Som smutná, že nás vzťah sa nikam neposúva
Som velmi smutna z jednej veci, ktora sa mi stale opakuje. Mala som dlhorocny vztah, este taky stredoskolsky + vysokoskolsky (6 rokov), tuzila som casom aj po svadbe, pretoze som koncila skolu a mali sme aj zazemie, kedze dotycny zdedil byt. Bohuzial, nikam sa to neposuvalo, na moju otazku, ci si ma raz bude chciet vziat odvetil, ze nevie. Rozisli sme sa a ja som sa casom dala dokopy s dlhorocnym kamaratom, sme spolu 1,5 roka, byvame spolu zatial v podnajme, obaja pracujeme, pomaly napredujeme v nejakych veciach, ktore sme este chceli dosiahnut v tej sfere, no aj napriek tomu posun opat nevidim. Nacrtol, ze on nevie, ci sa chce zenit. Velmi som z toho smutna, v mojom okoli sa kamaratky pomaly zasnubuju, tesim sa s nimi, ale zaroven premyslam nad svojim zivotom, ze takyto posun nevidim. Sustredim sa coraz viac na pracu, makam na sebe, pri robeni vlastnych aktivit som stastna, ale niekedy si toho na plecia dam viac, lebo ma rani mysliet na to, ze v mojom zivote opat neprichadza k nicomu. Mam 26 rokov, budem mat 27. Neviem, kde robim chybu. A ci vobec cakat aj v tomto vztahu na zazrak.
Ty sa chces vydavat a on nevie ci sa chce zenit.
Tak tato tema je dost zasadny problem medzi vami. Hlavne ak si uz skoncila jeden 6 rocny vztah kvoli tomu istemu problemu, zrejme je to pre teba dolezite.
Ste uz spolu 1,5 roka. Navrhla by som ti este raz debatku a jasne naznacila co ty od vztahu ocakavas, ak by jeho postoj bol nadalej negativny, tak si premysli, ci chces stratit dalsie roky vo vztahu z ktoreho bud aj tak odides (lebo sa chces vydat), alebo budes akceptovat nieco co nie je podla tvojich predstav (zit na divoko).
V tvojom veku, kedy ani jeden z vas nema este ziadne pozostatky z predchadzajucich vztahov mi tvoja predstava posunu vo vztahu pride spravna a zdrava. Mas 27 a ocakavat od vztahu posun (svadbu) je na mieste. Hlavne nestracaj cas v niecom co ti nevyhovuje, tu nie je dobre robit kompromisy, mas 27 (nie je to ani vela, ale uz ani nie malo).
@h2 Tvoja situacia je pochopitelna. To dedicstvo toho domu by sa nedalo nejak osetrit predmanzelskou zmluvou? Bol by narok tvojho muza na dedicstvo aj ked si nehnutelnost nadobudla pred manzelstvom? Teraz som si fak nie ista. Ale zaujima ma to.
V pripade autorky je situacia ale trochu ina...nemaju ziadne zavazky z predchadzajucich vztahov.
@jaskolka krásne si to vystihla!!! 🤗 Presne tak to je.
Ja by som už len pripojila,že preto Boh v biblii si želá panenstvo,lebo muž túži po žene a nie vždy po deťoch a tomu priamej zodpovednosti za ne.To žena túži po niečom malom,rozkosnom a ona ho má naučiť neznosti.Takto chlap zoberie to pekne a ostatné ostane žene na krku.Tam na začiatku sa učí sám seba ovládať a obetovať pre dobro svojej milovanej - tomu sa na naučiť,aby sa nestal rozmaznanym,neschopným vyjadriť sa,stáť za svojím,pevným,oporou a mužom. My ženy sme dovolili,aby o nás nebojovali celým srdcom.co sa lacno získa,lacno sa opúšťa.
autorka: nečítam diskusiu, len ma zaujali tvoje slová: obaja pracujeme, pomaly napredujeme v nejakych veciach, ktore sme este chceli dosiahnut v tej sfere....
ja keby som bola chlap, mňa by nelákalo skákať do manželstva nejak po roku s tým, že žena si ešte buduje kariéru. ktovie, možno keby si bola skôr typ, že chce vychovávať dieťa-deti a potom sa vrátiť do práce, proste typ pre rodinu, možno ten muž by ti sám od seba navrhol sobáš. ak si karieristka - čo z tej jednej vety tak trošku vyplýva - nečuduj sa, že aj ten muž čaká a do ničoho sa nehrnie. a načo vlastne?
alebo je tu ešte ďalšia alternatíva a to je tá, že jednoducho ani prvý, ani druhý partner o teba nestáli až toľko, aby s tebou spečatili vzťah (to v prípade, ak ti krivdím a karieristka nie si, že by si nemala problém mať bábo a rodinu v dohľadnej dobe). v tom prípade nie si pre nich natoľko zaujímavá, aby ťa chceli za manželku.
a tretia možnosť by mohla byť to, že si chcú užívať taký ten slobodný a neviazaný život. obávajú sa manželstva, obávajú sa, že manželstvom sa veci pokazia (čo sa na 80% časom naozaj pokazia) a tak si žijú takto a sú spokojní. tiež by som určite poradila - netlačiť na pílu. ty musíš sama vedieť a vnímať a cítiť, ako ťa ten muž berie, či ťa "nosí na rukách", či ťa zbožňuje, či znamenáš preňho šťastie alebo skôr ťarchu... to sú veci, ktoré my ti tu nedokážeme určiť 🙂
@jaskolka pekne napísané. si zober, že ja som mala 41, muž 54. poznali sme sa necelé 3 roky. máme oddelené domácnosti (lebo inak to jednoducho momentálne ani nejde), deti už nechceme - sme starí a obaja máme z predchádzajúcich vzťahov. a aj tak sme sa vzali. presne pre ten status: toto je môj manžel, toto je moja manželka. my obaja sme pyšní na to, že máme jeden druhého a že máme takýto zväzok. hoci predtým, než sme sa spoznali, sme si obaja hovorili, že do manželstva nikdy viac 😀 no a vidíš to. sme manželia a veľmi sme jeden na druhého naviazaní, sme na jednej vlnovej dĺžke alebo ako sa tomu hovorí a obaja sme sa zhodli, že nič lepšie sme nemohli urobiť. preto aj píšem autorke, že zrejme teda nebola pre tých chlapov natoľko zaujímavá, aby ju chceli ohodnotiť titulom "manželka". lebo chlap ak je z danej ženy naozaj totálne hotový po všetkých stránkach, tak ju za ženu chce 🙂 a robí všetko preto, aby si ju aj v manželstve udržal. a ja to šťastie mám a mám z toho veľkú radosť 🙂
@panelacikova Dobry prispevok, len jedna otazka co ma v poslednom odstavci napadla Ak by ju nosil na rukach, zboznoval atd, tak preco ma problem podpisat blby papier ak vie, ze JEJ na tom zalezi?
Autorka nema tlacit na pilu, ale rozhodne si to s nim vyjasnit...
@h2 presne pre to že nie som svadbovy typ sme dlho svadbu odkladali.. a presne každý to na môjho muža zvaloval a pritom jemu stačilo povedať a zobral si ma.. obaja sme na manželstvo pozerali vyslovene len z praktického hľadiska a tak na to pozeráme dodnes, hoci sme manželia už 8rokov.. nie sme romantické typy ľudí.. ale spoločnosťou to stále nie je chápané..
Autorka - podľa mňa to riešiš zbytočne skoro.. všetko má svoj čas, aj dozrievanie vzťahu.. s mojím mužom sme sa brali po 8mich rokoch a sme spolu už teraz dosť dlho.. nie je sa kam ponáhľať, aspoň podľa mňa.. a u muža to proste trvá trocha dlhšie kým sa k takémuto kroku odhodlá.. užívaj si život, keď sa milujete, venujte sa sebe a časom aj on môže zmeniť názor.. samozrejme je dôležité aby vedel aj tvoje očakávania, ale pozvoľna, nie ultimatne..
A nedá mi, ale vždy si pri podobných témach spomeniem na tému kde slečna riešila, že priateľ ju vynechal z vyberania postele.. tiež boli spolu 1,5roku a kopa žien ju totálne sprdla že čo chce po takom krátkom čase, čo si na neho narokuje, ako si to môže dovoliť že jej to vadí.. a tu jej zase píšete, že po 1,5r asi nemá až taký záujem ak ju nechce za manželku? 🤔
Nikto do cudzích vzťahov nevidí, nesudte ani toho chlapa.. podľa mňa je málo mužov čo do 30tky vedeli že chcú manželstvo a hneď po niekoľko ročnom vzťahu..
@number19 áno, to je pravda... a keď si to ujasní, zistí, či ju skutočne nosí na rukách alebo to len predstiera. proste chlap, ktorý ženu chce, ju chce mať aj za manželku. všetko ostatné považujem za milenecký vzťah (ak v tom nie sú spoločné deti). presne toto mi aj manžel povedal. my sme si manželstvo akosi navzájom vydebatovali, resp. sme si ho nejak v rovnakej dobe navrhli jeden druhému. a premýšľali sme. a on mi potom povedal: je mi s tebou fajn, milujem ťa a si moje slniečko, môj zmysel života. ale keď to necháme v tejto rovine, stále budeš len taká milenka, necháp to v zlom, ja ťa vnímam ako svoju lásku. ale ja chcem, aby ťa ostatní vnímali ako moju ženu, lebo ty si moja. chcem, aby to každý vedel, že si moja. a tak som si povedal, že to risknem a idem do toho
😀 😀 no a bolo. a riskol a budú tomu čoskoro 3 roky a on je asi najšťastnejší muž v mojom okolí a to si fakt nefandím 🙂
minule mi povedal, bol niekoľko dní mimo, že mu ktosi dohadzoval na šport kolegyňu, proste aby si vyšli spolu zašportovať, veď aj ona športuje. a on povedal, že nie, lebo manželka by sa s ním rozviedla 😀 to žartoval, faktom je hlavne to, že on beháva sám, lebo takto mu to najlepšie vyhovuje, že nemusí prispôsobovať tempo inému. faktom je aj to, že áno, aj by mi to vadilo, priznávam.... no a ten dotyčný mu povedal, že však ona sa to vôbec nemusí dozvedieť. ty si tu a ona tam. a môj milovaný muž povedal, že nie, ona sa to dozvie, lebo ja jej to poviem. my máme veľmi úprimný vzťah a nemáme pred sebou tajomstvá.... 🙂 a toto keď ti povie chlap, tak neexistuje, aby si aj ty jeho nenosila na rukách 🙂
Troška nechápem aké "posuny" máte na myslí. Vo vzťahoch sú posuny automatické - randenie, spoločne bývame (=prenájom/hypotéka), svadba, deti, staroba, smrť.
Tieto veci si treba objasniť hneď na začiatku vzťahu. My sme s tunajším priateľom mali v tom jasno už po pár mesiacov randenia, že svadba nie je pre nás prioritou a deti mať nechceme. Sme takmer 4 roky spolu z toho 3 spolu bývame a tento rok riešime hypotéku (ak finančne nevýda tak aspoň nový podnájom).
pre niekoho nie je svadba "vrchol" partnerskeho žiovta... ja osobne v tom tiež nevidím nič úžasné a dokážem žiť s niekym aj bez toho, aby som musela mať svadbu 🙂 možno to on cíti tiež tak isto
@emmanovot ale svadba nie je vrchol partnerského života, to potom by už muselo ísť len dole kopcom 🙂 svadba má byť začiatkom spoločného života založeného na manželskom sľube. Nie sme len spolubývajúci, priatelia, druh a družka... on je môj manžel, ja som jeho manželka, my sme sa rozhodli byť spolu navždy, nie len pokiaľ nám to aktuálne vyhovuje. Je to začiatok🙂 a na ďalšom treba tvrdo pracovať 🙂
@emmanovot Ja manzelstvo skor chapem ako prejav jedneho k druhemu, ze ten vztah je chapany ako nieco co obaja chapu ako trvajuce. Ze to spolu chcu naozaj tahat. V europskej kulture to ma dlhodobu tradiciu ako prejav, nie ako vrchol. A nejde o svadbu ani o papier.
Kazdy by si mal zit tak, aby bol stastny, ale v dnesnej dobe vidim, ze zeny maju tendencie akceptovat podmienky muzov (z mojej skusenosti je iniciativa nebrat sa vacsinou zo strany muzov).
@gianna úplne s tebou súhlasím, ja som tiež asi taká stara škola, že skratka prirodzený posun je zásnuby,svadba, bývanie, dieťa, deti. Tetaz je to take "preskocenie" že chodiť 5 rokov, bývame 3 roky spolu,jedno, dve deti, možno zalepit oči prsteňom a svadba v nedohladne alebo nikdy. A potom 90% žien smutok, frustracia, hoci naoko hrdinky, že veď nám papier netreba. Autorka, teraz k tebe Neviem síce, prečo teraz tak sa ti "chlapi" desia záväzkov,ale ak ty jednoznačne chceš svadbu, deti, rodinu a on nie, tak ver tomu, že to dlho nevydrží. Budeš sa síce možno snažiť, dúfať, že ťa to "prejde" ale skôr či neskôr to padne. Inak tiež nechápem, že prečo ak žena chce svadbu a chlap nie, tak sa, má ona prispôsobiť, lebo veď "hlavne ze sa ľúbime a papier netreba" prečo sa neprispodobi chlap? Veď aj je to len "zdrap papiera" tak je to najmenej ho podpísať. Neviem, nerozumiem tej dobe, a príde mi, že aj ženy sme tomu na vine, lebo príliš tolerujeme tu zbabelost chlapom... Veď to ani nie je chlap, čo sa bojí jasne ukázať svetu "toto je moja vyvolena, moja manželka".. A aj keď tu so mnou nebudú súhlasiť, jednoducho manželka je nad všetkými inými ženami,frajerkou, priateľkou, snubenicou, družkou ci partnerkou. Je skratka Manželka.