• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

6. júla 2017 
jeeej to je super teším sa s tebou :wink:
19. mar 2009 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
susik77. Gratulujem! :wink:
19. mar 2009 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
diky, baby. ja som strasne rada, ze uz nie som tak zavisla na mm :dizzy_face: super pocit :slight_smile:
19. mar 2009 o 14:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
susik vyborne, len tak dalej :wink:
19. mar 2009 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte vidim ze nie som sama co ma problemy..moj najvacsi problem je cuvanie medzi 2 auta hlavne ked je tam malo miesta...niekedy vojdem zle potom vyjdem a zase vojdem zle cim viac sa snazim tym viac to pokazim...a este k tomu mame velke auto tak je to tazsie..
23. mar 2009 o 17:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bubicek o tom som tu pisala aj ja :grinning: . Ja este parkujem jednou stranou na obrubniku. Takze z neho aj parkrat zbehnem a som schopna sa tam tocit aj 15 minut :unamused:
23. mar 2009 o 22:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mavam este stale obcas strach, ked idem s oboma detmi v aute (to jazdim uz 7 rokov a casto). Taky velmi neprijemny pocit mam, najma ked sa niektori vodici nevedia zmestit do koze.
S parkovanim na moju hanbu musim priznat, ze do pozdlzneho sa nevmestim, kym nie su volne 3 miesta :grinning: .
minule ma zastavila kontrola a ze tu nam to priparkujte nabok (zastavila som im vedla auta) no a vpredu auto, vzadu auto, co su??? Som sa usmiala a hovorim, ze ja veru ziadne auto oskret nemienim.. :sweat_smile:
24. mar 2009 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: a čo ti na to povedali?
ja som sa to naučila..trénovala som to dovtedy, kým mi to nešlo..a zámerne som také parkovanie vyhľadávala..
ale keď je voľné iné parkovacie miesto, rada ho využijem :wink:
24. mar 2009 o 17:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja este stale ked idem tak hladam miesta na ktorych viem ze mozem parkovat bez problemov - napr u nas v centre je absolutne nemozne odparkovat, moja svokra ma garaz v centre ale je to taka bohova garaz ze som tam oskrela dva razy moje nove auticko odvtedy radsej chodim do verejneho parkingu za ktory sa plati ale maju tam miesto pre tehotne a s detmi - fajne siroke miesta hned pri vstupe do podzemnej garaze - tam sa zmestim :grinning:
24. mar 2009 o 21:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prasiatko, tak to by sa ti páčilo ako to majú na západe - parkovanie zvlášť pre ženy :wink: tie miesta sú o dosť širšie..
ja keď som to zbadala, tak som sa začala najprv smiať :grinning: a potom ma to urazilo :unamused: :grinning: :grinning:
25. mar 2009 o 09:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sice som vonku ale zatial v spanielsku to este len pomaly zavadzaju takze ja som rada aj specialnym miestam pre tehu a pre matky s detmi - a ano su sirsie asi take iste ako pre invalidov a zvycajne su hned pri vchodoch do supermarketov :grinning:
25. mar 2009 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak já mám problém opačný....já z řízení strach nemám, řidičák mám asi pět let, ale můj manžel má strach mě kamkoliv samotnou pouštět autem, takže jezdím akorát tady po okolí, ale třeba Brno nebo delší cesta nehrozí, přitom si myslím, že to zvládnu, ale on má strach, že se mi něco stane, takže tímto způsobem ve mě začne zachvilku pěstovat strach z řízení...zabít se můžu i při cestě do vedlejší vesnice nebo ne?

Takže jak to budu jednou dělat s dětma, když budu potřebovat třeba do Brna na pohotovost to teda nevím...
25. mar 2009 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no,take parkovacie miesto pre damy -mne by sa pacili,vobec by som sa neurazila :grinning: aj ked ako to tu poznam aj tak by boli vecne obsadene hovadskymi dzipmi-ako napr u nas byvaju na parkovacich miestach pre rodiny :angry:
25. mar 2009 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babenky,
no ja mam soferak uz 13 rokov. Ked som si ho urobila, tak som potom sem-tam soferovala auticko rodicov k vlaku do susednej dediny - odprevadzali ma do skoly. No potom dlho-dlho nic a ked som sa zamestnala, zrazu som mala ist z prace do Ciech. Velmi som sa bala, ale nadobudla som strasne vela skusenosti pri mojom manzelovi, ktory jazdi vyborne. Vela situacii som s nim zazila, tak som nepriamo absolvovala rekondicne jazdy.
No a teraz po 13-tich rokoch mam vlastne auticko a neviem si to bez neho predstavit. Konecne nemusim cakat na manzela s nakupmi, ci inymi vybavovackami.

Co sa tyka parkovania-tiez mi pozdlzne moc nejde. Minule som parkovala medzi dve auta, ale aj tak sa mi to nepodarilo, za mnou bolo asi 5 aut a cakali kym zaparkujem, nakoniec som to musela vzdat a to mam miniauto :slight_smile:

a strach prekonate iba ak budete soferovat-cim viac, tym lepsie. A ked bude niekto drzy, tak si to netreba brat a povedzte si, ze je to debil ked na vas trubi a kludne sa usmejte. Ked mam teraz vedla seba v autosedacke najvacsi poklad, tak kazdy ponahlajuci sa vodic musi pochopit, ze pomaly dalej zajdes :dizzy_face:
25. mar 2009 o 16:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj tu v Prahe su v hypermarketoch miesta pre rodicov s kocikmi. je to super :slight_smile:
25. mar 2009 o 17:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte :slight_smile: , mne uz sa podarilo ciastocne odburat moj prvotny stres a strach zo soferovania po 11 rokoch odkedy mam vodicak ale zial nulovu prax. :wink: vecer a cez vikend som si istejsia a aj kludnejsia na ceste, ale mam velky respekt pred rannou a poobednou dopravnou spickou v bratislave, vtedy sa moje obavy zase vracaju. neviem este tak svizne reagovat na iste situacie, som pomalsia a niekedy to dostavam pocitit, obcas na mna trubia a vtedy moj stres akurat tak vygraduje. vy ste si uz zvykli na podobne situacie ked je husta premavka? :wink: musim sa priznat ze niekedy sa rano vylozene na to ist autom necitim a idem radsej busom. viem ze je to chyba, musim to nejako prekonat. aj vy mate take chvilky? :slight_smile:
25. mar 2009 o 17:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj enjoy. áno, aj ja som mala takéto pocity a dnes som pri parkovaní oškrela auto. hoci len trošíčku ale aj tak je to pre mňa stresujúce. ale aj to sa stáva a nejako sa naučiť musíme. ja sa ešte musím naučiť dávať dnu do dvora a vychádzať z dvora s autom. to trúbenie a iné reakcie na moje pomalšie šoférovanie zvyknem nebrať na vedomie a sústrediť sa ešte viac na šoférovanie. len jazdiť a jazdiť a jazdiť, iné nám neostáva. držím ti palce. :wink: :slight_smile:
25. mar 2009 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ja este vodicak nemam, som sice odhodlana spravit ho, ale ja sa bojim skusok, tie krizovatkyco su v testoch no hroza, a kadejake novinky stale sa meniace predpisi, mm je vodic kamionu z povolania, soferovanie jedna radost, za volantom stiha vsetko :sweat_smile: a aj ho bavi soferovanie, ja by som sa len jednej veci bala, ako si vlastne udrzite svoju stranu, ze nejdete do protismeru? par krat sa mi dal previest ale som sla stale po strede cesty, a ked islo auto oproti tak mi preistotu drzal volant :confused:
25. mar 2009 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja šoferujem vraj podla mm dobre. Neviem si ale predstaviť šoferovať v BA v špičke....VP mám mám 6 rokov, ale nejazdila som intenzívne. Len mám problém s cúvaním a parkovaním. Teraz sa opäť učím cúvať (našla som chuť znova to skúšať). Máme dlhý úzky dvor z jednej strany dlhý dom z druhej strany pozdlžne zaparkované autá...Síce vycúvam možno na tretí krát, ale ten stres, čo prežívam, sama som dnes na sebe zbadala ako mykám volantom sem a tam pri cúvaní, nedržím ho plynule, tak snáď sa to naučím....no a my máme ešte také dlhé auto, asi ako combi... :frowning2: Inak odšeferovala som na striedačku aj Anglicko a Chorvátsko. :slight_smile: .
25. mar 2009 o 22:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ivuss - ako ze ci si udrzime svoju stranu a nejdeme do protismeru? to som nepochopila :sweat_smile:
26. mar 2009 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa bala len zo zaciatku jazdit v spicke, ale donutila som sa, ved prave kvoli tomu mam auto, ze sa nemusim terigat dve hodiny v zacpe..
a napokon to mam este aj rada :grinning: - rada si dokazujem svoje schopnosti, skusam samu seba a vela dlhorocnych soferov ma chvali, ze jazdim ako rodeny sofer a mam to v krvi.. :wink:

ked vam to ide pomalsie, to nie je problem, treba skusat, trenovat, trenovat a po case to uz bude len rutina, ani nebudete vnimat, ci je spicka a ci nie..
trubiacich by som si nevsimala..no ak je vodic neskuseny a uci sa, som rada, ked sa drzi v pravom pruhu a nezdrzuje v lavom premavku..to sa musim priznat, ze vtedy pouzivam dialkove a ked nepomoze, tak trubim aj ja :confused:
26. mar 2009 o 09:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahote,-tak pre mňa viac ako aktuálna téma :slight_smile: po 7 rokoch nešoférovania chodím na kondičné jazdy :pensive: Učím sa všetko odznova,lebo po vodičáku som nejazdila /nebolo na čom/ pred rokom sme si konečne s MM kúpili autíčko tak ma to láka.Báť sa bojím aj ja, / o tom by vedel hovoriť teraz môj inštruktor / neviem ako to prekonať .....
26. mar 2009 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ajojte dievcata. tak ja som zacala v decembry trenovat jazdit, lebo v january som mala ist do prace a tiez to bolo po 7rokoch. Nemali sme auto a v den ked sa nardil syncek manzel kupoval auto, ja som sa trapila v porodnici a on sa vytesoval z auta :grinning:
nastastie januar a februar ma vozil moj tatino do roboty, lebo som sa neodvazila ist sama. No a teraz uz treti tyzden zarezavam sama. je to pravda chce to len prax. mala som strach velky ked som mala jazdit, lebo musim vozit aj maleho do jasliciek.
ked nema clovek inu moznost a musi, tak sa nauci :slight_smile:
drzim palecky
26. mar 2009 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzpidka, ojoj podarilo sa ti vcera privodit skrabanec? to je nemile, ale hadam neni velmi viditelny, ja mam tiez "zatial" jeden na zrkadle z boku, tiez pri parkovani som ho ziskala. som ho pomaly oplakala, priatel sa smial ze to je syndrom prveho skrabanca a tie ostatne uz tak "boliet" nebudu. :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes:

nanyka, je to rozhodne skvely pocit a absolutna nezavislost ked ma clovek auto a ide nim rano do prace pokial je plynula premavka, ale ved ked je zacpa tak stojim rovnako v kolone v autobuse ako aj s autom nie? :wink: teda v urcitom case rano v Ba v istych miestach sa clovek posuva pomaly po metroch a na jednotke. mam kamosov chlapov ktori priznavaju ze niekedy prave kvoli tomuto idu rano radsej elektrickou. :grinning:

ja sa drzim vpravo, to uz ma priatel poucil ze si mam dat na to pozor, aby som neprekazala na lavej strane. niekedy, som sice vystresovana z toho ze na mna trubia, ale v urcitych situaciach, ked je to adekvatne som tomu aj rada, lebo aspon si aspon dobre zapamatam kde som urobila chybu a nabuduce sa jej vyhnem, beriem to ako ponaucenie s tym, ze keby na mna netrubili mozno by som si to ani neuvedomila. ale na cestach sa najdu vselijaky nervaci, kamaratka raz na jedneho co siel pred nou blikla aby jej uvolnil lavy pruh lebo bola rychlejsia a ten chlap to nezniesol, zablokoval ju vyliezol z auta a mlatil jej do okienka pastou a nadaval jej vulgarne, ze nejaka .... na neho nebude blikat. no hroza, kamoska sa triasla este pol dna. :confounded: tak z tychto vodicov mam najvacsi strach. :confused:
26. mar 2009 o 15:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enjoy, áno na niektorých miestach ide človek krokom, no akonáhle je možnosť, tak sa zaradím do druhého pruhu a idem určite rýchlejšie než autobus :grinning: , podľa mňa zápchy sú veľmi o šikovnosti :wink:
vždy sledujem, že to mnohým vodičom dosť dlho trvá, než sa vôbec odpália z červenej...kde ja už som :grinning:
ja teda vždy pri jazde rozmýšľam, mám v hlave dopredu rozmyslenú stratégiu ako sa dostať tam kam chcem, idem z pruhu do pruhu - ale nepchám sa, ešte sa mi nestalo, že by ten za mnou musel brzdiť aj ušami, to ozaj nie, sama to nemám rada..

to keď sa mi vyrúti auto z bočnej uličky, keď som na hlavnej a k tomu tak dobre rozbehnutá :angry: ...tak to sú špeciálni šoféri - no a nezatrúb :grinning:
26. mar 2009 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby , to chce vela šoférovania. Ja mám VP už od svojich 17 r. a chce to len prax. Segra my zahynula pri autonehode , ostali po nej dve deti po rozvode a je som sa toho nevzdala. Neviem si predstaviť, že by som bola závislá na neakom chlapovi, kedy to jemu bude vyhovovať. Mám dve malé deti a niekedy sa to nedá bez auta keď vám je chlap na poobednej....veď všeetko sa dá aj bez nich :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
26. mar 2009 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Caute kocky,ja mam vodicak v januari to bol rok,vodicak som robila ako tehotna,moznoze aj preto mam teraz vacsi strach,ked si sadam do auta som presne jednou nohou v base,a jednou nohou v hrobe-to je sto percentna pravda.Aj mne moj manzel hovori,ze lepsie jazdim ako on,ked zacinal,ale to mi asi hovori zo sucitu.Bojim sa,ked zastavim v kopci,davam malo plynu,skor cuvam akoby som sa pohynala dopredu,ked vychadzam z krizovatky,auto mi zdochne,preto lebo sa sustredim na auta,kolko ich je za mnou a nie na riadenie,prednedavnom mi do cesty vletel opity chodec,ale tak necakane,ze mam stale strach,vzdy,ked sadam za volant,spomeniem si nanho,v kutiku duse cakam kedy sa zasa na mna nejaky vyruti.A este,ked mi manzel povie,brzdy,v hlave mi to dojde az neskor,a brzdim dost neskoro,je toho asi na mna privela,ale on ma stale utesuje,ze mi to ide,len mama jazdit a jazdit.Ja jazdim len po dedinach,velmi sa bojim,ked som v nejakej kolone,ze mi zdochne auto,a ja sa nepohnem,alebo,ze neskoro zbadam znacku,alebo,ze ju nezbadam vobec.
1. apr 2009 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja milujem tú nezávislosť vo vlastnom aute... to je na nezaplatenie...

a je to strašne o praxi, počas materskej som jazdila denne, ale len po malom meste, teraz chodím do BA do práce a je to o inom, vôbec sa nebojím predbiehať, idem ako šarkan :grinning: z konca BA do Šamorína za 11 min :sweat_smile:
2. apr 2009 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ancurka, ja som tiez rok po spraveni vodicaku jazdila strasne bojazlivo, alebo ako to nazvat. Pocas celeho roka som nesla nikdy sama. Vzdy musel sediet pri mne manzel. Raz som to skusila sama, len z jednej ulice na druhu a doslo mi, ze mi to ide lepsie, ako s manzelom, lebo ked som bola snim, som sa dost spoliehala na neho a preto som robila na krizovatke to co ti. Hlavne ked mi zdochlo raz, tak k tomu este dalsie dva razy. Ked mi povedal môzes, tak kym ja som vystartovala, tak som uz nemohla ist. Takze som zacala jazdievat sama a od vtedy nemam problem. Jazdila som cele tehotenstvo a jazdim aj teraz z malym a vôbec sa nebojim. Chce to len cas a odvahu. Na kopci sa rozbiehas cez rucnu ? Co si to niekde nejdes vyskusat, kde neni velka premavka ?
2. apr 2009 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok