Som precitlivená?
Ahojte, riešim v sebe vnútorne veľkú dilemu. S priateľom sme spolu cca 6 rokov. Vychovávame môjho 8-ročného syna z predchádzajúceho vzťahu. Spolu máme syna, ktorý má 9 mesiacov. Priateľ je dobrý otec, snaží sa, stará sa, pomáha mi, pracuje, vôbec nepije. Medzi deťmi nerobí rozdiely, myslí na mňa ( napr mi prinesie obed či kúpi obľúbený časopis). ALE. A tu prichádza to veľké ale. Máva záchvaty hnevu,ktoré trvajú pár minút. Niečo ho veľmi nahnevaná a prestane sa ovládať. Napr včera som ho nechala vyspať,mal náročný deň,ľahol si poobede a dve hodiny pospal. Ja som varila,robila úlohy so synom atď. On vstal a išiel hneď fajčiť čo je ďalšia pol hodina ( videl ma že stojím pri hrncoch a malý sa mi šplhá po nohe). Keď sa vrátil mu hovorím, že jemine teraz musíš chodiť preč keď tu mám najviac roboty, vezmi malého. Jeho to strašne rozčúlilo, zdrapil ma za ruku a metal so mnou ( malého som mala na rukách) a kričal na mňa že roz*ebem ťa a podobne. Keď som sa rozplakala tak kričal že sa nemám hrať na obeť lebo ho provokujem. Dnes zasa starší syn mu odpovedal na otázku,že nie to nie je pravda, ja som to zjedol a on ho zdrapil za krk a kričal že mu utrhne hlavu keď bude odvravat... Potom sa ukľudní, vysvetľuje normálne potichu. Ja si myslím, že to nie je normálne ale on mi povie že ho vždy provokujem a som precitlivená. Sama som zmätená či teda ozaj preháňam.
Ahojte.. v prvom rade ďakujem že ste si po takej dobe spomenuli. Ešte som bohužiaľ neodišla. Môj plán ísť k rodine nevyšiel - poslal na mňa vlastného otca ktorý mi povedal,že nemám ani rozmýšľať nad odchodom,že oni mi už druhý krát pomôcť nemôžu a mám si niesť následky svojich rozhodnutí. To má samozrejme pravdu,akurát že tieto jeho agresie sa postupne stupňovali a predtým mu takto neprepínalo. Ono je to momentálne tak,že mám brigádu a šetrím peniaze. V septembri pôjde mladší do škôlky a ja do práce. Snáď potom už budem môcť odísť tak,aby som to finančne sama zvládla. Nájmy idú u nás v meste od 400€ vyššie takže sa musím dobre pripraviť. On mi nedovolí odísť len tak, to už viem dávno. Tým že mám prvého staršieho syna v striedavej starostlivosti s ex manželom tak ani nejaké to krízové centrum neprichádza v úvahu. Chvíľu bol ochotný chodiť k psychologicke, agresívne prejavy voči deťom našťastie nemá. Voči mne ale áno. Je to také striedavo oblačno Dva mesiace je kľud a potom mu prepne. Včera napríklad sa rozbehol po mne,odsotil ma,odtlacil k dverám a kričal že pôjdem do p*ce či som hluchá a podobne a bolo to vlastne kvôli tomu,že som od neho chcela aby išiel k deťom kvôli mojej brigáde. Takže zase tichá domácnosť. Fyzicky ma nenapadá lebo si dáva veľký pozor aby som nemala nejaké modriny alebo niečo. On je proste dokonalý, on všetko robí, platí, zabezpečuje a podobne 🤦🏼♀️😁 Ale už vydržím, už len chvíľu a zaradím sa do normálneho pracovného života a budem to môcť finančne utiahnuť.
Ďakujem Vám za podporu. Veľa to pomôže lebo tá psychika ide neskutočne dole a okrem jednej mojej najlepšej kamarátky nikto nevie čo sa u nás deje.
To ma mrzí, že si nenašla u vlastných rodičov podporu. Držím palce, snáď to dobre dopadne a niečo vlastné si čím skôr nájdete.
Dúfam že si odišla