Som podráždená a vybuchujem pre maličkosti
Ahojte,maminky.Som maminka na rodicovskej,v poslednom case zistujem,ze mi vela veci ide na nervy,ze so mnou niekedy ludia nejednaju fer,dost casto sa staviam do role obete.Je to aj tym,zntalne nemam svoje zaujmy,priatelky_ziadna si nevie njst cas,nastalo odcudzenie.Potom mam mozno vacsie naroky na okolie a vytaca ma vsetko,dlho v sebe bojujem,nech som kludna,nakoniec aj tak vybuchnem,niekedy aj ponadvam,co u mna nebyvalo zvykom.Take spustce su,ked mi niekto hovori veci dookola,alebo ked pride moja mama a dokola mi vycita veci,ktore sme uz prebrali a uz to vo mne vrie.Citim,ze chyba je najma u mna,lebo nemam to len pri jednom cloveku.na kazdom si tu chybicku nejak najdem,co ma vytoci.Zazili ste?Co Vam pomohlo?Este dodam,ze to nebyva v pritomnosti akychkolvek deti,o to sa aspon snazim.Vacsinou sa podari.
Mam to odzite. Dva roky vulgárna ako nikdy predtým. Nie ja som naozaj nič nepotlacala. Vravela som si. Ale pravda je taká ze som už nemohla zniesť ľudskú blbosť!! Nemohla som počúvať dookola vety typu- nie zlatko ty si to nevravela. 10 rokov počúvať od muža veci, lebo on ma popletenu realitu. Keď ide do obchodu tak na tri krát? Nemá kluce od auta. Potom sa vráti. Ze ani prachy. OK ale 12 rokov...alebo že mu hovorím a on si pretca veci. Ono presnw poviete si chlap. A pozriete pod povrch a aha tam je niečo čo som neodpustila. Ze sa podľa vzoru mamy správal ako cynik. Ze ma dokáže aj v mini vete za nieco viniť. Proste sa mi to nechce rozpisovať. Inak to robí on nevedome...hej ze to ma naucene. Ale ja to už netolerujem..a začala som byť veľmi agresívna. Moja mama mi vola a tvrdí že keď je neoco v telerane, musí to byť pravda. Toto už co je? Tak a hovorím si: chceš chodiť k neurologovi alebo k psychiatrovi? Áni k jednému. Ale dala.som šancu psychoterapeutke. Ta bola fajt vedľa. Škoda peňazí.... S ničím mi nepomohla. Takže som začala viac rešpektovať svoje pocity!!!!!! Nie na ne kašľať . chcem toto pero. Muž sa pýta a na co? No reku na rit. Kúpim a hotovo. Citim ze sa mi nechce niečo? Pekne o to poprosím. A hlavne sa prestaň viniť. Hnev je normálna emicia ktorá nás posúva do temného údolia aby sme tam našli svetlo....naozaj na berieš na sile! Vyčistí sa vzduch. A ibak nie com nejako extra veriaca...ale pomáha meditaci. Keď som na peexhazkde. Pustím si meditáciu ( anjelsku). Spoznaj sa. Dôveruj si. A prestaň sa kritizovať. A tiež si denne dávam magnézium a b komplex. A som už dlho v pohode.muz mi berie aj deti ( ročnú kojenu mi minule vzal na tri hodiny)
@simcika psychológ nenachádza problém, len sa babre na smetisku. Proste je to minulosť, áno treba to poriešiť, ale nie tým, že sa človek neustále vŕta v tých veciach. Človeku to viac škodí ako pomáha. Bolelo ma to, unavovalo, dostala som sa do vážnych depresii a hrozných stavov aj vtedy, keď som nikoho nenavštevovala. Jednoducho som sa babrala v minulosti. V jeden den som prestala (nie vlastnou silou ako som už spomínala vyššie). Začala som odpúšťať všetkým a všetko. Samozrejme to chcelo čas, to sa nestalo hneď. Psychológa nikdy nezaujímalo ako sa cítim. Sedel tam a počúval a navštívila som ich dosť 🙂 ale cítila som, že ten človek to necíti ako ja. Tváril sa zronene a ja som mu povedala, vy mi nemôžete rozumieť a on mi povedal, ja vám rozumiem. V hlave mi išlo iba jedno :"no to určite", jednoducho som cítila, že to nemôže chápať, pretože jednak nie je mnou a nebol v tej situácii. Nikdy mi psychológ nepomohol. Všetko chcelo svoj čas a odpustenie. Vravím, ja som veriaca, modlila som sa za to veľa. Nie som dokonalá a mám svoje chyby, ale odpustila som úprimne všetkým zo srdca a toto mi pomohlo pohnúť sa v živote a prestať sa hrabať na smetisku. Je to moja minulosť, ktorá ma dokázala ovplyvniť len na toľko, aby som dnes z toho dokázala ťažiť vo forme múdrosti pri výchove detí, pri vzťahoch atď...ale toto treba pochopiť a hlavne prijať veci tak, ako sa stali a nachádzať v Tom aj to pozitívne, hoc to veľmi bolelo, ale niečo, čo človeka môže ďalej posunúť v živote
Ste tu super ludia vieme sa podporit podrzat super drzim vam vsetkym palce aby sme sa s tohoto vsetkeho dostali
@staromodna hej viem co myslíš. Pýtam sa lebo mnohí dnes nemajú ani psychologicke školy a pomáhaju v zase len preto lebo si napríklad prešli depresioi alebo nejakým iným tunelom, pri tomto fenomén mi však vadí to, že skúsenosť z teba ale nerobí dobre poradcu respektíve toho, kto vie počúvať. A počúvať nie ušami ale skutočne srdcom. A to sa dnes málokedy stane.. Ale máš pravdu ze az keď my sami otvorime srdce, odpustenim.sebe a ostatným, získame tak vnútornu slobodu. Ta je dokonca zodpovedná aj za to, že dokážeme milovať. Bez slobody by sa nedalo a co je ešte na živote úžasnejsie je, že sloboda bez zodpovednosti bola len čistá anarchia. Človek dokáže naozaj prekonať všetko. Staci sa niekdy ponoriť do seba a zamyslieť sa...a ak sa nedá nájsť si tu butlavu vŕbu.
Mňa nedávno oslovilo toto:
https://www.youtube.com/playlist?list=PLoOSEc8s...
Taký zaujímavý psychologicko-filozofický pohľad na život. Možno to pomôže aj tebe.
@simcika cakala som, ze budem nad slovami, ktore po edala a o com sme sa rozprávali, ze budem rozmýšľať, ale vsetko to bolo hovorené pre mna velmi lahko, myslim si, ze pre mna bola príliš fádna, potrebovala by som cloveka silnejšieho, rozhľadenejších, komunikativnejsieho, vzdelanejšieho, mne ona nedala nic, niekedy som mala pocit, ze mi nevie ani odpovedat, alebo ze ona mne hovori nejaky problem svoj, popripade prípadov, s kt. sa stretla a ja Radim jej
@simcika no robia zo seba hrdinky ale aka je skutocnost. Ale si myslim ze je to aj o financiach chyba mi len tak si urobit radost niecim len pre mna lebo posledne roky co kupim to je viac menej detom a rodine a na ostatne uz nezostava len to zasa supermatky sa ozvu ze nemusim sediet na zadku a nieco si privyrobit popri rodicaku alebo dieta supnut do jasliciek ale to mi neda malicky ma este potrebuje.
nedocitala som vsetky komentare, ale nedavno som narazila na clanok, ktory mi dal konecne mnohe odpovede. podrazdene spravanie, nervozita, vybusnost, ale najma ked uz vadi kazda malickost a clovek sa z tohto stavu nemoze dostat, je depresia. nechcem tym povedat, ze je to tvoj pripad, ale ja som sa v tom uplne nasla.
niekto dokaze bojovat s depresiou sam, iny potrebuje odbornika. ale netreba zabudat na to, ze depresia nie je lahky stav. ako ked niekto povie - mam depku, to je take zlahcovanie. depresia je zakerna a vedie smerom dolu.
@janetinka27 Nemas na ten clanok link?U mna to bude nieco podobne.No pre istotu ssom sa objednala na preventivku,vypytala som si den volna doma,nech zresetujem psychicky a verim,ze bude lepsie,prajem aj Tebe vela sil.
to uz bolo pred par mesiacmi, mozno v lete. ak by som ho niekde nasla, tak ho sem pridam, ak tu bude este tento prispevok.
https://zastolom.sk/pricina-vasej-podrazdenosti... toto je on. ten zaciatok je sice o poporodnej depresii, ale pokracuje to dalej
@simcika tiez mam so psychologickou zlu skusenost, mala som pocit, ze zbytočne ku nej chodim a povedal mi to aj priatel, kt. sedával vonku pred dverami, ale bolo nas pocut, co sa rozprávame. Islo o problem, ked som pri operacii skoro zomrela a musim povedat, ze doteraz som nie z toho vonku a poznačilo ma to na cely zivot. Vobec psychológom neverim, moj nazor je ten, ze si musim poradit sama