále mu rozprávam že ideál by bolo, keby sa oženil až po skončení školy. nie že by sa mi nechcelo byť starou mamou, ale s deťmi je obrovská starosť aj radosť a ešte ja som doma na predĺženej RD s 5 roč. dcérou. hádam bude mať syn toľko rozumu....

lajlilinka
10. nov 2015

@nastus
Co sa týka domácnosti, neviem kde bývate, ale to nie je len pár eur... 500 euro mesačne málo, brigády ti pomôžu akurát tak si kúpiť nový make-up a nie držať domácnosť...
Pozor na to ako sa s rodičmi rozlúčiš ... Vždy, musíš mať zadné dvierka, nikdy nevieš čo sa stane, takže keby dačo, spravaj sa tak, aby si sa mala kam vrátiť či už ty sama alebo s dieťaťom...

Ja osobne by som do toho nešla... Hlavne kvôli tým financiám... Na to som až príliš hrdá...

maly_konik
10. nov 2015

Prvý ročník VŠ som bývala ešte u rodičov, potom do konca VŠ s partnerom, nejaký čas dokonca aj sama, celý čas som popri škole mala prácu a napriek tomu všetkému som skončila s vyznamenaním. A to som nikdy predtým nebola nejaký študijný typ :D
Všetko sa dá, keď sa chce, keď sa škole budeš venovať, nie je dôvod ju nedokončiť. Rozhodne je podľa môjho názoru bývanie s priateľom vhodnejšie prostredie na učenie ako intrák 🙂)
A čo sa toho spoločného bývania týka, pokiaľ sa nejdete viazať hypotékou a kúpou bytu, beriete váš vzťah ako perspektívny a chcete ho spolu rozvíjať, išla by som do toho. Teda, ja som aj išla :D
Ale, každý sme iný...

lubi40
10. nov 2015

Necitala som vsetky prispevky, tak neviem, ci sa neopakujem. ja som zacala s priatelom byvat po cca 1.5 roku. Obaja sme boli na vysokej skole a byvali sme spolu na internatnej izbe (samozrejme nie oficialne). Bolo tam viacero takych parov, co takto byvali. Vobec niejakym sposobom ma to neovplyvnilo v studiu, kedze on tiez studoval, tak sme sa ucili spolu. Po skole sme si normalne nasli spolocne byvanie a uz niekolko rokov sme manzelia. To, co pises mi teda pride uplne prirodzene. Jedinu vec, ktoru si treba ujasnit su financie. Aby priatelovi nezacalo po nejakom case vadit, ze ta zivi, lebo to sa asi bude diat.
Zelam krasne a spokojne spolocne byvanie 🙂

bonaqa2013
10. nov 2015

@maly_konik rada by som vedela čo si študovala.... Aj škola , aj práca, aj ......nebola si štúdijný typ. syn študuje techniku - stroj. fakultu - motory a dosť sa učí. Aj keď výsledky má super, ale času tomu venuje aj dosť. Do práce nechodí - nestíha, ani to od neho nepožadujem. Denne dochádza 30 km.

maly_konik
10. nov 2015

@bonaqa2013 myslím, že to je irelevantná otázka. Štúdium som vôbec nemala jednoduché, hoci išlo o spoločenskovedný odbor. Zo 40 spolužiakov v ročníku som skončila medzi 9imi, čo štátnicovali v riadnom termíne. Prácu som mala vo firme, žiadny McDonald, telemarketing, ani nič podobné. Chodila som tam aj len na 3 hodiny počas pauzy v škole.
Študijný typ som nebola, VŠ ma ale bavila, čomu zodpovedali aj výsledky. A chodila som na UK, čiže žiadna flakáreň,
Pravda je, že som nedochádzala, prácu, školu aj bývanie som mala od seba pár km vzdialené.

bosoriak
10. nov 2015

@nastus Si dospela osoba, tak sa podla toho spravaj. Ak sa rozhodnes ist byvat s priatelom, nikto iny, nez vy dvaja do toho nemate co zasahovat. Rodicia mozu povedat svoj nazor a ty ich mozes pocuvnut. Rovnako ich pocuvnut nemusis. Si zodpovedna za seba a svoje rozhodnutia a ty a jedine ty si za svoje rozhodnutia ponesies nasledky.

Ak sa s priatelom dohodnete, ze on bude tahat vsetky vydaje a ze ty otehotnies pred skoncenim skoly, je to len a len vase rozhodnutie. Rovnako ako ty sama vstupujes do rizika, ze ak vam to vo vztahu nevyjde, tratit budes najma ty.

My sme spolu s manzelom zacali spolu zit po dvoch mesiacoch chodenia, po troch rokoch spolocneho byvania sme sa vzali. Zarabala som, studovala som dialkovo (ale zas lahku skolu), napriek tomu vzhladom na vysku prijmu manzel tahal vacsinu vydajov. No a? Bolo to nase rozhodnutie a nasa dohoda a nikoho to toho nic nebolo. Dokonca som sa ani nemusela nikoho pytat, pretoze som bola a som dospely clovek, ktory si stoji za svojimi rozhodnutiami. Ked sa raz na to zacnes pozerat z tohto pohladu, hadam aj tvoji rodicia potom pochopia, ze uz nemas 16.

Vela zdaru.

nastus
autor
10. nov 2015

Dakujem za všetky názory a rady.. Jasné že ak pôjdem k nemu určite si budem hľadať prácu alebo aspon zatial brigádu. Študujem externe síce mám problémy s učením pre nás by som to spravila. A dieťaťko sa plánuje ale až po škole :D

tomikejt
10. nov 2015

Tak ja zvládam vsetko - dieta, domacnost, skolu a prácu. Nechápem prečo sa ti rodicia vysmievajú, si dospela tak rozhodnut sa musis sama.

chellina
10. nov 2015

Chod do toho, my sme s frajerom urobili tu najlepsiu vec ked sme sa rozhodli pre spolocne byvanie 🙂 neboj sa toho. Je to parada. Zoznamili sme sa v skole, externe sme studovali rovnaky obor, sme spoluziaci mali sme to k sebe daleko cez polku slovenska a teraz uz byvame spolu, zostatnicovali sme, mame bakalara a pokracujeme dalej v studiu, externe studium je uplne super, popri tom pracujeme v style ze co pride...frajer je zivnostnik ja mu pomaham, obcas brigadujem atd... adoptovali sme si dvoch psov z utulku, travime vela casu spolu, v prirode, rozumieme si a je nam krasne , konecne mozeme robit veci sami a slobodne , rodicia nam sice tiez velmi pomahaju aj pomohli obom ale fakt je to sto a jedno byvat doma a byvat samostatne. Clovek ma zo seba lepsi pocit a necitim sa ako sopliak 🙂 🙂 ze musi to a tamto a rodicia pochopia ze to uz zvladas a tiez ta budu inak brat. Ja mam 22 byvame spolu od mojich 21 rokov.

janinah
10. nov 2015

Som stará škola a tvojich rodičov chápem.Chcete bývať spolu na skúšku,rodičia rátajú aj s tým,s čím ty nerátaš- že vám to nemusí vyjsť a vrátiš sa domov zranená,s nedokončenou školou,možno tehotná....Druhá vec je,že si dospelá,ale v tom prípade sa odsťahuj a úplne postav na vlastné nohy aj finančne.Mám v rodine študentku 3 roč. vš tehotná s nezamestnaným manželom,tak hádaj kto ich bude chtiac nechtiac podporovať? a či dokončí školu je vo hviezdach. Myslím,že sa nemáš kam ponáhľať.

sisaka
10. nov 2015

@nastus nechce sa mi citat prispevky, tak ragujem len na tvoj prvy. Nerozumiem, preco by si mala v 23 rokoch konzultovat svoje rozhodnutia s rodicmi, si dospela, tak rob ako ty uznas za vhodne. Keby som sa ja riadila radami svojich rodicov, tak nezijem uz vyse 20 rokov s mojim manzelom a uz vonkoncom nie v Kanade. Dolezite je, co chces ty a partner a rodicov do toho nic, si plnoleta, od rodicov nepotrebujes ziadny suhlas, nanajvys mozu vyjadrit svoj nazor, ci poradit.

kamienka
10. nov 2015

Ahoj,
no moj teraz uz manzel skoncil VS m a po 5 rokoch vztahu (ano takmer detska laska🙂) ma poziadal o ruku s tym, ze ci si ho vezmem, ked sa trosku rozbehne v praci a zabezpeci nam byvanie (doteraz sa smejeme, ze si ma chcel zazichrovat, kedze som odchadzala na polroka na studijny pobyt🙂) Ja som o 3 roky mladsia, cize som koncila len druhy rocnik VS. Moji rodicia to zasnubenie pocas VS predychali velmi dobre, manzelovi rodicia horsie a ja ich chapem, proste rodicia vzdy vidia aj tie cierne scenare a boja sa, ze ich dieti robia chybu. Zacali sme spolu byvat v polovici 4.rocnika (mala som vtedy 22). Na zaciatku piateho sme sa zobrali. Podotykam, ze som popri skole stale pracovala na polovicny uvazok, teda manzel ma "nezivil". Po skole som sa zamestnala na plny uvazok a spolu sme si kupili byt, dovtedy sme boli v podnajme, po 2,5 roku som sla z prace na 1. matersku a vobec nic nelutujem. A stari rodicia sa tiez tesia z vnucat. Takze skus rodicov chapat, ked vsetko dobre dopadne aj oni budu stastni, ale hlavne ty si musis byt ista tym co robis 😉 Vek na taketo rozhodnutia uz podla mna mas 🙂

nastus
autor
11. nov 2015

Ja to chápem že sa boja a že mi chcú len dobre.. Ale musia i ony pochopiť že už mám a staviam si vlastný život sním. Môj ocino nemá záujem môjho priateľa ani bližšie spoznať a bolo to i pri mojich bývalých... Keby môžem ostať unho cez víkend zase by to bolo lepšie ako po nociach chodiť domov..Ale ďakujem za názory.. Momentálne si hľadám prácu alebo aspoň brigádu a budúce leto pôjdeme spolu bývať. Teraz sme ustúpili ako vždy čo neprospieva nášmu vzťahu ale bojujeme. Ešte raz Dakujem :D

Tu začni písať odpoveď...

Odošli