Spomienky na roky 90-te s úsmevom

Byvali sme na dedine, na ulici z cca 25 domov mala iba 1 rodina auto. Pri hrani futbalu/hokeja/badmintonu sme museli davat pozor aby sme donho netrafili. Hrali sme nahanacky cele vecery, na rozbitych cestach sme denne nabehali km na korculiach, pretekali sa kto ma lepsi bajk. Stavali sme hradze na potoku za domom a pltkovali sa na polystyrenovej platni. Chodili sme sa hrabat na ihrisko za dedinu a vyberat odtial zaujimavy bordel, z ktoreho sme vzdy nieco vykonstruovali 🤢 fajcili sme kukuricne listy v bunkri na strome, raz za 2 tyzdne sme poslali 12-rocneho suseda kupit cigarety do krcmy - chodil ich tam bezne kupovat vecne ozratemu otcovi, co mlatil ich mamu. Ako deti sme sa k nim bali chodit, ze zbije aj nas. V dedine vsetci vedeli co sa u nich deje, ale nikto nic neurobil.
V zime sme mali na ulici pred domom 50cm snehu aspon mesiac vkuse. Stavali sme igloo, udupavali sneh na ceste a suchali ho topankami aby sa smykal a mohli sme hrat hokej. Branky sme si postavili z latiek co sme nasli na dvore. Cez leto sme postavili motokaru a vozili sa po ulici. Po Vianociach v najvacsich mrazoch sa stretla cela rodina na zabijacke a potom sme mesiac chodili do studenej spajze k babke po klobasy. Babka volila a ospevovala hzds, Meciar bol jej milacik. chodila na smejdacke podujatia a nosila domov hrnce, vyhrievacie podlozky a vsetky chujoviny, co im ponukli za tisice korun. Pred Vianocami kazdy rok sa u nas stretli babky z celej ulice aby sa modlili a spievali, a dalej pokracovali z domu do domu.
Celkovo sme vtedy ako cca 10-12 rocne deti mali ovela volnejsi zivot, citili sme sa bezpecne. Do skoly sme vsetci do jedneho chodili peso, niektori 200m a ini aj 3km. Nikto nas nikdy nestrazil ani nekontroloval. Rodicia o nas bezne nevedeli cez prazdniny cely den kym sa nevratili z prace, ale v tej dobe tak fungovali vsetci a bolo to normalne.

@cevricek40 S tou sikanou to nie je celkom pravda. U nas v skole sa dost sikanovalo. Dokonca dva pripady sa riesili radikalne odchodom na inu skolu. My sme mali riadne vykvety v skole. Dokonca aj psychiatrickeho pacienta,ktory napadol ucitelku.

@cevricek40 no, co ja ti viem. Sikana bola vzdy. Aspon u nas na skole teda bola a nic moc. A ci sa tyka ajt, tak ano, bolo ich menej, co mi mozno zachranilo zivot, ked sa mi v zakrute otvroiki dvere a ja som v krizovatke vypadla z auta. Mala som nejak 8 r, pasy na zadnych sedadlach sme nemali.
Za sociku okradanie statu, vybavovanie cez znamosti, nedostatok tovaru, statie v rade na banany, atd…
V 90. zasa meciarizmus, divoky prechod zo sociku, mafia….
Nechcela by som opat ani 80-ky ani 90-ky.

Nezabudnuteľná hitparáda Jula Viršíka.

@kocurikpupcek to som počúvala... každý druhý týždeň aj príbehy... niektoré si pamätám dodnes.

@diewcatqoo Vnímam to podobne .Na jednej strane bezstarostná mladosť a jediný zdroj informácií boli časáky a telka. A prvotný šok života z dediny do mesta.V čase puberty som dosť negatívne vnímala vplyv olaskych rómov ( v našom meste) drogy a podnikatelia ,ktorí zboharli doslova z večera do rána,drogy..Bola som s toho všetkého dosť mimo ako dievča z dediny. Ako nás ovládol Mečiarizmus..Na druhej strane sme boli partie a cítili sme sa aj tak bezpečne.Pamätám na Maguar a dodnes mám zimomriavky keď prišli na diskotéku. Prvé koncerty a nekonečné behanie niekam.

@nevenka Veru aj my..a na ihrisku, v kluboch hrali ping pong,biliard a nekonečné rozhovory s kamarátkami kto je do koho po uši zamilovaný 😀

@kocurikpupcek a tam bola aj taka smutna melodia, ked cital tie pribehy

@vevesh Súhlas aj u nás aj rodine z manželovej strany. A kedysi to neriešili ..

@hankab Úplný súhlas 80-90 roky .U nás takmer rovnako .Detstvo sme prežili na dedine a zažili to isté skoro.Okrem toho, že sme museli aj veľa pomáhať doma,keďže sme mali veľa záhrad(záhumienky) mama chorá, otec chorí ,ale napriek tomu aj veľa voľnosti.Nikdy sa o nás prehnane nebáli aj celý deň sme behali po vonku (ale bolo nás aj dvadsať deti z dediny).Celé leto sme behali po lúkach, lesoch, hrali gumu na ceste a stavali v potoku hrádze,aby sme sa mohli kúpať. Odreté kolená boli na dennom poriadku 😅 S rodičmi sme veľa chodili na hríby,opekať, robil otec živánku a v lete sa chodili kúpať na jazerlo a na zmrzlinu do mesta. V zime, sánkovačky na vreci naplnenom senom (pretože to išlo najlepšie)a korčuľovali sa na ceste. Boli to iné časy ako majú dnes naše deti.

Ešte koncom 90. rokov bol internet dostupný prakticky len vo verejných internetových kaviarňach. Fakt, vážne.

A tie známe, slávne modro sivé Nokie,keď ju niekto mal bol king. Plus sms-mms obrázky, ktoré pozostávali z bodiek, čiarok, čísel,znakov ale podobalo sa to na niečo identifikovateľné 😃.

@kocurikpupcek Úplná topka a príbehy som počúvala zo zatajeným dychom .Priznávam, že jeho smrť ma hlboko zasiahla.Akoby s ním odišli spomienky ..Pamätám bola som viac krát na diskotéke Jula Viršíka a boli to úžasné spomienky a dodnes mám zimomriavky pri spomienkach na jeho hlas. Mal nezameniteľný hlas.Vždy som si predstavovala ako asi vyzerá a pamätám dodnes, že som bola sklamaná, predstavovala som si ho úplne inak. Ale postupne mi bol veľmi sympatický a akýsi idol.

@sevrin To si pamätám za peniaze sme chodili.

Zahrada bola samozrejmnost. Sadenie, okopavanie, vecerne polievanie. Cela rodina na jesen kopala zemiaky. A po sezone rylovala. Deti aj dospeli.
Ziacke knizky nam rodicia podpisovali raz za 2 tyzdne a netusili v podstate cely rok, co sa v skole deje. Chvalabohu, ze vtedy neexistoval edupage.
Strielali sme ako male deti zo vzduchovky aj z malorazky na terc. Polamane nohy, ruky, odtate prsty sekerou a obuchane kladivom - to bola samozrejmost 😂 chodili sme do kniznice hravat ping-pong, na prazdninach v meste sme si v novinovom stanku kupovali hokejove a pokemon karticky. Cez prazdniny ked isli v telke pokemoni a nezvycajne dinosaury (to sme boli este deti) vsetky decka zmizli z ulice. Na Nokii 3310 sme si kupovali zvonenie a skladali vlastne cez klavesnicu. Za 30SK v cinskom obchode “blikatka”, ktore sa nalepili na zadnu stranu a farebne blikali ked zazvonil telefon 😂 a prezvanali sme sa. S kamosmi, spoluziakmi, s tajnymi laskami. Kupovali sme si kredit na mobil - od rodicov sme mali povolenych tusim 200 korun na mesiac. Ked kamos prisiel s telefonom s farebnym displejom, vsetci sme mu zavideli.

Nerozumiem prečo sa musí meniť názov diskusie!! Keďže to úplne zmení

Téma bola vytvorená za účelom spomienok na slávne/neslávne roky 90.Aj na pekné aj menej pekné.Na Mečiarizmus, drogy, daňové úniky, podvody, mafie..nie len "úsmevné Tak prečo zmeníte názov a je s toho úplne iná téma! @admin Ďakujem

@hankab To áno 😅 záhrada povinnosť (pre nás nutné zlo😂😂) a dokonca aj v meste kto mal😅

Narodila som sa v 1994 takže u mňa to bolo detstvo 😁 bola som malá mala som 6 keď končili 90te roky ale ako tu bolo spomínané hlavne to že ako deti sme šli von a celé dni o nás rodičia nevedeli. Pamätám sa že sme stavali hrádze v potoku, skákali gumu a svet bol "gombička" 😁 a pamätám si Vlnky ♥️😇
Cez víkendy si pamätám že ráno chodili rozprávky ach chýba mi to 😇🥺😁

Teraz sú moji chalanj vo veku ako ja v 90 rokoch a o 30 rokov budú spomínať ako najkrajšie roky života, rovnako ako moji rodičia nedajú dopustiť na 60 roky.
Moje spomienky okrem školských povinností hlavne zábava, lásky, bezstarostný život.
S odstupom času si však pripomínam aj negatíva. Neviem ako v iných mestách , ale v Nitre sa dalo v tých rokoch dostať ľahko k drogám, spomínam si na skinheadov a chuligánov. Nebolo všetko dobré, len .my sme to vnímali ružovými okuliarmi.
Šikana bola a nielen žiaci medzi sebou aj učiteľ, alebo profák keď si sadol na niekoho išlo to. Chalani chodili na vojnu v 90 rokoch s tým sa stretávali.
Možno sme boli o niečo odolnejší??? Kto vie😀
@kocurikpupcek Kto to nepočúval nebol v obraze😀 Bolo to vo štvrtok to znamenalo raz sa vyspať a na druhý deň sa išlo večer zabaviť😀

Jeho smrť bola šokom i pre môjho otca, ktorý je úplne iná generácia ( ročník 1936), ale tiež si ho veľmi obľúbil. Hlavne mal rád tie Julove kameňáky. Pamätám sa ako vždy vo štvrtok večer keď šla hitparáda, nakukol otec do izby a hlesol: " no čo má nové toten tvoj Duľa? "😁

😅presneee... I ja som si Jula Viršíka úplne inak predstavovala.

Minule som si tú hitparádu našla na YouTube....(popri varení) a moje deti nechápali, že čo som taká vyrehotaná. Doslova som tancovala po kuchyni. To bolo ako by sa človek vrátil do svojich 15- stin, detská izba, pri magneťáku pripravené pásky na nahratie obľúbených skladieb, ktoré som potom foneticky prepisovala😅 . Vedľa v izbe vrčala so šijacím strojom moja mama a šila nejaký kostým z Burdy alebo z Neue Mode. Ušila mi aj pár tričiek a predloha bola móda zo seriálu Beverly Hills 90210. 😁

Zivot bez mobilov

Ma rozbite kolena sa nalial peroxid a bolo...jaaaaj

Roztrhane rifle....a.bol si hned asocial 🙂 🙂 🙂
Chalani boli ostrihani na ,,hribika,, 🙂

Stále vonku . Pred panelákom sme gumu skákali . Veľa na bycikloch. Ihrisko za panelákom sme nemali iba pieskovisko. Veľa času sme trávili len tak sedenim na schodoch. Časopis bravo sme si kupovali. Kukuruku nálepky sme zbierali vyhrala som pohár. Sem tam má ich zobral cez víkend sa povoziť v MHD robil šoféra. U starej na dedine v krčme na malinovkach v skle sme trávili prázdniny. Doma si pamätám červené koberce a dlhé závesy.

Pre mňa veľmi ťažké roku.
Nezamestnanost, chudoba.

A opitych vozili na zachytky.....sused robil polocajta a rozpraval kqdejake prihody