• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Snažilky s anjelikmi. Pridajte sa

27. septembra 2013 
@takyna Ďakujem za odpoveď -pichám stále niekde inam na brušku-začervenalo mi to zatiaľ raz a asi tak 5-7 cm a aj to svrbelo...Dnes pozriem čo sa bude robiť -pichám inj. o 7.30 tak uvidím,ale som z toho dosť na nervy...Niekto tu písal,že sa vyplavuju do krvi toxíny ak je takáto reakcia-nepočuli ste o tom niečo?
13. dec 2011 o 05:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
AHOJTE ZREJME SEM NEPATRIM AJ KED ANJELIKA MAM, ALE DRZIM VAM VELMI PALCE ABY SA VAM ZADARILO A ABY SME TU MOHLI ZA ROK CITAT AKO STE POPRIBUDALI :wink: :wink: MYSLIM V BRUSKACH A NA SVETE :slight_smile: :slight_smile:
13. dec 2011 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@nena13 o toxinoch nie to som nepocula, ale je to velmi prospesne pichanie fraxiparinu, aj mne to islo na nervy, ale nelutujem ani jednu injekciu, lebo sa nam podarila nasa milovana dcerka :dizzy_face: , len vydr , babenko ti to vynahradi :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
13. dec 2011 o 08:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ursul dakujem vsetko dobre aj tebe :dizzy_face:
13. dec 2011 o 08:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@takyna Nie je problém vydržať si to pichať-všetko sa dá,len sa mi robia hrče a svrbia-tak som sa bala,či to môžem smelo pichať ďalej a nič sa nestane aj napriek reakcii,alebo mi to musí vymeniť hematologička za clexan.Niekto tu totiž písal,že ak je taká reakcia,tak sa vyplavuju toxíny do tela-tak sa dosť bojím...Kedže má však na hemat. strašne plno,tak ani neviem,či ma zoberie,tak sa zatiaľ pýtam,či sa môže niečo stať,ak by som ich nevymenila...Ďakujem
14. dec 2011 o 03:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@emka0 ahoj ja som si citala tvoje prispevky som tu nova nechcelo sa mi o tom s nikym rozpravat ale asi mame podobne osudy a tak som chcela vediet ako si to zvladala a ako si na tom teraz. My sa znovu pokusame tak hadam sa uz podari a prideme stastlivo dokonca. Mozes aj cez IP dakujem ti a vela stastia.
26. feb 2012 o 22:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simi83 Ahoj, no zvladala som to tažko, ale nestracala som nadej. Toto je moje 4 tehu. Verim že to už dotiahneme do uspešneho konca. Snažim sa mysliet pozitivne a nestresovat sa. Každa uspešna kontrola u dokyho ma posuva dalej. O tohto drobca sme sa snažili od septembra. Akosi sa nedarilo, no ale predsa sme sa dočkali. Teraz som na PN a každe 2 týždne chodim na sono a kontroly či drobec rastie. Dalsiu mam 9,3. takže čakam a verim, Kludne mi napis aj ty cez IP pokecame ak chces,
27. feb 2012 o 12:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zdravím dievčatá , som zúfala , snažím sa otehotnieť už 8 rokov ... mam milovaného manžela , chodíme po dovolenkách ....márne ...
9 rokov do zadu -----Len par hodín pred pôrodom moje dievčatko zomrelo v brušku a pri tom som prenášala 17 dni , išla som do nemocnice 13 mája 2004 na koľko som dostala kontrakcie/ pred pôrodné bolesti a začala som krvácať , všetko bolo v poriadku aj počas tehotenstva žiadne komplikácie , bola som mlada baba 20 ročná a prvo rodička , 4 dni som mala kontrakcie v nemocnici dávali mi všelijak vyvolaki ale maternica sa mi neotvárala ... lekár povedal že ešte neprišiel ten správny čas treba počkať , spýtala som sa že či by nezobrali na cisársky rez lebo nemám dobrý pocit a on mi povedal že keď neporodím do 18 mája čiže na 5 deň v nemocnici že ma budu cisaryť , len že ráno o 5:00 sa mi prestalo hýbať bábätko v brušku tak som utekala zobudiť lekára na jeho izbu a vynadal mi že nech počkám do vizity a že je to v poriadku bábätko je unaveno a zaspalo ... mlada baba čo sa vyzná ... tak som čakala na vizitu lenže bruško mi strašne stvrdlo ako kameň ... no a po vizite lekári sa zhemzili ako včely a boli hotový že dieťa je mrvte , no v tej chvíle som len myslela nad samovraždou ... bolo to ťažké... rok v nemocnici ... no a teraz sa chcem dostať k otázke či niekto sa nájde tu kto rodil mrvte diéta a že či od vtedy otehotnil , nakoľko to je ťažký pôrod kvôli vyčisteniu maternice aby predišlo sa infekcie tak Vám vyškrabú všetky chlpy/riasy za ktoré sa v budúcnosti ma uchytiť plod ?
Vopred Ďakujem všetkým kto mi aspoň nijako poradí , za chvilku mam 30 rokov a chceeela by som dieťatko veľmi .
11. máj 2013 o 12:12  •  snaží sa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Mila Majkakuk, je mi uprimne luto, akou tazkou zivotnou cestou musis prechadzat. Moj zivotny pribeh je tvojmu trosku podobny a verim, ze tym, ze ti ho napisem ti dodam odvahu nikdy sa nevzdat, aj ked viem, ake je to tazke. Nam sa s manzelom podarilo otehotniet prvykrat po 4 rokoch manzelstva, avsak som uz v prvom trimestri potratila. Bola to velka bolest, lebo na babo sme sa velmi tesili. O rok sme sa tesili opat, tehotenstvo prebiehalo bez komlikacii, len od 20 tt som mala stale zvyseny tlak a mala som pocit, ze ma babatko takmer vobec nekopka. Doktor to uzavrel tym, ze som stastnou mamickou, ktora ma kludne babatko a aspon sa v noci mozem vyspat. Lenze babatko bolo aj trosku mensie - to boli tiez slova lekara, co uzavrel tym, ze to je genetika, lebo ani ja nie som velmi vysoka. Verila som mu na 100 % a velmi som sa tesila. Nakupili sme vsetky potrebne vecicky, zariadili detsku izbicku, no ked sme prisli na kontrolu v 36 tt, uz babatku nebilo srdiecko. Bola to taka obrovska bolest, ktora ani casom vobec neustava. Porod bol strasny a je mi velmi luto vsetkych mamiciek, ktore museli taketo nieco prezit - cize aj teba. A aj ja som pomyslala na samovrazdu, uplne som sa izolovala. Cele 4 mesiace som sedela za PC - den, noc a surfovala po internete, co sa mohlo stat, lebo podla lekarov "sa to proste niekedy stane a pricina nie je znama". Ale touto vetou som sa ja nevedela uspokojit. Pisem uz poriadne dlho - pokusim sa to skratit. Na vsetky mozne priciny som poziadala lekara o vysetrenie. Naozaj ma povazovali za sialenu, ale vybojovala som si ich, aj ked za niektore som musela platit. Zistili sa trombofilne mutacie a tak som si nasla uzasnu hemetologicku, ktora ma presvedcila, ze sa oplati bojovat, ze ma bude monitorovat a nasadi taku liecbu, aby sa uz nic podobne nezopakovalo. Nasla som si noveho gynekologa, ktory mi jediny uprimne potvrdil, ze sa dalo takemu nestastiu zabranit :( Navyse povedal jednu velku pravdu, a to, ze sa mam tesit z toho, ze mozem este otehotniet. Ovela tazsie to maju zeny, ktorym sa otehotniet roky nedari a neplodne zeny. A tak som pozbierala vsetky posledne sily a pokusili sme sa o dietatko opat. Bolo to najstresujucejsie obdobie mojho zivota, plne strachu o dietatko, ale pod neustalym monitorovanim, adekvatnej liecbe, 3-och mesiacoch v nemocnici a planovanym predcasnym porodom sa nakoniec narodil nas krasny, dnes uz 3-oj rocny syncek, ktory sa spolu s nami dnes tesi aj so svojej malej sestricky. Zivot je naozaj tazky, ked idem na hrobcek nasho synceka, srdce mi ide prasknut, ale teraz som najstastnejsou mamickou, a dakujem Bohu, ze som sa nevzdala a mozem sa tesit zo svojich 2-och zivych krasnych zdravych deticiek. Na svojich dvoch anjelikov vsak nikdy nezabudnem a kazdy vecer im posielam tisice pusiniek do nebicka, odkial nas strazia. Inac mam od slz uz cely monitor mokry ... Majkakuk, zelam vela sily a viery, ja verim, ze sa budes tesit z babatka. Inac, ja som prisla o babatka, ked som mala 28 a 30 rokov.
17. jún 2013 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Uz roky som sa snazila vratit sa diskusii, a ani neviem co ma od toho drzalo. Mozno aj to, ze nas pribeh ma stastny koniec, a tak som na rozhrani ci tym ludi potesim, dam im nadej, alebo je to pre nich len dalsia rana, ze sa to zase niekomu podarilo, len im nie. Viem, bola som tam. Clovek je v strasnom vire emocii.
KatkaK, je mi hrozne luto co sa ti stalo.Take veci by sa nemali stat NIKOMU! Ale si stale mlada, a aj ked nikdy nezabudnes na svoju prvu dcerku, urcite este budes mamicka. Zivot vie byt sakramentsky kruty!!
Ja som sa snazila skoro 3 roky, viem, pre niektorych to nie je ani az taka dlha doba. Dvaja anjelici. Nejdem poucovat, ani radit, len povedat, ze ku koncu toho vsetkeho som nejako zrelaxovala. Hovorila som si, ze pride co ma prist. Presla som vselijakymi vysetreniami, laparoskopiou, zacala som brat chlomid. Treti mesiac som ho nevzala, sli sme na dovolenku, chcela som si to tam uzit a nejak som sa bala kombinovat alkohol a chlomid. Bol to absolutny sok, ked som sa vratila odtial tehotna. Prve tri mesiace svet bol vajickova skrupinka, ani som nedychala, kym nepresiel prvy trimester. Vsetko bolo v poriadku, ale prezite v strachu. Dnes mam 3rocneho syna a 17mesacnu dcerku. nemozem tomu uverit. Nejako sa to nastartovalo a dcerka prisla bez akehokolvek usilia. Dievcata moje zlate, velmi viem, ako je to tazke ako strasne po tych babulkach tuzite, ake frustrujuce je to ked sa nedari.. Strasne vam vsetkych drzim palce a prajem vela sil, vela odhodlanosti a hlavne vela viery!
23. júl 2013 o 13:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte ja som bola minuly rok v oktobri tehotna bola som velmi stastna no obaja, len 12tyzdni tehotenstva som isla na sono kde mi povedali ze ten plod vypada akoby to bolo u 9tyzdn a nic mi tomu ine nepovedal len mna jednoducho poslal na gynekologiu ja som onicom nevedela a to by mna absolutne nenapadlo ze by som mohla oto prist!!!mala som vsebe mrtvy plod bol to premna najhnusnejsi okamzik v mojom zivote!!!tí dr,mi ani nepovedali preco sa to stalo ako sa to mohlo stat nic, bola som nadne asi 6mesiacov, teraz sa snazim po roku som zvedava nechcem to v zivote zazit dufam ze bude vsetko v poriadku prajem vam aby sa to nikdy ani jednej z vas nestalo :frowning2:
26. sep 2013 o 17:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby Ja som si kupila tu kyselinu listovu uz treti den mi je tak zle no hruza bruch mna boli na wc nemozem it ked ano tak hnackuju no katastrofa rozmyslam ci aj niesom tehotna ale nevim poradite mi niekto
27. sep 2013 o 15:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok