• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

10. októbra 2016 
My sme s manzelom v Irsku a soferujem na druhej strane.Auto mame zo Slovenska,takze je to aj o nieco horsie ked predbieham,lebo nic nevidim,ale zial nic sa neda robit,musela som sa prinutit soferovat aj tak,lebo inak mozem chodit 4km do roboty na nozickach :grinning: Prave dnes som sa presvedcila o tom,ze ked idem sama v aute bez neho,tak som max kludna,ale ked je v aute aj on,tak zacinam zmatkovat,lebo viem,ze ma kontroluje a naprava a diriguje co mam robit.On to mysli v dobrom a nechce aby som pokrstila auto,ale vzdy ma tak vytoci,ze sa to skonci s placom....Tu su cesty strasne uzke a my mame Renautlt Espace Grand-pre mna strasne velke a niekedy mam miesto vyhnut sa druhemu autu len na 5cm.
7. jún 2007 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som si kedysi myslela, ze Tico je slabe auto, ale to veeeeeelmi zalezi od toho, kto je za volantom. Moj manzel na nom chodi bezne po dialnici 140-150. Uz s nami absolvovalo 6 ciest BA-KE a uplne v pohode.
7. jún 2007 o 13:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja neviem nič urobiť pri mojom mužovi, ani variť... neznášam šoférovanie, keď sedí vedľa mňa, aj keď nič nehovorí... ale keď sedím za volantom ja, tak preto, lebo on spí, alebo pil a vtedy mi to neva
7. jún 2007 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak sem zapadám aj ja! Mám vodičák už vyše dvoch rokov a po kurze som sa vôbec nebála jazdiť.. ale nemala som auto a nikto mi ho nechcel požičať :angry:
A keď už mám priateľa, ktorý mi dá auto kedykoľvek, to sa zas už neodvážim.. Čiže som 2 roky poriadne nešoférovala a tak mám z toho paniku.. Trasú sa mi ruky, nohy a čo ja viem čo všetko ešte, keď som za volantom..
A už vôbec nechcem šoférovať priateľovo auto, ktoré je veľké, nové a drahé :confounded: To mu ho mám hneď rozbiť? :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Si stále vravím, že u mňa to vyrieši to, keď budem mať vlastné - odhodlávam sa kúpiť si ho.. ale obávam sa, že aj vtedy si nájdem výhovorku, prečo je lepšie do mesta chodiť pešo :grinning:
7. jún 2007 o 13:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
No, strach ako strach...Po pár jazdách s manželom mi to išlo už ďaleko lepšie, ja som bola za volantom a on ako spolusediaci, bolo to v pohode. Ak máte niekoho trpezlivého a ochotného vedľa seba, tak podľa mňa netreba kondičné jazdy, ale samozrejme, treba ísť na menej frekventované miesta a v takom čase, keď nie je veľká premávka...aspoň takto trénujeme my.
No ale aj tak sa bojím, už len ten pocit, že mám malú v aute a som neskúsená vodička a čo ak spravím nejakú kravinu, napr. nebudem vedieť zaparkovať, narazím niekde, nedám prednosť, budú pri ceste zastavovať policajti a tak ďalej... :confounded:
7. jún 2007 o 13:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katika, presne tak som to vyriesila, ze sme kupili auto. Dovtedy som vobec nesoferovala, priatel vodicak este nemal, tak som nemala inu moznost. A teraz vobec nelutujem.
7. jún 2007 o 13:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Whizzy, no budem to musieť tak vyriešiť aj ja.. ale to zas budem panikáriť, keď bude malý na svete, že ja ho voziť nebudem, lebo určite havarujem :confounded:
7. jún 2007 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja patrím medzi tých, ktorým sa pri pohľade na volant roztrasú kolená, ale už sa pomaly odhodlávam. a viete čo ma prinútilo? ked som prestala kojit moju malú, strašne som pribrala a u nás v meste otvorili speening- ale na opačnej strane mesta ako bývam - tak som sa rozhodla, že nebudem tam ako blb chodiť 30 minút peši, ked som tam za 8 minút autom. asi 3x so mnou šiel muž a potom som sa odhodlala ísť sama- prvé tri razy som prišla na cvičenie taká spotená od strachu, že som spálila oproti ostatným asi dvojnásobok klaorií :grinning: teraz už po našom meste jazdím v pohode (ale len ked viem, že v pohode nájdem prázdne parkovisko), ale na daleké cesty ešte stále nemám odvahu.
a veľkých aut sa tiež bojím, my máme fiat punto, a to je také akurát autíčko pre mna :grinning:
7. jún 2007 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja sa k vam pridavam :grinning: ... pred tehotenstvom mi soferovanie islo celkom dobre... pocas tehotenstva sa mi vsak spomalili reflexy, a tak som so soferovanim prestala... teraz by som opat chcela... hlavne s dcerkou obcas na nejaky vylet, na navstevy, k doktorke... a zrazu mam neskutocny strach... strasne sa bojim, najma o dcerku :frowning2: ...
7. jún 2007 o 13:59  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja by som potrebovala smartíka maličkého a potom by som sa aj odhodlala vyraziť na cesty :grinning:
7. jún 2007 o 14:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Katika, sanca ze havarujes bude o dost mensia, lebo s malym budes davat straaaaasny pozor. Je ale pravda, ze inych soferov moc neovplyvnis ako jazdia :frowning2:
Tiez musim vediet ze v pohode zaparkujem a aj odparkujem. Toto musim este trocha pocvicit :grinning:
7. jún 2007 o 14:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: ja hladam parkovacie miesto v meste aj dvadsat minut... musi byt priecne... a dost siroke :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:
7. jún 2007 o 14:05  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa k vám tiež pridávam. Mám vodičák už viac ako 4 roky a šoférovala som maximálne 5x. Ja mám neprekonateľný strach. Neviem to odbúrať. Bojím sa že mi skočí pod auto dieťa, alebo nezbadám neosvetleného cyklistu, alebo niekto do mňa narazí. Strašne ma to obmedzuje, nakoľko auto máme. :frowning2:
7. jún 2007 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A ja som si myslela, že som jediný posero :grinning:
7. jún 2007 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak k vam sa mozem pridat. Strasne, velmi, priserne sa bojim soferovania a to uz od detstva. Dokonca uz vtedy som sa bala soferovat tie male auticka, ktore boli pri kolotococh - musel soferovat niekto iny, aby som si tam sadla. :grinning: Cela rodina jazdi ako Fitipaldi, len ja som ako odinakadial. Ked som mala 18-19, otec ma dokopal k tomu, aby som si vodicak spravila, takze ten mam. Vraj som jazdila dobre, skusky som urobila na prvykrat, ale ake utrpenie to bolo! Odvtedy som sadla do auta mozno 4x a vodicak mam uz nejakych 8 rokov. Skusala som uz vsetko mozne - jazdila som na starom aute (co ked sa bojim len toho, ze auto znicim?), na malom aute, so sestrou, s otcom, aj sama, no nic, neprechadza to.
7. jún 2007 o 14:42  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, tak ja pridam svoju skusenost: tiez som mala zo soferovania velikansky strach, mala som vodicak skoro sest rokov a vzdy bol dovod na to, aby som nesoferovala. Napriek tomu, ze som technicky typ neverila som, ze sa mi to raz v zivote podari prekonat a sadnem za volant. Odhodlala som sa a asi tristvrte roka som jazdila s manzelom, nikdy nie sama, vzdy som bola v strese, mala strach, hnacky, bolenie brucha.... neverila som, ze to dokazem. Potom som akosi nadobudla pocit, ze uz mi to zacina ist, aj ked to nebolo stopercnetne. Moja prva jazda sama bola hrozna, ale vsetko som zvladla.... neverila som, ze sa raz odhodlam.
Ak ta prinutia okolnosti /vozenie dietata do skolky/ budes nutena to prekonat a prekonas sa.

A ako som nakoniec dopadla? Uz tristvrte roka soferujem denno-denne..... mam respekt, ale ide mi to stale lepsie a lepsie. Z novych tras mam stale velky strach a stres je vzdy na mieste.
Je tazko davat rady, ale moja kamaratka mala novy vodicak a ja som jej poradila, nech sa spolieha za volantom sama na seba, nie na spolujazdca... a ked nadobudne pocit, ze to sama zvladne, vtedy treba vyrazit sama, dolezite je nadobudnut ten pocit, verit si.... par dni nesedenia za volantom, je stale zacinanie odznova, pri pravidelnosti to ide lahsie. Treba natrenovat rovnaku trasu a postupne sa pustat do novych.
Nie je to az take tazke ako sa to zda a ja ta viem naozaj pochopit, ako ti je. Aj mne tak bolo a bolo to nedavno.
7. jún 2007 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no kocky, ja sa k vam radim od piatku :unamused: Dovtedy som sa nebala vobec soferovat a v piatok som mala nehodu :unamused: Ja som cela, mne sa nestalo vobec nic, ale auto este nevieme ci to "rozchodi" a teraz sa bojim znovu sadnut za volant. Moj mi hovori, ze musim zacat. Za chvilku sa nam narodi malinka a tu je to bez auta nemozne. Ale ked ja sa teraz tak bojim :frowning2:
7. jún 2007 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj kočky,som rada, ze aj niekto iný ma taky problem ako ja! Ked vidim tie krasky co sa vozia sebavedome na drahych autickach tak aj trochu zavidim. PRed dvoma mesiacmi som si spravila vodicak,a le od vtedy som jazdial len 2x! Hrozne! Ale teraz sa na mna usmialo stasticko a moj tato sa rozhodol mi dat svoje stare punto tak sa rozhodujem ci ho ist prevetrat. Problem je, ze nemam ist s kym: kamosky su tiez zaciatocnicky a moj najdrahsi je prec! Co myslite mam to skusit aj sama? Naprikald taku nedelu rano, ked pol Bratislavy este spinka?
7. jún 2007 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Najlepsie je asi skusat to sama, sestra hned jazdila sama a nevie si to vynachvalit. Ale zase ona sa nikdy nebala... :confused:
7. jún 2007 o 15:14  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som si tiez robila vodicak neskoro preto,ze sme raz s ocinom havarovali,sice sme vsetci prezili,ale ja som nemala odvahu v aute ani sediet,nieto este soferovat.
Snad najdem niekedy odvahu soferovat po Nitre. :unamused:
Aiculka,aj mne manzel povedal,aby som sla do Nitry v nedelu rano,ked vsetci spia,ale aj tak som este nesla.Ale asi pojdem,niekedy :grinning:
7. jún 2007 o 15:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Veď asi to skusim aj ja...takze v nedelu ráno:zákaz vychádzania! :slight_smile:
7. jún 2007 o 15:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Deina, tak mi dve, keď sa raz odhodláme, tak policajti budú musieť vyprázdniť Nové Zámky :grinning:
7. jún 2007 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Katika, asi pred rokom som sa odhodlala na jazdu sama - bol to len kusok, 5 min autom, ziadna zlozita krizovatka, ziadne semafory... a este pol hodinu som sa po jazde triasla. :sweat_smile: :rolling_eyes:
7. jún 2007 o 15:20  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dein, mňa môj drahý do toho núti :angry: Tak občas nejakú tú cestu zmáknem.. ale potom pol hodinu presedím na wcku s hnačkou od strachu :grinning:
7. jún 2007 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tak to ti verím, Deina! Ja som trénovala s mužom jazdu, išli sme do Billy, ja akože suverénne zaparkujem a tak som zastala, že nikto nevedel otvoriť dvere, ani my ani vedľa autá, takže som sa v duchu "potešila" a tak sa mi rozklepali kolená, že som nevedela vyjsť von, musel muž karovať a ja som tlačila pedále... :sweat_smile: A po tomto zážitku som nesadla do auta nejaké 2 mesiace. :confounded:
7. jún 2007 o 15:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mna nutil otec, ale potom to vzdal (a bol strasne sklamany, ze som soferovat nechcela). :unamused: Drahy tiez sem tam podpichoval, ale ked pochopil, ze sa fakt bojim, tak ma viac nenutil.

Ale raz som mu slubila, ze ponho pridem autom - usila som si na seba budu. Otec mi vybral z garaze Picasso (myslela som si, ze bude moct ist sestrinou Hondou Jazz, to je take fajne male auticko), sadla som za volant a to bolo vsetko, tam som skamenela. Tak ma odtial tato vyhodil a odsoferoval to.
7. jún 2007 o 15:38  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Deina :grinning: no.. asi budeme musieť vyhlásiť zákaz vychádzania v Nz v niektorý deň a vybrať sa len mi dve autami do mesta.. Ale aj tak by sme určite vrazili do seba :grinning:

Mne tu minule nechal priteľ na víkend auto, keď išiel na služobku a vravel, nech láskavo sadnem do auta a idem nakúpiť a podobne.. Za ten víkend som v ňom sedela asi 8krát, ale nenaštartovala som ani raz :grinning: Vždy som to vzdala :grinning:
A to môj otec bol šofér celý svoj život :confounded:
7. jún 2007 o 15:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Baby :grinning: :grinning: :grinning: Niekoho mi pripomínate...xi xi.
7. jún 2007 o 15:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj moj a cely familia soferuje, sestra jazdi ako drak! :grinning: Len ja som asi po neviem kom...

Takze chodim bud peso alebo sa necham prevazat (sestru ide obcas slak trafit).
7. jún 2007 o 15:45  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ja tiež idem radšej do mesta pešo akoby som mala sadnúť za volant... :grinning: Ale už s tým vážne musím/e niečo robiť... :wink:
7. jún 2007 o 15:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok