• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Strach zo šoférovania. Ako ho poraziť?

10. októbra 2016 
no ja tiež čelím strachu z šoférovania, ale idem sa na to dať. Viem akú slobodu to človeku dáva. Okrem toho je to výhoda aj v práci a tiež pri dieťati. Manžel býva často v práci a nechcem byť na neho stále odkázaná. A vláčiť nákupy aj s kočiarom, tak to neni žiadna výhra :slight_smile:
14. apr o 10:01  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@b_jones Odhodlat sa je prvy krok, tesim sa s tebou, drz sa, zvladnes to :slight_smile:
14. apr o 10:46  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Sociálna fóbia a šoférovanie... Ako to zvládnuť? Dá sa to?
14. apr o 11:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@casperka1980 Da :slight_smile: Ale skus byt konkretnejsia :slight_smile:
14. apr o 11:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
tak kocky,dnes u nas riadne prsi,tak som sa odhodlala ist s autom aj s malou do nakupneho centra...vela volneho miesta na parkovisku tak bolo super..ked som vysla po pol hodine,parkovisko plne,len okolo mojho auta vsetky miesta prazdne :grinning: zeby vedeli ze som tam ja?? :grinning: a jazda bola super..pomaly dalej zajdes...davala som pozor aby som ludi neospliechala,chodcov som pustala cez prechod..mam zo seba dobry pocit..no a aby som nevysla s cviku,bola som si aj pre maleho v skole a on stastny,ze ideme autom,nie kocikom :grinning:
14. apr o 12:16  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@deniska08 Neviem, ako tu dat palec hore, ale davam ti aj srdiecko :slight_smile: Sikulka, ten pocit je uzasny, vsak? Ja inak tiez rada pustam chodcov (lebo aj mne sa paci, ked ma auta pustia), ale uz sa mi raz stalo, ze dodavka do mna skoro napikovala, co nedaval pozor na cestu zjavne (lebo som nebrzdila nahle ani prudko) a druhy raz dalsi s SUV to musel zabrzdit az z mojej lavej strany v protismere, inak by som ho mala v kufri tiez... takze odvtedy si davam pozor a pozriem radsej aj do spatneho a ked vidim nejakeho blazna rozbehnuteho alebo nalepeneho na mne, tak radsej prejdem a necham chodca stat na chodniku... ale to len vynimocne :slight_smile:
14. apr o 15:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@deniska08 super teda zavidim v dobrom . :slight_smile: A nebol žiaden problem ? Tak vidiš snad sa k tomu aj ja dokopem .
@marielik78 ja prave muža nahovaram na automata tak snad by mi to jazdenie ulahčilo .
14. apr o 17:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marielik78 inak toto sa aj mne stalo že jedno auto ma pustilo ked som išla pešo a druhy za nim trubil akoby neviem čo .A pritom ten spravil dobre že pustil chodca. Ja skor nemam rada ked sa niekto pusti na prechod bezhlavo a pritom my v aute rozbehnuty a za nami nikto ,keby počkal minutku mohol kludne prejst a nezastavovat jedno auto. Ja vždy stojim na prechode a až ked auto zastavi tak idem,nikdy nie naopak.
14. apr o 17:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@babulka82 Ano, aj ja ako chodec idem do cesty, ked nic nejde alebo, ked ma pusti auto prichadzajuce... tiez nerobim bezhlave kusky, ale stava sa mi ako soferke bezne, ze ludia chodia cez prechod aj bez toho, aby sa pozreli, ci sa nieco priblizuje alebo nie... to este ako tak pochopit viem, v Rakusku je chodec "svaty" a moze toto robit, u nas mi to pride divne, ale okay. Co vsak pochopit neviem, su ludia, co toto robia mimo prechodov a nie ojedinele :stuck_out_tongue_closed_eyes:
No ale nie je to tema o spravani sa chodcov, ze ano? :D
Automat by ti velmi ulahcil to soferovanie, ked iba zacinas... Ja som sice s manualom nemala problem (ked sme skusali jazdit, iba som mala obrovsky strach zo soferovania ako takeho), ale sef mi kupil automat a prve dva-tri mesiace mi neskutocne chybala spojka a noha nepouzita, ruka nepouzita v aute, velky nezvyk... ale uz som uplne spokojna :D
15. apr o 09:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte, chcem sa podeliť o môj začiatok zo šoférovaním :D
Vodičák mám už 10 rokou a najazdených možno 100 km s manželom. Bála som sa, stále som sa vyhovárala, radšej som šla autobusom.... Mám dve detičky 2 a 5 r, už mi treba do práce pomaly po materskej a s autom je to určite jednoduchšie. Tak som sa teda odhodlala kúpili sme ešte jedno staršie auto pre mňa. Na ráno pred prvou jazdou sa mi vyhodili 3 opary, celú noc som zle spala, ráno hnačka, krče v bruchu no proste des :( Dva týždne som jazdila s mojím tatinom. Pak som sa odhodlala sama len krátku trasu na poštu a išlo to, potom zas sama do mesta a vtedy ked som si to prešla tak to nejak zo mňa opadlo :slight_smile: nikdy som neverila že budem jazdiť. ešte to nieje úplne ono ale už som sa odvážila aj s dcérkou jazdiť :D za mesiac som najazdila 400 km, čo je pre mňa obrovský úspech :D. všetký ktorý majú strach odkazujem len jediné treba jazdiť a prekonať to :D
29. apr o 13:15  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@dagmarka12345 Palec hore, je to uzasne, len nech nas je takych viac :slight_smile: Je to presne o tom, prekonat sameho seba :slight_smile:
29. apr o 13:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@dagmarka12345 Super :slight_smile: fandím ti. Ja som tiež dlho nesedela za volantom. A cez víkend som nabrala odvahu, muž mi navrhol, že aby som šla. Na hlavnej to bolo ok, odbočovanie vľavo som nezvládla... ešteže si to odniesol susedin plot z pletiva a nie jej seat. Tak pre bezpečnosť mám zajednané kondičné jazdy v autoškole už aj s trenažérom :grinning: Tak držte palce.
3. máj o 13:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Mne najlepšie pomohlo, paradoxne, keď som si jazdila sama a nikto mi do toho nehundral. :slight_smile:
3. máj o 13:20  • Odpovedz  • Páči sa mi to (2)
@ewellina Uplne rovnako u mna, lebo kazdy ma svoj styl jazdy, svoje sposoby, niekto dava blinker skor, niekto neskor, niekomu prekazaju stierace, inemu vobec... takze ja ked som isla s mojim manzelom, mal taketo odveci komentare (ala stierace) a kopec inych, tak som zistila, ze samej mi je najlepsie, alebo s malou dcerkou, uplny relax :slight_smile:
3. máj o 14:02  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@reiva Co si isla prirychlo do zakruty, alebo si nevytocila dost? No nic, stava sa, ale daj si kondicne pre vnutorny pokoj a aj manzel bude kludnejsi :slight_smile:
3. máj o 14:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ja som dnes stala vonku pred pracou a pred ocami sa mi buchli tri auta... prvy zastal na prechode chodcom, dalsi dvaja za nim to retazovo napikovali do neho, resp. jeden do druheho... ziadne odstupy, spomalene reakcie, nepredvidanie sitaucie... :( ako nic vazne, ale rany to boli poriadne aj pri tej pomalej rychlosti a jedna fabia mala predok uplne pokrceny...
A toto je nieco, co ma hneva najviac, vzdy ked pustam chodcov, vopred pozeram do spatneho, ci nie je niekto nalepeny na mne prilis, lebo by som ho mala v kufri :( Raz sa mi uhol ubrzdenim v protismere jeden s SUV, co neskoro zacal brzdit a zaregistroval prechod :(
3. máj o 14:06  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@casperka1980 Ahoj, skús si dať kondičné jazdy v nejakej autoškole a keď to nepomôže (to si veľmi nepripúšťaj), tak Ti dám kontakt na skvelú psychologičku v PO. :wink: Tá mne pomohla z klaustrofóbie. :slight_smile:
3. máj o 14:09  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marielik78 Spomalila som pred križovatkou, dala smerovku... predo mnou parkujúce auto, a vľavo na rohu križovatky (kraj vedľajšej cesty) parkovaný seat pri plote... zle som vytočila, muž strhol volant, ja už som nevedela kde som, ešte kým mi bliklo ako zastať... Vodičák mám 10 rokov ale som nejazdila, tak po tejto skúsenosti som hned šla zajednať si kondičné jazdy...
3. máj o 14:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@reiva Ja som nejazdila 15 rokov a zacala som bez kondicnych minuly rok... Ak ti manzel nefrflal (moj by asi z koze vyskocil, keby nieco take urobim :D, ty mas asi trpezlivejsieho vedla seba), tak cvic aj s nim, je to iba o tom, zzit sa s autom a potom uz budes iba krutit hlavou, ako si mohla zle vytocit :wink: A teda ked mas moznost kondicnych jazd, tak nie je co vahat a mas super start do soferskej praxe :slight_smile:
4. máj o 08:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marielik78 Môj nekričal, všetko v kľude vysvetľoval. Po rovine som nemala problém, zákruty už boli celkom v pohode, aj radenie, zostresovala som pri úplne jednoduchej križovatke a ešte som mala pred sebou dve prekážky. Muž mi však tvrdí, že nemám odhad dobrý, aj čo sa auta týka a bude spokojnejší ak si odjazdím aspoň 5 kondičných jádz a potom opäť bude so mnou on. U mňa je výhra už len to, že som sadla za volant po toľkých rokoch a tentokrát aj napriek tej kolíznej situácii, čo som urobila, chcem pokračovať. Drž palce. Snáď zo mňa raz bude dobrý šofér.
5. máj o 07:54  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@reiva Podla mna sa nemas coho bat, sadla si ako pises po rokoch bez nejakeho prehovarania (mna lamali roky v praci :D) a este aj po kolizii ides jazdit dalej, perfektne :slight_smile: Odhad ziskas, to je iba praxou, neda sa ho mat hned pri prvej jazde po rokoch :slight_smile: Sofer s teba bude dobry, ako vidim, nic ta neodradi nejazdit a zdokonalovat sa :slight_smile:
5. máj o 09:22  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@reiva odhad nemam ani ja z toho si nic nerob. Ono to chce len cas si zvyknut na to auto a casom pride aj odhad ;) u nas tiez mamina zacala jazdit po 20tich rokoch. Najprv sa velmi bala a dnes? dnes soferuje ako pani, bez problemov. Drz sa!!
5. máj o 09:27  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Baby ja som sa na svojom aute naucila mat odhad aj vsetko. potom som sadla do auta mojho chlapa a vsetky moje istoty odhladom odhadu zmizli. Ine auto, iny odhad. Cize tak ako velmi som tuzila soferovat priatelovo auto tak ked som si to vyskusala a predstavila som si ze tam si budem musiet trenovat novy odhad lebo auto je inak dlhe a siroke, tak som to radsej vzdala a vratila sa k svojmu :D
5. máj o 09:53  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marylinmary Presadat z auta do auta ani ja zatial nemienim :D Som zvyknuta na svoje a som rada, ze si uzivam jazdu a nemusim riesit tie niekdajsie stresy... ale zase je fakt, ze odhad si aktivny sofer ziska rychlo v novom/inom aute... uz to netrva tak dlho... A co viem, tak s tym maju kratkodoby problem aj dlhorocni soferi, aj ked to mozno nedavaju najavo :slight_smile:
5. máj o 11:19  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marielik78 Ďakujem za motiváciu :slight_smile: Keď ste to zvládli baby vy, zvládnem aj ja :D Musím.
@andreja13 Ďakujem.
5. máj o 11:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@reiva Ty netrpis fobiou, nemas stavy ako my tu niektore pri tom strese na zaciatku, hravo to zvladnes :slight_smile: nepochybujem :slight_smile:
5. máj o 11:37  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@marielik78 Tak to nemám, ale žalúdočné krce a zatmenie pred očami nastáva v meste a na križovatkách a hlavne ked mám urobiť veľa úkonov naraz :slight_smile: Do leta chcem jazdiť ;) Tak to určite nevzdám. A fandím všetkým, ktorí sa neboja.
5. máj o 11:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahote..viackrat som si citala toto forum, vodicak mam 13 rokov, ale jazdila som velmi malo, aj to len s niekym a len par km trasy..a vzdy to bol pre mna neskutocny stres :slight_smile: myslela som ze to nikdy nezvladnem... ale vcera som sa prekonala..bola som sama doma s detmi, a bolo ich treba zaviest do skoly, vonku lejak a auto pred domom..tak som proste vzala kluce, nastupili sme a isli..najhorsie bolo vycuvat s parkoviska, ale potom to uz islo...zastala som sice dalej od skoly, kde parkuje menej aut, a do prace to tiez bolo len cca 2 km rovno cez dve jednoduche krizovatky..ale som na seba hrda :slight_smile: mm som zavolala az ked som uz sedela v praci :wink: nechapal, ze som sa po tolkych rokoch odhodlala a este k tomu uplne sama..ale bolo to super, nikto ma nestresoval, neriesil ze som nedala smerovku..jasne ze som sa bála, ale uz je to taky iny strach..dnes som isla znova, ta ista trasa a uz som bola trosku istejsia a prvykrat sa tesim na soferovanie :slight_smile: tak baby prekonajte sa, stoji to zato
25. máj o 21:29  • Odpovedz  • Páči sa mi to (5)
Ahojte maminy, pridavam svoju skusenost. Vodicak v penazenke nosim siesty rok. Najazdene zopar km zato tisice ako spolujazdec. Konecne som sa odhodlala, neznasam mhd, doma mame dcerku, synceka v brusku. Vodicak som robila v malom meste, uz druhy rok byvame vo velkomeste. Pripajacie pruhy, elektricky, chodci, blazni a pod. Odhodlala som si dat kondicne jazdy a kazda jedna mi dava viac sebavedomia. Potrebujem sa hlavne presunut z bodu A do bodu B. Ruky na volante sa mi potia, sice som kludna, ale je to pocit zodpovednosti, zvlast ked vezieme nase decka. Precitala som si zopar prispevkov a aj tie ma motivovali. Auto je velmi pohodlne, sadnes ides, ziadne dopravne prostriedky. Kazda ktora mate strach odhodlajte sa. Parkovanie je vec druha :D Ale hlavne je sa pohnut. Drzim prsty kazdej jednej z Vas. Ps: manzel mi uz kupil nalepku Z ;) a ja sa z toho velmi tesim ;)
8. jún o 21:15  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
@alenky Drzim palceky, ale vidim, ze ani to velmi nepotrebujes :slight_smile: A pockaj, ako sa budes citit, ked to Ztko odlepis :slight_smile: Hned som mala iny pocit potom ja osobne :slight_smile:
9. jún o 08:14  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok