Stále rovnaký typ chlapa
Tak som sa zamyslela, ze preco 90% mojich byvalych a aj muz su submisivnejsie typy chlapov.Vzdy som velila, rozhodovala mohla som si s nimi robit co chcem aj som to dost vyuzivala😀teraz som v manzelstve 15 r.
Preco som si vzdy vybrala "slabocha"?
Cim som bola pre nich ja zaujimava?Len raz som mala takeho co si stale presadzoval svoje vydrzala som rok.
Vacsina z nich mala silnu riadiaciu matku.Je to ta psychologia aku mal chlap matku, taku hlada zenu?
Mojej mame sa nikdy nevedel otec zavdacit vzdy bolo vsetko zle, ona vie najlepsie, spravi si sama som taka ista harpya🙂az ma to niekedy mrzi neviem byt k muzovi tak mila a usluzna ako niektore zeny.Mama mi dala vzor, ze chlaj je nikto prehnane napisane.Niekedy, ked citam ako su chlapi k zene odporni je mi z toho zle.
Ako to mate vy?Ste podobne vo vztahu k muzom ako vase mami k otcovi?
Nevedela by som lietat okolo muza praveze mna irituje, ked kamaratka zohrieva muzovi polievku a vola ho papat
Stručné zhrnutie
- Výber submisívnych partnerov často súvisí s naučenými vzorcami správania z rodiny, keď človek vyhľadáva známe, „vychodené koľaje“ vzťahu.
- Riešenia odporúčané v diskusii sú komunikácia, kompromis a „intenzívna práca na sebe“ zameraná na zmenu zaužívaných rolí.
- Niektoré príspevky upozorňujú na riziko prenesenia vzorca na deti, ak otec v rodine „nemá názor“ alebo je dlhodobo pasívny.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo opakovane priťahujem submisívnych partnerov?
A: Psychologička v diskusii vysvetlila, že ide o „naučené vzorce správania“, teda hľadanie známeho typu vzťahu, ktorý ste zažili v rodine.
Q: Ako môžem zmeniť vzorce správania vo vzťahoch?
A: V diskusii sa odporúčala „intenzívna práca na sebe“, otvorená komunikácia s partnerom a systematické precvičovanie kompromisu a dohodovania sa.
Q: Je submisívny partner to isté ako „slaboch“?
A: V diskusii zaznelo, že „submisívny človek neznamená slaboch“, a že submisivita môže byť preferencia alebo spôsob prispôsobenia sa, nie nutne znakom slabosti.
Q: Môže pasívny otec negatívne ovplyvniť dieťa?
A: Viaceré príspevky vyjadrovali obavu, že dieťa môže prebrať rodinný vzorec, ak otec dlhodobo „nemá názor“, čo môže viesť k reprodukcii rovnakých rolí.
Q: Ako dosiahnuť rovnocenný vzťah, ak obaja partneri majú odlišné štýly?
A: Odporúčané konkrétne kroky sú porozprávať sa o očakávaniach, dohodnúť sa na rozdelení rolí, cvičiť kompromis a vedome ustupovať v menších záležitostiach.
Q: Kedy zvážiť ukončenie vzťahu namiesto práce na ňom?
A: Jeden príspevok opisoval rozvod po dlhodobom zhoršovaní dynamiky; diskusia odporučila najprv skúsiť komunikáciu a prácu na sebe, a ukončenie vzťahu zvážiť, ak je situácia neudržateľná.
Závery z diskusie
Zhoda
- Výber partnera býva silne ovplyvnený naučenými rodinnými vzorcami správania.
- Komunikácia, kompromis a intenzívna práca na sebe sú odporúčané riešenia.
- Existuje obava z vplyvu týchto vzorcov na výchovu detí.
Sporné názory
- Niektorí považujú submisivitu za formu sily alebo adaptácie, zatiaľ čo iní ju označujú za „slabosť“; obe interpretácie sa v diskusii uviedli ako možné.
- Niektorí tvrdia, že osobnostné jadro sa dá zmeniť intenzívnou prácou na sebe, iní tvrdia, že v jadre zostáva povaha nezmenená.
Otvorené otázky
- Do akej miery je osobnostný štýl možné trvalo zmeniť „intenzívnou prácou na sebe“?
- Aké konkrétne metódy (terapia, koučing, párová práca) sú najefektívnejšie pri prekonávaní zaužívaných vzorcov?
- Ako najlepšie chrániť dieťa pred prenesením nerovnocenných rodových vzorcov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
naučené vzorce správania,intenzívna práca na sebe,kompromis,dohodnúť sa,ustupovať,porozprávať sa,rovnocenný vzťah
Miesta a osoby
žiadne
Tak buď rada že sa ťa popýtať či si dobre kúpil či ty to meso vyhovuje ..asi sa zaujíma ma ta rad a chce aby ty vyhovel aby ty dobre bolo...niektorý muži nemusia byť submisivny...možno je to len harmónia a porozumenie spolupráca aby sa lepšie žilo a neboli hádky
ubohe ako z tvojej tak aj zo strany inych, vzťah nema byť o tom, že si niekto presadzuje svoje a rozkazuje druhému, ale o tom, že sa spolu dvaja vedia dohodnúť.
"Mojej mame sa nikdy nevedel otec zavdacit, vzdy bolo vsetko zle, ona vie najlepsie, spravi si sama - som taka ista harpya"
Mal som v živote "tú česť" fungovať v manželstve s takou ženou, akou bola tvoja matka a asi aj ty. Zhoršovať sa to rapídne začalo po narodení prvého syna a dole vodou to už šlo po druhom synovi.
Nakoniec to dospelo už do štádia, že sa to nedalo vydržať, nech som sa snažil akokoľvek... a požiadal som o rozvod a to doslova.
Zachránil som si život. (jej nasledujúci partner také šťastie už bohužiaľ nemal)
nie, vobec to nemam tak ako mama k otcovi, u nas to neplati. Mam sa otca bala a tak si nic nedovolila. To ja si dovolim. Mozno je to obranny mechanizmus podvedomy, ktovie. A moj muz sa nijako nepodoba na mojho otca. Niektori muzi potrebuju velitelky, tak asi to tomu vasmu vyhovuje, vsak staci sa s nim o tom porozpravat...
U nas si vacsina ludi mysli, ze ja doma velim, a moj muz je pod papucou. A pritom to nie je pravda. Moj muz je akurat tichsi, a nie je taky spolocensky. Ja si ho neskutocne vazim, rozhodujeme o veciach spolocne, je rozumny, rozvazny, romanticky, starostlivy. Akurat nie je taky macho, ako mozno niekto,kto dava o sebe vediet. Ja svojho muza tiez podporujem, v tom, co ho zaujima, co ho bavi