• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Splnilo manželstvo a deti vaše predstavy?

21. novembra 2010 
nie, najkrajsie na manzelstve je chodenie
9. nov 2009 o 20:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lea nemozem s tebou suhlasit :grinning: , ale mozno pre niekoho je to chodenie :astonished:
10. nov 2009 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no moje manželstvo splna moje predstavy,som spokojná,manžel je šikovný,milujúci muž aj otec.Stará sa ukažkovo,som šťastná,že ho mám.Nemenila by som.TUK,TUK,TUK.Všetkym vám prajem také to rozprávkove manželstvo,aj ked v každom sa občas to slniečko zamračí.Ahojte
15. nov 2009 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak rada by som napisala, ze splnilo, no klamala by som sama seba.Nechce sa mi to tu cele rozoberat, no cim dlhsie som vydata, tak prichadzam na to, ze to nie je ten pravy.Ako jedna z mala nemusim sice na MD riesit financie, no riesim veci ako nezaujem manzela o sex, co predtym fungovalo perfektne,riesim ako vychovavat deti jednotne,riesim minimum neznosti z manzelovej strany a pod.Na druhej strane deti ma neskutocne rad no to mne nestaci.Normalne sa bojim vlastynch myslienok, ze keby som mala kam a ako uzivit deti tak odidem.Myslela som ze si beriem uzasneho cloveka, no zrejme sme prilis rozdielni.Najhorsie je, ze s tym momentalne neviem nic urobit.
15. nov 2009 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahojte,asi veľa žien ostava v nenaplnenom manželstve len preto,že na MD sú úplne závisle na mužovych financiach.je hrozne ked sa žena nemože slobodne rozhodnúť a opustiť chlapa len preto,že by neuživila deti ani seba.A naša socialna vláda sa tvári,že čo všetko dáva rodinám,nadštandartný rodič.príspevok,ved popri ňom može ísť žena akorat po žobraní,tak chtiac nechtiac ostava rukojemnikom v nešťastnom manželstve :frowning2:
18. nov 2009 o 09:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bubinko83 • 1d • Dnes o 13:06
Zaujma ma či ste spokojne ked ste sa vydali alebo mali detičky? Ci ste si to vždy tak predtavovali ako žijete teraz.Ci vam nikdy neprišlo luto ,že ste sa skoro zaviazali a mohli ešte nejaky čas byt sama a napr.cestovat atd.?Ja niekedy rozmyšlam ako by som žila sama keby nemam to čo už mam :wink: Ale nemyslim to zle milujem svojho manžela aj synčeka a už by som ich nevymenila za nič na svete :slight_smile:

rinuska • 3d • Dnes o 13:24
asi tak nejak bubinko, aj mi je ľúto, že som si niečo neužila , necestovala , aj som rada, že som rada.... :sweat_smile:
ale človek je už taký , stále je nespokojný , ked mi konečne vyrástl,o prvé dieťa, že by som mohla trochu pocestovať , "požiť" , tak sa mi zdalo , že neni o čo stáť a chcela som dalšie dieťa- silou mocou , joooj , teraz by som si už zas e pocestovala :grinning:
30. dec 2009 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj mne je to niekedy luto aj ked som sa už na dietatko velmi tešila a citila sa pripravena,teraz niekedy citim ako keby som mala ešte počkat.Mavate podobne pocity? :confounded:
30. dec 2009 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bubinko podla mna vacsina ludi je nespokojna s tym co ma......, lebo mysli, ze inak by to bolo keby....
ja sa snazim si take myslienky nepripustat, lebo keby bolo keby ..... :grinning:
ja som napr. dost cestovala, ale stale mam pocit, ze som mohla viac cestovat - co je blbost, ale clovek je tvor nespokojny :unamused:
30. dec 2009 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
yvettka,presne aj ja .Dost som cestovala myslim za pracou a tak.A miestami(teda dost často v tej dobe)ma to už nebavilo a chcela som sa ustalit a teraz ked som ustalena tak niekedy si pripadam nespokojna,napriek tomu že mi nič nechyba všetci sme zdravi a štastny.Fakt nechapem niekedy čo chcem. :confused:
30. dec 2009 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nic....oprasim staru temu... kedze v Decembri slavime 10-te vyrocie naseho SPLUZITIA :sunglasses:

Splnilo manzelstvo vase prestavy? Ja by som sem radsej rada privitala nazory mamiciek, ktore su vydate nie 2-3 roky, ale aspon 8-9 a viac.... :sweat_smile:

Ked niekomu neklape manzelstvo po 3-och rokoch, tak tam je ozaj problem... Co to je 3 roky?
My sme este po 3-och rokoch ani deti nemali....len sme si uzivali.

Moje manzelstvo ako "zvazok muza a zeny a vytvorene rodiny" splnilo predstavy... Myslim, ze sme ukazkovi rodicia a manzelia.....

Ale tiez sa trosku bojim tych vyprchajucich lubostnych citov..........bohuzial je to realita a s tym sa neda nic robit....
Je to iba dalsia faza manzelstva a podla mna clovek nemoze byt "nadrzany" zo svojej polovicky cely zivot! :stuck_out_tongue_closed_eyes: :sweat_smile:

Predstavme si, ake myslienky nam chodili po hlave, ked sme sedeli v skole a mali sme 17: ( kam pojdem v piatok na disku, co si obleciem a ci tam bude ten chalan, po ktorom tak tuzim)

Dnes: (co uvarim, kolko toho mam oprat, domaca uloha pre deti, kolko dni mi zostava do dovolenky, kde si vobec neoddychnem.....)

Tak, ako sa meni zivot dietata-dievcata-zeny-matky-babky-prababky...tak sa menia aj nase city a podoby nasej lasky.

Zhrnutie: som spokojna a stastna (len aby to tak zostalo) :slight_smile:

3. nov 2010 o 17:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj my budeme mat 10rocne vyrocie ale som sklamana takto som si to nikdy nepredstavovala :frowning2: svojho muza som velmi milovala sklamal ma velmi sa vsetko zmenilo po narodeni 2dietata tak viac zretelne
3. nov 2010 o 17:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak pridavam aj ja svoj postreh,
1 manzelstvo ma totalne sklamalo, od zaciatku az do konca zo strany mojho mm same klamstva, ktore pomaly vyplavali na povrch a po rozchode uz mi ich donasali vsetci znami aj neznami, vydrzala som v tom blude 8.5 roka a stacilo mi to ako riadna lekcia pre dalsie vztahy, preto som si velmi vazila cas, ked som bola 1.5 roka sama s dcerami a bolo nam fajn ... a potom som nasla princa svojich snov a to co sa tyka vsetkych oblasti, ktore k partnerstvu a manzelstvu patria, buduci tyzden oslavime 5 rokov, co sa pozname a 4 roky, co sme manzelia, tento rok sa nam narodil nas pokladik a stale som zamilovana, dokonca by som povedala, ze este viac, ako na zaciatku ... aj ked ma niekedy nazlosti, tak viem, ze je to najlepsi, zodpovedny, milujuci, spolahlivy chlap akeho som mohla stretnut ... proste ta polovica, ktora mi v zivote chybala ... :wink:
3. nov 2010 o 17:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@digysa :slight_smile:)) aj ja som spokojná, len neviem, či sa mám ešte radiť k manželkám :stuck_out_tongue_closed_eyes: ...my sme sa rozviedli po 5 rokoch manželstva - 7 rokov od začiatku nášho vzťahu, mali sme vtedy malého syna...po skoro 2 rokoch sme sa k sebe vrátili, lebo sme prišli na to, že sme možno neskôr dospeli a že nechceme nikoho iného...teraz čakáme druhé bábo a veríme si...často riešime len "obyčajné" veci -nákupy, žehlenie...ale mňa aj tieto obyčajné veci napĺňajú. viac sa spolu smejeme a vážime si, čo máme...
a či som šťastná? po tom všetkom, čím som si od rozvodu prešla môžem povedať, že áno...šťastná s mojím "mužom", synom, bábom v brušku a psom :slight_smile:)))))
3. nov 2010 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak aj ja sa pridam 7rokov spolu z toho 3roky ako manzelia a skoro 2rocneho neposednika :grinning: brali sme sa z lasky,zoznamili ked ja som mala 24 a manzel 25,rozumieme si doteraz po kazdej stranke,a co je dolezite laska je stale rovnaka ako na zaciatku spred 7mich rokoch..netvrdim ze si nevymiename nazory alebo sa sem tam nepohadame kedze ja som tvrdohlava palica a mam problem si uznat chybu(aaach jaaj ta moja povaha:slight_smile:))ale vzdy si to vieme vysvetlit :sweat_smile: otehotnela som polroka po svatbe,mrnusik bol totalne planovany,skratka mame nadherneho syna a lasku ktora uz vydrzala nejedno zemetrasenie :unamused: odkazani len sami na seba,bez rodiny poblizku....dufam ze nam to este dddlllho dlho vydrzi,a budeme sa navzajom este dddlho dlho pritahovat :slight_smile:
4. nov 2010 o 01:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@digysa jééj to je pekné a pravdivé..moji rodičia sú manželmi 43 rokov. keď ich človek len tak zvonka pozoruje, ježia sa mu všetky chlpy. mama kibicuje, otec frfle, furt sa len doberajú, človeka by porazilo. lenže jeden bez druhého sa nepohnú a nemohli by byť bez seba ani chvíľu. všade chodia spolu. na nákupy, na dovolenky, na návštevy, na výlet., celý život. ja som vydatá 4 roky, takže je to ešte také pekné, milé... manžel je múdry, chápavý, citlivý, vážim si ho a rešpektujem. vzťah nejde sám od seba, možno len na začiatku, ale potom treba snahu z oboch strán a hlavne obaja musia žiť s pocitom, že pre partnera je dôležité, čo si myslí ten druhý, čo chce, ako sa cíti. nemôže mať na všetko rovnaký názor, to je jasné, ani nemusí so všetkým súhlasiť, len musí rešpektovať toho druhého do tej miery, aby našli nejakú strednú cestu a obaja boli spokojní. neúprimnosť a klamstvo zabijú všetko. aj my máme rozpory, témy v ktorých máme opačné názory, to presne viem, ale aj keď ma ide niekedy roztrhať od jedu, musím rešpektovať aj to. máme za sebou v našom krátkom manželstve aj ťažké skúšky a problémy, ktoré nás chvalabohu nerozdelili ale viac dali dokopy. teraz nás čaká tiež podľa mňa taká malá skúška.. ja na materskej, manžel bude o týždeň už nezamestnaný, narodí sa nám prvé dieťa a myslím že veľmi rýchlo sa nám tu na tejto samote minú témy na rozhovor a budeme len v tom jednom- dieťa a domácnosť....no bude to zaujímavé :grinning: zatiaľ som spokojná, šťastná, ale však čas ukáže :wink:
4. nov 2010 o 07:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mali sme 10 rokov, obaja nase manzelstvo berieme ako skutocny zavazok na cely zivot a tak k nemu pristupujeme. niekedy je az neuveritelne, ked si uvedomim, ze nebol takmer den, kedy by mi nepovedal, ze ma lubi. nase manzelstvo sa postupne meni, nie je take ako bolo na zaciatku, ale stale ma v danej faze svoje caro. obaja sme si vedomi, ze ked chceme udrzat dobre manzelstvo, musime na vztahu stale pracovat. zatial sa nam to dari, tiez vsak neviem co prinesie dalsie obdobie.
5. nov 2010 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@digysa ja som s mojim manzelom spolu 16 rokov, z toho 8 rokov sme manzelia. presli sme spolu roznymi fazami - nielen vztahovymi, ale aj osobnymi. pozname sa od puberty, cize sme zazili aj to "divoke" obdobie. prezili sme spolu aj nejednu krizu - hlavne ako sme sa prestahovali do zahranicia. takmer som od neho odisla. tiez sme ale spolu prezili takze chvile a pocas tychto obdobi som zistila, ze mam na strane partnera, o ktoreho sa mozem opriet.
nie je to u nas vzdy ruzove a urcite nepatrime medzi ukazkove manzelstvo, skor nas kamarati a kolegovia definuju ako "talianske manzelstvo". aj vcera napriklad lietalo po byte vselico (ja som troska temperamentna :grinning: ), ale ono sa to vzdy vyriesi a neskor sa na tom dokazeme aj zasmiat. :wink:
co sa citov tyka - nemam pocit, zeby vyprchali, len sa zmenila podoba. mne to vyhovuje - je to pre mna uvolnujucejsie - pretoze vidim partnera aj s chybami, nielen s ruzovymi okuliarmi, viem co mozem cakat a on vie, co moze cakat odo mna :wink: ale po fyzickej stranke sa u nas nic nezmenilo - je pre mna rovnako pritazlivy ako ja pre neho :wink:
a odpoved na tvoju otazku, ci splnilo manzelstvo moje predstavy? ano :wink:
5. nov 2010 o 14:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja si myslim,ze stoji to za to udrzat manzelstvo ( aj ked nie vzdy ukazkove) aj koli detom. Nemozeme byt predsa uplne sebecki a mysliet na to, ze moj manzel prestal mat so mnou sex kazdy den, uz ho mame iba kazdy druhy tyzden....nieco tu neklape.....ohen je na streche........podme sa rozvadzat....

Ja sa priznam, uz sa tak casto nebozkavame, ako kedysi..........myslim tym tie "ulizane jazyckove"...to musime mat trochu asi vypite........ :grinning: Pusa je u nas kady den...rano, alebo vecer...ale je kazdy den... (ked sme pohadani, tak nie :confounded: )

Nechcem byt pesimista, ale ja osobne si myslim, ze take obdobie "vasne a tornada" , kde ti muz strhne oblecenie v rychlosti a zacnete sa milovat kdekolvek v dome ( v kuchyni, na chodbe, v obyvacke) uz asi nezazijem........ Mozno- ked deti budu starsie a dame ich spat k niekomu na vykend, ale aj tak pochybujem.....
My, ked mame s manzelom chvilku pre seba, tak sa najradsej rozpravame, lezime a citame nieco....

TOtiz my sme sa bez "skakania do reci a kricania a revania" neporozpravali uz dobre 3 roky :sweat_smile: :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Takze, ide aj o tie priority.....
5. nov 2010 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzanockamt
ahoj
aj vy vsetky...my sme bol spolu 8rokov, potom svadba...po pol roku tehotenstvo.zelane...a potom to zacalo!nedozili sme sa ani 3vyrocia ako manzelia. manzel sa uplne zmenil a uz si ma prestal vazit,mna ako svoju manzelku prezentoval asi tak 4 mesiace....
za vsetkym hladal dovod na hadku...a deti ho vobec nezmenili k dobremu...skor su ako vykricnik ze su! a nezvladol dvojicky...lebo ved malo byt jedno asi....zial z manzelstva aj materstva som skor sklamana a potupena,lebo ma vymenil a odisiel od nas, aj ked sme zili do poslednych 2 tyzdnov ako "manzelia"po vsetkych strankach..proste zrazu s tym sekol a mohla som robit co som chcela.
a dovtedy sme sa vedeli rozpravat aj o blbostiach a tak.... :unamused:
je to smutne ked ma ten druhy pocit ze je to o "viazani sa nasilu "aj ked to bolo dobrovolne....
a zanecha za sebou spušť... :frowning2: a smutok lebo ma pocit ze pri tomto partnerovi "nezije",,,,a snad mu to nejaka druha nahradi...
9. nov 2010 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bubelko
ahoj
ja som presne do tejto fazy prisla...mala som ho rada aj s chybami a stale bol pre mna uzasne pritazlivy...myslela som ze aj ja jemu..kedzemanzelske povinnosti neboli problem.
a hups...problem zrazu dostal podobu ciernovlasky a bolo po nasom dlhorocnom vztahu....behom par tyzdnov! som musela pochopit je ODISIEL a uz nechce byt so mnou a detmi....teda deti ano ale ja nie!
proste vsetky roky zavrel za dvere a odisiel. :frowning2:
9. nov 2010 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Hm niečo bude na tom že po svadbe sa vytratila tá nezávaznosť a zamilovanosť .. Vzali sme sa po 7 kritickom roku vzťahu pred 3 rokmi a už krátko po svadbe som začala pociťovať že sa niečo zmenilo .. V sobotu ráno som sa zobudila vedla partnera a otca mojich detí .. V nedelu ráno som sa zobudila vedla manžela a otca mojich detí a aj ked neprešlo 24 hodín od vzťahu som akosi očakávala viac a stále nechápem prečo ...
13. nov 2010 o 21:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
júúj, obdivujem všetkých, ktorí majú ideálne manželstvo - samozrejme aj s detmi a pravdaže im to želám
o mne je to na dlhšie :unamused:
13. nov 2010 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@monaart
to ma mrzi, ako to dopadlo. nevravim, ze sa to nemoze stat aj nam. ale zatial sa to nestalo a ja verim, ze ani nestane. :slight_smile: zatial som v manzelstve a vo vztahu spokojna a manzel sa zda byt spokojny tiez - a ak nie je, tak ja to neovplyvnim pokial o tom netusim. ale to je uz o inom. a ako som pisala, urcite nemame manzelstvo ako z casopisu, nechodime stale vysmiati s reklamnym usmevom na zubnu pastu a nedrzime sa pri kocikovani za ruky (hoci uz aj take bolo). akurat vcera sme boli na veceru s mojou sestrou a jej manzelom a skonstatovali sme v aute, ze je to 1x po narodeni jonasa, co ideme niekam bez deti. :wink:
@laurelle to zaujimave, ale ja som to nikdy nejako nevnimala ci priatel alebo manzel, skratka bol a je pre mna stale muz, ktory stoji pri mne a ja pri nom :wink:
15. nov 2010 o 11:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bubelko milujem ho stale ale po 10 rokoch co sa pozname uz to nie je co kedysi .. Teraz vsetky rozhodnutia podriadujeme detom a uz to nieje take spontanne .. Milujem ho pre tie chvilky ked obaja vecer prideme unaveny z prace a ja sa na neho pozriem a v jeho ociach stale vidim toho cloveka ktoreho som poznala pred 10 rokmi a po 3 detoch je tam este stale ta chemia :grinning: :grinning: :grinning:
15. nov 2010 o 20:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@laurelle chapem :slight_smile: u nas zatial aj napriek detom funguje dost velka spontannost. ale verim tomu, ze az pojdu do skolky a skoly, tak sa to urcite zmeni :wink:
16. nov 2010 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bubelko hm zavist najvacsia .. my sme mali ist dnes na romanticku veceru lenze sa vyskytlo nieco necakane v praci a vecera sa presuva na nedohladno .. je mi smutno a asi na mna nieco lezie .. som sama doma s chorym trojrocnym dietatom s ktorym zajtra asi pojdem lezat do nemocnice a neviem co budu robit zvysne dve .. niekedy fakt nevladzem u nas zlyhava aj spontannost aj planovanie ale inak sa mame fajn :slight_smile:
16. nov 2010 o 20:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@laurelle no ja mam romanticku veceru za sebou, bola v nedelu a len vdaka spontannosti mojho otca s jeho priatelkou :slight_smile: bola to prva po 13. mesiacoch.
ale co sa choroby tyka - u nas sme momentalne chori vsetci, nastastie obycajne prechladnutie, ale da to poriadne zabrat. nieto este ist do nemocky. mrzi ma to. dufam, ze to nie je nic vazne a malej bude lepsie a nemocku zvladnete :wink:
a aby si si nemyslela, ze u nas je to az take ruzove - aj nam planovanie obcas prekazia necakane udalosti - choroba v rodine, vela prace a pod.ono myslim, ze to pri detoch ani inak byt nemoze. naplanujeme si nieco a zrazu jeden kasle, druhy kycha a ak su tam ine deti, tak je po planoch a musia sa menit.:slight_smile: a tiez mam toho niekedy vyse hlavy a hovorim si, ze uz by aj stacilo :slight_smile:
16. nov 2010 o 20:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bubelko moj otec zije na slovensku a da sa povedat ze aj ked mama zije tu v londyne tak jeho mam radsej aj jeho priatelku .. myslim ze moj drahy o spolocne vecere uz ani moc nestoji je to cele take nutene .. Ked mne tak strasne chyba ta jeho spontannost ktoru som na nom milovala ze sme sa v pondelok zbalili a v utorok sme uz boli na inom svetadiely .. Chapem ze sme dospeli ale je mi to strasne luto .. Chcem zachranit nas vztah ale ked s mojim muzom je to tak ze jeden den mi rozprava ze by chcel dalsie dieta a ako strasne nas miluje a za 2 dni to uz nie je pravda a uplne nas ignoruje a nikdy neviem na com som .. Uz ma nebavi ako sa vsetko toci okolo neho ako sa vsetko podriaduje jemu .. najvacsi problem je ze sa nehadame co by bolo mozno lepsie mi sa niekedy uplne ignorujeme a potom pride akoze sa nic nestalo ze vsetko je v pohode .. :unamused: :unamused: takto trapime seba aj deti ale neviem co mam robit aby sa to zmenilo aby sa vyjasnil nas vztah aby som vedela na com som .. :cry: :cry:
16. nov 2010 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@laurelle aj moj otec zije na svk a mamu uz nemam. a pracuje este na 100% a jeho priatelka tiez. okrem toho vela cestuje, cize nie je casto doma, ked my prideme. vacsinou strazi deti preto manzelova mama, ked nahodou nieco potrebujeme vybavit (na svk).momentalne sa ale stara o svokra, ktory je v hospici, ale donedavna bol este doma - je paliativny pacient.
tu vo svajciarsku vybavujem tak, ze deti mam nalozene v aute a ide sa. nikto nestrazi - nema kto. a ked nahodou - tak len cez vikend nejaki priatelia, ale to musi byt fakt padny dovod, aby som ich tym obtazovala. mam totiz nazor - moje deti, moja starost :slight_smile: cize u nas su deti zvyknute precestovat cely den, stravit cas v nakupnom voziku a ine.
no my sa pohadame obcas teda riadne - aj vcera napriklad. u nas obcas aj nieco leti cez chodbu a pod (ale ziadne nebezpecne predmety). prisli sme unaveni a vystresovani z bratislavy, do toho knucal chory jonas, ja som kaslala o 106 a tak nam obom vecer rupli nervy. ale asi po hodke, ked sme sa okupali a deti uz spali, sme zaliezli do postele a vytiahli spolocensku hru a hrali sa a kecali.
ja som vela problemov vo vztahu vyriesila v aute - cesta na svk zo svajcu je dlha :wink: muz ma totiz tendenciu pred vaznymi rozhovormi utekat a nahanat sa mi ho doma nechcelo. v aute, ked som soferovala, nemal sancu - jedine vystupit za jazdy, a to si myslim v 150km/hod asi za rozumne nepovazoval. nam to velmi pomohlo. hlavne zo zaciatku zivota vo svajciarsku - ked som ja bola totalne frustrovana zo vsetkeho a furt som ho kritizovala, ze o mna nestoji, nesnazi sa a nevenuje sa mi. teraz debatujeme po veceroch - v aute uz sa neda, lebo lukas je velmi vnimavy a dava potom zaujimave otazky :grinning:
ono kazdy vztah je iny, tazko sa radi... ja len viem, ze nam fakt pomohlo to, ze som ho donutila rozpravat sa so mnou. jednak som sa dozvedela, co caka on odo mna, a ja som mu povedala, co potrebujem zasa ja. :wink:
17. nov 2010 o 10:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bubelko tie rozhovory v aute su zaujimave keby nemame kazdy vlastne auto tak to by sa deti podozvedali zaujimave veci :grinning: :grinning: ked som sa snim pokusala rozpravat naposledy tak po nom letel spinkovac to pisem asi stranu pred tymto :grinning: :grinning: my polovicu dna stravime v aute a to auto mame uz na to prisposobene takze bezne v palubnej doske mame karty a podobne veci .. :grinning: :grinning: moja mama zije tu v londyne ale deti mi nechce strazit a ja neviem preco a moj otec s priatelkou ziju na svk a ti by sa pre nic roztrhali .. :grinning: :grinning:
17. nov 2010 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok