Šoférovanie - chytá ma panika
Ahojte , máte niekto podobnú skúsenosť ?
Spravila som si vodičský preukaz vždy som mala rešpekt pred šoférovanim . Po tom ako som úspešne urobila skúšky som bola na ceste pár krát bolo to v pohode nemala som stres ale naposledy som počas jedného dňa urobila niekoľko hlúpych chýb a teraz sa cítim ako úplná hlupana nemôžem na to prestať myslieť a teraz keď mám ísť niekde s autom chytá ma panika .stále myslím len na to že urobím nejakú hlúpu chybu . Mal to niekto podobne ? Po prípade viete mi niekto poradiť ako to prekonať ?
Za všetky odpovede vopred ďakujem 😀
@cclaudyy tak toto nie je hlúpa chyba. Toto je hrubá chyba. Keď sa zle zaradiš treba pokračovať v jazde a nie skrížiť cestu inému autu a ohroziť iných šoférov.
To, že som sa zle zaradila sa mi stalo už X krát, to je hlúpa chyba a stane sa, ale keď už som zle aj tak pokračujem ďalej.
@cclaudyy
Ako … ja som raz tiež zabudla, že mám v aute speťáky a nechápala som, prečo sú všetky autá predomnou úplne napravo. Až keď som začula majáky, kukla som zrkadlo a za mnou dve blikajúce policajné autá. Mali so mnou chlapci aj dosť trpezlivosti, lebo to bola chvíľa, kým sme šli tak, že pomaly sa premávka predomnou prrsunula až za krajnicu, lebo si ich všimli, ja nie. No to bolo aj na pokutu, ale zjavne mali dôležitejšie na robote. Odvtedy viem vždy, čo sa deje za mnou na ceste. Pokiaľ ide o pruhy, NIKDY nesmieš ísť z jedného do druhého bez toho, aby si vedela presne aká je okolo teba situácia, či tam nemáš autá, kontrola zrkadiel.
Je to normalne, ze clovek spanikari a ver, ze sa to stane aj dlhorocnemu vodicovi. Mne sa zo zaciatku tiez muz smial, pokial neurobil chybu, ktoru som mu dala teda poriadne pocitit a prestal s tym. Chce to proste len jazdit jazdit a jazdit
@hianicka13 ďakujem , po tom čo som si prečítala všetky váse komentáre sa cítim oveľa lepsie , po tom čo sa mi stalo som sa cítila strašne hlupo .
Ja som robila vodičák minulý rok v novembri. V zime som nejazdila, začala som až v marci tohto roku. Bude to takmer pol roka čo jazdím a posledný týždeň konečne nemusím na wc predtým než sadnem do auta. Keďže som so sebou ako s vodičom nebola spokojná, pár týždňov dozadu som si povedala, že sa musím rozjazdiť(donedávna bola moja cesta autom maximálne 6 km každý deň) ale už pár dní vstávam okolo 5.00 a idem jazdiť, aspoň 20 km, včera som dala 60 km a aspoň hodinku. Vtedy je málo áut, som si istejšia, ale napríklad do zákruty idem vždy max 30 km/h, pretože tam si istá ešte nie som. Po meste (keď sa dá) idem 50,ale stále sa nájde nejaký geroj podľa ktorého idem pomaly a buď ma vytrúbi, alebo obehne. Ale povedala som si, že musím s tým byť v pohode.
Poviem ti tak, že už keď som ja (ja čo som si v 37 urobila vodičák, ja čo som chcela prihlášku na vodičák niekoľko krát stiahnuť kvôli tomu, že ma chytali mrákoty, keď som si predstavila, že budem jazdiť a až inštruktorka mi povedala, že prihlášku stiahne, ak to ona uzná za vhodné, ja čo som pol roka mala žalúdočné problémy a bola som vyklepaná (ako moji chalani vravia) ako štvorka plech, tak to už zvládne každý.. Ale bez cviku to nepôjde. Ja nie som neviem aký vodič a ešte dlho potrvá kým budem so sebou aspoň na 90% spokojná, ale už si v kľude v aute aj pesničku vypočujem. Parkujem stále tam kde je čo najmenej áut,radšej pôjdem kus pešo, ale už skúšam aj medzi 2 autá, ale len tam kde viem, že nebudem zdržiavať premávku. Ja verím, že o rok, dva, možno päť už budem môcť povedať, že som dobrý šofér. Naozaj treba jazdiť, jazdiť, jazdiť. Držím palce 💪