Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

fabiana
7. jún 2007

Ahojte babenky!
Neviem, či už tu táto téma bola, nenašla som... 😉
Chcem sa vás opýtať, či ste sa báli šoférovať a ak áno, ako ste tento strach porazili... Ja mám vodičák od minulého leta a jazdila som zatiaľ veľmi málo, ale teraz už pomaličky budem musieť šoférovať, lebo dcérka pôjde do škôlky a inak sa to nebude dať riešiť... Poradíte mi niečo? 😉

deina
7. jún 2007

Expertka pisala o kondicnych jazdach, co sa mi zda celkom dobry napad az na to, ze ked sedi pri mne instruktor a tiez ma tam vsetky potrebne pedaly a moze hocikedy zasiahnut, tak sa az tak velmi nebojim, nie je to ono. 😅

katika1
7. jún 2007

Mne s atie kondičné jazdy nepozdávajú aj preto, že keď som na ceste, v momente mi vypadnú všetky pravidlá, ktorými sa mám riadiť na križovatkách... a keby sa ma opýtal, kto má ísť by som sa mu tam asi rozrevala, že ja nevieeeeem 😀

paska
7. jún 2007

ja mám strach vždy ked sadám za volant čiže každý deň 😅 ale nie panický len taký preventívny ten by mal mať každý nebolo by tolko haváriek 😉

sue
7. jún 2007

Ja šoférujem veľa a rada, je to pre mňa úžasný relax a aj neuveriteľné uštrenie času a tela od chorôb (najmä MHD, však?...) ale úplne chápem, že sa bojíte... mne sa tak 2x do mesiaca stane niečo nepríjemné tak, že musím auto odstaviť na parkovisku alebo odpočívadle na 10min a nechať odklepať ruky a srdce dostať sa do pôvodného stavu (dieťa vybehne za loptou na ulici, človek vybehne spoza autobusu, nejaký kretén na diaľnici zabrzdí tak, že takmer spôsobíme nehodu... šmyk v zime... no je toho príšerne veľa) ale... neviem si predstaviť život bez vodičáku, v Ba ešte hej... ale u našich na Liptove ani náhodou...
Odporúčam pokiaľ nechcete kondičné jazdy (financie... 😲 😝 ) vziať k sebe do auta skúseného a pokojného vodiča "nekibica" a vybrať sa na "okresky" a tam trénovať kým nenadobudnete istotu...a potom postupne prechádzať do mesta...
Osobne tvrdím, že ženy sú 1000x lepšie šoférky ako muži - síce nám 1000x zdochne na križovatke a nevieme opraviť defekt, ale auto oťukneme o kvetináč, bránu na garáži... a nespôsobíme smrteľné nehody ako naše mužské polovičky...
Babulky, nie je sa čoho panicky báť... prajem všetkým veľa šťastných kilometrov 😵 😵 😵

geegee
7. jún 2007

Aj ja som mala strach zo soferovania. Vodicak mam uz tusim nejakych 12 rokov, ale najazdenych len par km. Nedavno som si zaplatila kondicne jazdy a po druhej mi instruktor povedal, ze sak ja dobre soferujem, ze co tam chcem 😀 No a teraz trenujem na takych menej frekventovanych cestach. Ucim sa jednu trasu, aby som sa dostala blizsie do mesta. To mi zatial staci 🙂
Naucila som sa jazdit opatrne, citim sa istejsia. Hlavne nemyslim na to, ze mam vzadu dieta, lebo to by som stresovala 😀

evaka
7. jún 2007

Ja som sa šoférovať nebála, mne sa bál muž dať auto do rúk 😀 , lebo som jazdila rýchlo a neopatrne. Ale ten strach som nemala len vtedy, ked sedel drahý pri mne. Akonáhle som bola v aute sama, strach tam bol a aj väčšia opatrnosť 😀 . Veľmi mi pomohlo to, že som chodila denne do práce 40km, takže svoje som si odjazdila a nabrala sebavedomie a nové skúsenosti. To jediné pomôže - jazdiť, jazdiť, jazdiť, pokiaľ možno sama (a kľudne si sama sebe rozprávaj čo ideš urobiť). Je fajn, ak ti niekto (myslím že muž ja lepší ako inštruktor 🙂 ) 1-2x ukáže trasu, upozorní ťa na križovatky..., ale potom treba jazdiť sama. A ideálne je oťukať sa najskôr bez detí, lebo dieťa vzadu je ďalší stres navyše.

skrecok
7. jún 2007

Ahojte kocky, tak u mna je presne to iste ako pise geegee. Vodicak mam 10 rokov a najazdenych max. 300 km. Normalne sa bojim soferovat v Bratislave a hlavne do centra mesta si netrufam ist 😔 . Mame podla mna dlhe auto (VW Passat) co mne prekaza vo vyhlade vzadu, neviem cuvat. Mnazel ma v poslednom case nahana, lebo ze vraj ked budem mat o chvilu dlhu dovolenku a chce, aby som chodila s autom. Vraj kym sa nenaucim soferovat, tak nebude miminko 😕 . Tak sa poctivo snazim 😀 . Zas na druhej strane ma pravdu, mame tu velmi zly spoj a uz ma prestava bavit cakat kym pride autobus alebo vlak a autom pojdem kedy chcem 😉 .

bebek
7. jún 2007

Cau baby.
Pridavam sa aj ja , nesedela som za volantom 3 roky a teraz sa do toho opat dostavam Moje soferovanie nebolo asi nikdy dobre, pretoze som nikdy poriadne nejazdila a to mam vodicak uz 10 rokov.
Teraz, ked znovu zacinam, som tiez mala najskor pri sebe skuseneho sofera a ked som sla sama tak som sla vecer, ked nebola premavka.
Ja mam strach asi zo vsetkeho.Ale je to tak, to chce prax.

ukana
8. jún 2007

tak som si dnes na vas spomenula, ked som musela zastat na kraji cesty a predychavat toho debila, co tak prudko predo mnou zaflekoval, ze som skoro do neho napalila. Lebo pred nim jeden stastlivec bez blinkra odbocoval!!!!!!! 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠
Srdce mi bilo ako na poplach a klepali sa mi ruky este dobre dve minuty 😖 Este ze som bola sama a mohla si z chuti ponadavat... 😔 ako pohan... 😔 😝
Ale predsa ma jeden chlap nerozhadze!! Len neviem co by povedal, keby som mu nasim FIATom UNO naburala tu jeho Toyotu 😅 😅

alenkap
8. jún 2007

vavka: ja som tiež z Nitry a hoci súhlasím, že doprava má ďaleko od ideálnej, myslím, že sa to dá vydržať. Mňa skôr odrádza predstava šoférovať napr. v Bratislave - viac prúdov, všelijaké smery, sledovať tabule..... a hlavne drzých "myšičkových" šoférov.

tinax
8. jún 2007

ja naopak od vacsiny z vas soferujem rada a vela. Zivot bez auta si neviem ani predstavit (ako bez ruk). Sucastne auto bude mat koncom Jula 4 roky a uz mam 160 000km. 😅 Strach sa da prekonat asi najlepsie praxou. A ako to uz niekto spominal, treba zobrat niekoho skuseneho a hlavne kludneho so sebou a ist jazdit niekam na okraj. A ked ziskas stabilitu na ceste tak pomaly sa pustat do mesta. Alebo na zaciatok kratke vzialenosti - par ulic a par krizovatiek. A taky zdravy strach je tam stale a to je dobre. 😉 A priznam, ked vidim niektorych autobusarov tak radsej si budem strojcom svojho stastia/nestastia. 😖

barja
8. jún 2007

Pripájam sa k tým kočkam čo radia, že najlepšie ako prekonať strach zo šoferovania je začať šoférovať. Nijak inak to nejde.Ja som v osemnástich jazdila ako šialenec a najvačší pirát ciest. Pri prvom tehotenstve som však pomaly prestala, lebo manžel si spravil vodičak tak som ho chcela nechať čo najviac jazdiť aby sa aj on zdokonalil a dopadlo to tak , že som až do tohto roku nesedela za volantom, lebo som sa po nejakej dobe začala strašne báť a pri predstave, že by som si sadla za volant som chytala paniku.Až asi pred 4 mesiacmi som si povedala, že musím sa do toho znovu dostať lebo už nebolo možne aby som za každe hov..no volala muža z prace aby nas odviezol. Prvý krok bol, že som prešla zo začiatku parkoviska po koniec parkoviska 😀 a postupne som vždy išla ďalej a ďalej. Teraz je to už zas celkom v pohode, ale 100% to ešte nieje. Myslím, že keď prejdem počas najvačšej dopravnej špičky cez celú Blavu až potom budem spokojná. 🙂 😝
Ale čo my ostalo aj po tolkých rokoch zo šoférovania je to , že aj teraz strašne za volantom nadávam(hlavne keď nemám deti) 😀 😀

whizzy
8. jún 2007

Tak ja dnes idem pocvicit to parkovanie. A rovno v centre BA 😒 Drzte palce 😔 🙂

tinax
8. jún 2007

whizzy, pevne nervy a hlavne vela stastia. Parkovanie je zabava. Niekedy ma ide porazit a niekedy rozmyslam ze ako sa odtial dostanem ked som to tam uz naparkovala. 😀

bybi
8. jún 2007

barja, ja tiez za volantom veeela nadavam 😀

A inak ja rada parkujem a myslim ze aj dobre. A to mame octavku combi, ale s tym som problem nikde nemala 🙂

whizzy
8. jún 2007

no, uz sa vidim ako z filmu (ideme do kina) nebudem mat nic, lebo budem rozmyslat ako z tade vyjdem. Asi to poriesim platenym parkoviskom, ktore je prazdnejsie...

cat
8. jún 2007

No do tejto témy sa musím pridať, pre mňa sú muky pekelné ak musím sadnúť za volant. Hlavne tu v BA, inde ani nemám problém. Tu akoby sa sústredili samí agresívni cvoci na cestách..normálne sa bojím a viem že toto neprekonám ☹ 😒

tinax
8. jún 2007

bybi asi mas extra muzske geny na parkovanie. I ked ja parkujem lepsie ako moj manzel. 😀 Ale to bude tym mnozstvom najazdenych km.

bybi
8. jún 2007

tinax 😀 no to neviem 😀
Ale moj je veeelmi dobry sofer a on ma ucil, mozno preto 🙂

verulka
8. jún 2007

kocky, nebojte, je to v pohode. Podla mna je najlepsie zacat jazdit s este teplym vodicakom. Mne ho vydali a moj muz ma okamzite posadil do auta a vyse 2 mesiacov som jazdila vsade ja... Bala som sa, nevedela som parkovat apod. Pamatam sa ako som sla 1.krat sama s 2detmi, prve zapadnutie v zime...No najviac mi pomohlo jazdenie pocas tehu. Vtedy som neriesila nic ine iba dostat sa z bodu A do bodu B. Kedze som bola s detmi, bolo ovela jednoduchsie aj bezpecnejsie chodit autom ako mhd. Dokonca som sa naucila aj skvele zaparkovat(uz som sa nemohla otacat a tak som sa naucila pouzivat spatne zrkadla na vysokej urovni 😎 ). A este jedna vec: z vysoka sa vysetre na nervoznych a trubiacich vodicov- je uplne normalne, ze sa nepodari zaparkovat na 1. krat...Takze nasadnut do auta, nastartovat a ficime.
Ja by som bez vodicaku bola stratena...teraz jazdim 5rokov. Nemilujem to, ale je to sucast mojho zivota. Dokonca aj na rodinne vylety castejsie soferujem ja nez moj muz 😉
drzte sa

newyorkgirl
8. jún 2007

babule, ja ma soferovanie veeelmi rada, jazdila som 2 roky v USA kriiizam kraaazom dialnice, uzke jednosmerky v New Yorku, aj tehotnaaaa... ale tuna mi vlasy dupkom stavaju ked vidim tych frajerov a somarov, co sa idu zabit len aby sa niekam dostali, ze ohrozuju ostatnych a seba im je jedno? vazne som prekvapena, ako otrasne sa tu jazdiii a to som v USA nadavala, ze tam uz v 16 maju povolenie, ale tolko "blbcov soferov" som tam nezazila teda, nic proti SK inac 🤐

adkap
9. jún 2007

Ahojteeeeee tak aj ja sa pridavam. Vodicak mam 3 roky soferovanie som v autoskole milovala bola som najlepsia v kruzku moj instruktor mal pri mojej jazde vylozene nohy na palubovke a ked som sa ho spytala ci stihne dat nohy na pedale ked urobim kiks povedal ze vie pri kom si to moze dovolit 😎 A podanim vodicaka do ruky sa moje jazdenie skoncilo. Este par krat som sadla do auta ale mali sme staru skodovku a ta jak na truc vzdy skapala na krizovatke hocikde kde len ked som do nej sadla a to mi na odvahe nepridalo. Potom som sa zacala strasne bat!!! Aj sme auto vymenili co ma posilovak riadenia ale ja som sa uz nejako nevedela rozbehnut teraz tym dost trpim len ked sa ma niekto opyta ci jazdim uz mam po nalade. Ja technicky typ a stala som sa taka makota :( pravdou je ze som ani nebola nutena jazdit lebo soferoval moj manzel a ked mi chcel dat jazdit radsej som povedala nie. Myslim ze vo vela veciach robi zle pychika aspon u mna. Niekedy sa mi o soferovani aj sniva cely sen presoferujem a zobudim sa stastna ze som to dokazala no ale ked zistim ze to bol len sen ☹ Myslim ze raz to prekonam ale tak ze budem nutena jazdit ze si tu moju psychiku a namyslanie ani nestihnem zapnut 😀 Raz mi to hrozilo ked nas zastavili policajti a chceli zobrat manzelovi vodicak ze ci ja mam a ze nas odveziem a viete co ja na to "to ma hned aj zatknite lebo ja to narubem hned do toho prveho stlpu" tak nam ten vodicak vratili s upozornenim 😀 asi ich napadlo ze nesrandujem!!!

sweetberry
9. jún 2007

ja mam vodicak uz viac ako 3 roky....nejazdim strach 😠

bebek
9. jún 2007

Veru je to tak ja mam stale strach a ked sa pridaju tribiaci a nervozni soferi, tak koniec. Ako keby oni vedeli hned, ako sadli za volant super soferovat.

elenita
9. jún 2007

No u mna to budu v septembri 4 roky, co mam vodicak a ja som spokojna, soferujem rada. Ale z coho mam paniku, to je CUVANIE!!! A aj parkovanie vseobecne. Ked je plne mesto a vsade sami nervozni soferi a ja mam zaparkovat, stava sa zo mna hysterka..........a vzdy si to odnesie moj drahy 😅
Nastastie nastavajuci manzel je skvely spolujazdec, najlepsi!

tilly
9. jún 2007

bybi s oktavkou kombi sa výborne parkuje, je tam dobrý výhľad... môj muž ju má tiež a s tým autom som nemala nikdy problém zaparkovať, ja mám novučkého golfa a tam sa bojím každého škrkanca, porazilo by ma, keby som len lištu škrkla, tak tam sa bojím parkovať a tatko má P 307, s tým sa tiež dobre parkuje, predtým som mala malilinkého citrónika a s tým som mala občas problém zaparkovať, nemalo to servo a kým som sa vytočila som bola úplne spotená 😀

ja som zo začiatku tiež strašne nadávala, ale teraz, pokiaľ niekto neurobí niečo mimoriadne arogantné, tak mi je to jedno, si pokrútim hlavou, maximálne hodím ironickú poznámku a idem ďalej...

najväčší strach mám z mladučkých blondíniek na silných džípoch a zo šedivých dedkov na felíciách alebo daewach, to je strach a des a ešte ma občas vytočia "frajeri" na firemných autách, veď firemné nebolí

fabiana
autor
9. jún 2007

Ach jaj... dnes som bola na skúšobnej jazde s mužíkom... išlo mi to celkom dobre, aj keď raz som prekročila rýchlosť a raz sme skackali na križovatke, no myslím, že to bolo celkom ok. Čo ale budem musieť ešte poriadne natrénovať, je cúvanie a hlavne parkovanie, lebo z toho ma naozaj chytá panika...my máme dosť dlhé auto, takže to bude makačka! No cítim sa lepšie, keď som si zajazdila, naozaj treba len jazdiť, inak ten strach neprekonáme.

skrecok
10. jún 2007

Ahojte, tak ja som vcera bola s manzelom pre jeho kamarata a v noci ho odviezt.
Tak cesta tam prebehla podla mna priemerne, sice manzel ma pochvalil, ze vynikajuco. Nemala som okuliare (som trosku kratkozraka a bez slnecnych okuliarov sa nepohnem, skombinovat s dioptrickym sa to nedalo 😕 ) a sandale na prd. Stale sa mi tam medzi pedalmi o nieco zavadilo.
V noci ked som sla naspat, tak podla mna to slo perfektne, lenze manzel ma trosku pokritizoval, ze cca 100m pred zakrutou, alebo krizovatkou vzdy vyhodim rychlost. A cuvanie, hlavne zaparkovat auto je pre mna katastrofa. 😔 No, na dedine bola diskoteka a tusim ze sa vtedy prave koncila. Tooolko mladych ludi bolo na ceste a jeden blbec na nas niekolkokrat blikal a svietil dialkovymi svetlami az ma takmer oslepil. Tak som nadavala (pred manzelom a jeho kamaratom) az sa teraz za to hanbim 😅 .
Mate pravdu, treba stale soferovat, tymto sposobom prekoname strach a naucime sa viacej. Nesmieme prestavat soferovat.

katrin
10. jún 2007

Helou baby, tak ja patrím k tým, čo som svoj strach zo šoférovania mala tak možno v autoškole... 😀 Učiteľ v autoškole bol megablb, ale vodičák som urobila. Nakoľko som ale bola nútená začať jazdiť takmer okamžite (vodičák mám od r. 1995), musela som začať jazdiť a potom to už išlo samo. Jazdiť som začala v Nemecku, kde som bola ako au-pair, tam sa jazdí úplne neporovnateľne. Keď som začala jazdiť po BA, to bolo hrozné. Tu na Slovensku vodiči nepoznajú ohľaduplnosť, jazdí sa tu hrozne. Kvôli práci som bola ale nútená jazdiť, a to veľmi veľa.. Niekedy to bolo aj 300-400 km za deň po Ba (nie som taxikár 😀 ). Šoférovanie ma veľmi baví, je to pre mňa relax, aj keď momentálne, keď jazdím s deťmi mám hrozný strach.. Na cestách kopa mladých sopliakov, ktorí vyhrali vodičáky v lotérii a majú veľké a silné autá... žiadne skúsenosti za volantom a potom to tak vyzerá... 🙄 🙄

Myslím, že strach sa prekoná len pravidelným šoférovaním, ničím iným... Treba najskôr začať jazdiť niekde po parkovisku, potom sa naučiť parkovať (pretože ako môj otec vždy hovoril, parkovanie je základ 😀 ). Držím vám všetkým palce a želám veľa šťastných kilometrov 😉

Skrecok, ja mám tiež dioptrické okuliare a práve kvôli šoférovaniu som si dala spraviť dioptrické slnečné okuliare 🙂

bybi
10. jún 2007

tilly, moj tiez vzdy dava ovela vacsi pozor, ked vidi sedive vlasy alebo slamene klobuky 😀