Skúsenosti z detstva so surovými učiteľmi
Ahojte hľadám tu vaše zle skúsenosti z detstva zo surovými učiteľmi ktorý vám v detstve bezdôvodne psychicky úmyselne ubližovali a dávali vám pocítiť že ste menej ako vaši spolužiaci hlavne keď ste boli na ZŠ a mali 7-15 rokov ale môžte písať aj tie zo strednej .
na synovi sedela triedna. až tak že si nedávala pozor ani pred svokrou... predo mnou si to nedovolila. a syn ju ignoroval ...
Ja dodnes počujem vetu, ktorou nás slovenčinárka na ZŠ zvykla pravidelne obšťastňovať, ale teda kolektívne, a môžem ju odcitovať aj o polnoci: "Keď vidím tie vaše tupé ksichty, je mi na zvracanie!" 🫣
Prečo anonymne čo je na tom zlé? Áno zažili za komunistov.
Ja som na ZŠ zažila len jednu trúbu učiteľku - prepitá jak dúha (vedenie to vedelo), bola na nás odporná a arogantná, dnes by som takú osobu slovne prefackala. Na strednej som mala ja osobne veľmi nadštandardné vzťahy s učiteľmi, čo ma učili aj s vyšším vedením.
Nikdy som nič také nezažila, svoje deti som tam tiež zapísala a nikdy sa nesťažovali
Ja som zažila na ZŠ na 1. stupni, moja triedna učiteľka. Typická komunistická učka. Uznavala len deti lekárov, tých ktorí boli v strane a pod. Tých oslovovala pekne menom, správanie ukážkové. Ja som dieťa slobodnej matky, robotníčky, cele 4 roky ma neoslovila menom, len priezviskom a správanie 4.cenovej. Po prevrate v 89. roku sa z nej zrazu stala pobožná učiteľka 🤭
Našťastie v piatej triede sme dostali jednu úžasnú triednu učiteľku☺️
V Slube došli nápady? 😀
Na prvom stupni za totača a na druhom stupni tiež. Týkalo sa to spolužiakov
V Slube došli nápady? 😀
@nerya Ten seriál mi ani nespomínajte príde mi že tvorcovia okopírovali Life as we know it a ešte jeden Slovenský seriál a nejako to len prepojili aby vzniklo niečo akože nové 🤷♀️
V družine učiteľka. Robili sme niečo z výkresu a farebného papiera. Podľa učiteľky som to urobila zle, musela som si sadnúť na stoličku oproti nej a premýšľať nad tým čo jej dlhujem. Tak som za ňou chodila xx krát a povedala som úplne všetky veci čo ma napadli v súvislosti s tým výkresom (výkres, ceruzka, farebný papier…) a ona zakaždým povedala NIE. Teraz keď nad tým premýšľam, nechápem ako môže niekto robiť takto zle malému decku.
V druhej triede sme dostali strasne prisnu a ukricanu ucitelku, hrozne sme sa jej bali. Najhorsie to mali ziaci s horsimi znamkami, ja som patrila medzi jednotkarov, tak na mna nekricala, ale aj tak som sa kazde rano strasne bala ist do skoly a bolelo ma brucho. Dalsi skolsky rok umrela, neviem, ci nehoda alebo choroba, ale pre deti to bola ulava :(
Syn má diagnostikovanie ADD, čo bolo mimo kapacity chápania starej pani učiteľky. Neznášala svoju prácu a najviac môjho syna. Táto učiteľka bola jadrom šikany voči nemu. Napríklad musel stáť pred triedou a žiaci mali rozhodnúť, ako ho potrestajú. Bola som sa sťažovať u riaditeľky a začal vyšší level. Počas veľkej prestávky prišla za ním školská psychologička a nahlas na neho vyblafla dôverné a veľmi zahanbujúce informácie, čím ho neskutočne ponížila. Našťastie, na druhom stupni mal najlepšiu, trpezlivú, erudovanú Pani učiteľku a zlepšili sa nielen výsledky, ale aj psychika. Ale jedna sa predsa len našla. Raz mal robiť projekt na ktorom si dal mimoriadne záležať. Všetci už mali oznámkované, len on nie. Keď sa pýtal prečo, povedal mu: Chlapec ako ty odomňa nikdy jednotkou nedostane. Už sa nad to dokázal povzniesť a vysmial sa jej.
@anonym_autor cely druhy stupen na zakladne.Sikana od triednej slovenciatky,matikarky,od spoluziakov. 5 rokov som pocuvala aka som chudera,ako zo mna nic nebude.Skoncim na učilišti a pojdem kydat hnoj.Ze nic nedosiahnem.Deti sa mi smiali,ze nenosim znackove a moderne oblecenie,hadzali po mne 10 halierov."na chudera,kup si nieco na seba".Kazdy den vysmech.Pozri ako vyzeras,to co mas na sebe.Desiatu si vytiahla z kontajnera?Kde mas otca ze sa ta nezastane (v tom case uz otec nezil).Sikana na telesnej.Vysmech,ze neviem toto,ze neviem hento.Ze to ako vyzeram v tom ubore,ze beham ako kon a tak.Ak ma vyvolali k tabuly a zle som odpovedala vsetci sa mi smiali.Dodnes mam z toho blok odpovedat alebo hovorit pred ludmi.Ale karma to tym spoluziakom nakoniec vsetko vratila,je to na dlho rozpravat ako. A ked ma nakoniec prijali na obchodnu akademiu kde som skoncila v prvej 10-tke zo 100 ludi.Tak som prisla do triedy a vysledok som doslova oplieskala o hlavu triednej a aj matikarke.A vo dverach som na nich iba zvolala aby ma bozali v rit a odisla som spokojne
Áno zažila a oddnes si to pamätám. Bolo to na výtvarnej v 3. ročníku. Učiteľka sa spýtala či niekto nemá ceruzku. Ja som mala tak som jej ju požičala a o chvíľu spýtala či mám aj gumu tú som jej tiež dala, s tým, že mi ju vráti na druhý deň. Bohužiaľ zjavne zabudla od koho s čo požičala, pretože keď na druhý deň vošla do triedy ceruzku mi vrátila, ale tvrdila, že guma je môjho spolužiaka. Na to som jej len povedala, že to nie je pravda a obidve veci patria mne. A ona... Skrátka postavila ma pred celú triedu a povedala o mne, že som klamárka, že klamať sa nemá, a že mám ísť do kúta rozmýšľať nad svojím správaním. Pochopiteľne som sa tam na mieste rozplakala ( mala som asi 8 alebo 9). Na to mi povedala, či som malé decko keď revem bez dôvodu. Nakoniec sa prišlo na to, že mám pravdu a veci mi boli vrátené, ale ona sa mi ospravedlniť neprišla. Teraz už to beriem s nadhľadom, ale pamätám si, že vtedy som sa cítila veľmi nepríjemne. Samozrejme toto nebol jediný incident, bola na mňa zasadnutá od prvého ročníka (mala nejaký problém s mojimi rodičmi) ale tento incident sa mi doslova vryl do pamäti.
@anonym_autor 🙋♀️ tu som. Bolo to za socializmu, kým sme odišli za našimi do Afriky kde pracovali, starali sa o nás starí rodičia. Súdružka závidela 8 ročnému decku azda všetko a dávala mi to pocítiť. Asi mi závidela rodičov alebo čo..
Tak ja som generácia, kde bolo ešte aj fyzické napádanie od učiteľov "v poriadku". Na 1.stupni učiteľ bežne nechával deti kľačať, ruky vystreté pred seba a na rukách položené to, s čím sa cez hodinu zabávali. Kto nevydržal a ruky spustil, dostal po nich palicou. Ďalší psychopat hádzal po nás zväzok kľúčov, trieskal hlavy o lavicu alebo spolusediacim navzájom. Mala som učku, ktorá mala dvojaký meter na obľúbencov a tých ostatných, nikdy nezabudnem, ako som sa šla aj s kamarátkou ospravedlniť, že som si doma zabudla časopis, ktorý sme mali mať na hodine a ja som dostala poznámku, kamoška nie. A takéto nespravodlivosti ona robila vkuse. Ďalšieho učiteľa sme sa tak báli, že spolužiak sa niekoľkokrát pocikal na hodine. Ja som sa potom v dospelosti rozprávala s mojou obľúbenou a skvelou učiteľkou, že či oni v učiteľskom zbore vedeli o týchto psychošoch a bohužiaľ, vedeli, len nekonali. A že niektorí tí psycho učitelia sa priam vyžívali v tom, že sa ich deti boja. Dnes mi to príde ako niečo, čo ani nemohla byť realita, ale bohužiaľ, bola.
Áno zažila a oddnes si to pamätám. Bolo to na výtvarnej v 3. ročníku. Učiteľka sa spýtala či niekto nemá ceruzku. Ja som mala tak som jej ju požičala a o chvíľu spýtala či mám aj gumu tú som jej tiež dala, s tým, že mi ju vráti na druhý deň. Bohužiaľ zjavne zabudla od koho s čo požičala, pretože keď na druhý deň vošla do triedy ceruzku mi vrátila, ale tvrdila, že guma je môjho spolužiaka. Na to som jej len povedala, že to nie je pravda a obidve veci patria mne. A ona... Skrátka postavila ma pred celú triedu a povedala o mne, že som klamárka, že klamať sa nemá, a že mám ísť do kúta rozmýšľať nad svojím správaním. Pochopiteľne som sa tam na mieste rozplakala ( mala som asi 8 alebo 9). Na to mi povedala, či som malé decko keď revem bez dôvodu. Nakoniec sa prišlo na to, že mám pravdu a veci mi boli vrátené, ale ona sa mi ospravedlniť neprišla. Teraz už to beriem s nadhľadom, ale pamätám si, že vtedy som sa cítila veľmi nepríjemne. Samozrejme toto nebol jediný incident, bola na mňa zasadnutá od prvého ročníka (mala nejaký problém s mojimi rodičmi) ale tento incident sa mi doslova vryl do pamäti.
@anonym_bdb4b5 to mi pripomenulo jednu situáciu na fyzike. Mali sme bonusovú domácu úlohu: Odmerať strany mraziaka, vypočítať objem a porovnať to s údajom v manuáli (či ako sa tá brožúrka volá, kde je napísané všetko o spotrebiči). Tak ja som to ako jediná alebo jedna z mála urobila, bola som na seba uplne hrdá, ako mi vyšiel malý rozdiel a samozrejme som sa hneď prihlásila, že ja mám riešenie. Povedala som, koľko dm3 mám podľa merania a koľko dm3 bolo na etikete (bola ešte stále nalepená na boku chladničky). My sme mali takú malú starú chladničku s mrazničkou, ktorú nám niekto daroval, lebo si kúpil novú (pochádzam z veľmi chudobnej rodiny a celé detstvo som tým trpela). A ako som povedala, že rozdiel je XY dm3, tak učiteľka ma hneď sfúkla, že si nemám vymýšľať, že to by odo mňa teda nečakala, že klamem. Že to vie podľa toho, že chladničky majú vždy napísané údaje v litroch, nie decimetroch kubických, že čo by to už muselo byt za starú mrazničku/chladničku, že také už sa ani nevyrábajú. Tak som sa jej hanbila povedať, že my naozaj máme takú starú. V momente sa ten pocit hrdosti, ako som super spravila úlohu zmenil na zlosť, že ma neprávom obvinila a hanbu, že sme chudáci a nemôžem to priznať.
Ak dnes sú také učiteľky: Ak nechceš stáť na schodoch, tak zavri klapačku.
Áno mám skúsenosti z učiteľkou na ZŠ v 5 ročníku tiež.
Bola na mňa zasadnutia a teraz časom uvažujem že to bola už možno na hranici a už to bolo šikana zo strány učiteľky na žiaka (ako mňa )
Už zase 🤦🤦🤦