Stratil sa vám niekedy niekto?
Cez vikend sme spomínali so súrodencami na detstvo.
Naša príhoda, ktorú máme čerstvo v pamäti a popravde taký menší strach, že to raz zažijem s mojimi detmi.
21rokov dozadu, mala som 7 rokov sme šli ako kazdu sobotu cela rodina (moja mamka +4 deti 12,10,7 a 5 rokov) do Kosic na veľký nákup. My ako deti sme to milovali, boli sme z dediny a v tescu boli tie úžasne stojany so sluchadkami, Playstation atd😁 proste pre nás to bol hodinový výlet a mamka nakúpila. Strážili sme sa tak nejak navzájom, a VŽDY sme boli pokope. Ak chcel ísť niekto za mamkou, sli sme proste všetci. Stojany s hudbou boli furt obsadené, takže sme sa nejak striedali, aby mohol každý z nás na chvíľku pocuvat , v ten deň, keď sa to stalo, boli všetky stojany voľne. Každý si zapol, čo chcel a počúvali sme, po chvíli sme sa nejak všetci začali obzerať, že nám chyba najmladší brat. Začali sa doslova naše najhoršie minuty…ja to neviem opísať ten strach o môjho brata, mala som len 7 rokov, ale ten pocit mám fakt doteraz v spomienke. Najprv sme ho hľadali sami, ale keď sa nám to nedarilo museli sme to povedať mamke. Brata sme hľadali vyše polhodiny, sbskari, predavači, upratovačky, prišli policajti, manažéri sa snažili pozrieť kamery, v reprakoch sa dookola ozývalo bratove meno”Dominik, ak to počuješ prid k sluchadkam s hudbou, opakujem... Dominik, ak to počuješ, prid k sluchadkam s hudbou” normálne nočná mora. Moja mamka sa zrútila a obviňovala dookola, my sme nevedeli čo mame robiť, nikto nevedel. V celom tescu bol taký rozruch, že si to musel všimnúť podľa mna každý zákazník, aspoň ja som to tak vnímala. Mamka sa obviňovala, že nás nechala samých, ale tak ona vdova so 4 detmi, bez rodiny na pomoc nemala veľa na vyber…to je jedno.
Po tej dlhej chvíli hľadania si pamatam ako dnes 2 metrového pana, ako drzi za ruku nášho brata Dominika… našiel ho v regály spať za nejakými krabicami s elektrospotrebičmi, bol cely čas na druhej stane regalu od tých stojanov s hudbou. Dodnes mám z toho momentu tak silnu spomienku na ten strach, že toto nechcem už nikdy zažiť a aj keď mám nonstop oci na synovi, niekedy to môže byt pol minuty…
Stratil sa Vám niekedy niekto? Poznáte ten pocit?
Dcéra sa mi stratila v obchode...v hypernove...mala cca 2 roky...bola pri mne ,stsli sme pri takej drevennej postave a zrazu jej nebolo...celý obchod sme s mamou prešli, každého sa pýtali ci ju nevidel ,dokonca ju aj vyhlasovali....
A ono chúďa stalo za tou postavou ...akože ani sa neozvala ,pri kričali
Ale ja som sa raz stratila na púti....bola som s mamou, súrodencami a starkou...boli sme pri studničke kde nám mama chystala jest....ja si pamätám,, e som prešla cez ľudí na druhú stranu...no späť som už nevedela ísť....az potom ma taka pani dala na kkrlk,že či nevidím niekoho a zaniesla ma do kostola ,kde teda pátranie vyhlásili...
Od vtedy ma každý z dediny poznal ako to dievča co sa stratilo "ve frivaldze" akože vtedy som mala 5 rokov a ešte kde na stretli v 17r tak mali z toho srandu ...
Mne sa 3 ročný stratil na takých 10 minút. Pred kaviarňou, kde som pracovala na notebooku bolo ihrisko a vždy nám to fungovalo, on sa tam hral. Pol to taký oplotený, strážený areál, takže pohoda. Až raz pozriem a on tam nie je. Som ho hľadala v celom tom areáli a on nikde, potom ho hľadali všetci, čašníci a tak. Našli sme ho s nejakými mojimi susedmi -dospelymi s deťmi v nejakých malych uličkách a ozdobných krickoch. Doteraz mám na nich nervy, že ho nechali ísť s nimi a mne nič nepovedali a ešte sa čudovali, čo riešim, že by ho doniesli späť 😳
Nam sa to nestalo ale v zivej pamati mam dovolenku v bulharsku na zlatych pieskoch...ulicka s obchodmi preplieskana ludmi hned vedla rusna cesta na druhej atrane hned plaz a more..nejaka ceska turiska zufalo kricala eliško eliškooo eliško a rutila sa tymi obchodmi hladala dceru....mne hned ako prve napadlo fasa z jednej strany cesta z druhej voda bola noc tma...hned sa zgrupli ludia co jej pomahali no otrasne nieco odvtedy mam sialeny respekt
@ikuska27 preboha
Áno, najstaršia dcérka mala rok , v tescu autíčkové košíky, za ten čas čo som platila pri pokladni, zmizla z košíka. Krvi by sa vo mne nikto nedorezal, ja som nevedela čo skôr. Malé ročné dieťa, otváracie dvere,no hrozné. Ešte som v Tom zúfalstve išla po manžela ktorý sedel v aute že sa stratila. Asi po 10 minútach sme ju našli pri botaskach Peppa pig, ktoré som jej predtým ukazovala, pozerala rozprávku takže to poznala. Prešla celé Tesco od konca pokladní až po oblečenie . Ale neprajem nikomu ten strach.
Kamarátka s mužom v reťazci, on nakladal kartón mlieka, ona brala tvaroh, syn medzi nimi,poverili ho aby si vybral jogurty na aké má chuť. Vidia ho : Vložil prvé 2 ks do vozíka, otočil sa pre druhú várku, a zmizol... Prehľadali regál, dali zavrieť obchod, vyhlásili v rozhlase a prehľadávali všetko do radu.
Geroj si spomenul, že videl niekde zabudnutý montérsky kľúč, vrátil sa poň a zaliezol opravovať regál odspodu. Rodičia stečení z krvi kým ho po dlhej chvíli našli
Väčšina tu pise o deťoch,ale mne sa stratil svokor 😁. Boli sme s mužom a svokrovcami na Permone vo wellness. To je veľký komplex sáun a tam sme ho hľadali,do každej sauny nakukali a vykrikovali. Nie je tam signál, zavolať sa nedalo. Svokra panika že omdlel v nejakej saune. Potom sme to vzdali a šli sa prezliecť a svokor pokojne pil kávu v bare pri recepcii. Že vraj mužovi povedal, že on už ide von. Muž to asi prepocul. A my ho hľadali zbytočne.
@nini1978 To veru neviem ani ja čo sa to s ľuďmi deje... Ľudia prestávajú byť ľudia ☹ Snáď sa jej to dievčatko "len" riadne dogrcalo večer z tej vody chlórovej čo sa napilo. Lebo také suché/sekundárne utopenie tiež nie je sranda a prejaví sa 6-12 hodín po takomto topení sa. Tak snáď je malá OK a snáď sa jej matka zobudila, ako si jej pekne povedala 🙂
Baby, ked by ste mali strach aj z unosu, spisala som par rad, ako unosu preventovat: https://www.instagram.com/p/CjTwQT9ocdQ/?utm_so...
Manželovi sa tak stratil trojročný syn v Taliansku v mori...hral sa na kraji mora v žltom klobúku a manžel hral s kamarátmi karty kúsok od neho.. zakaždým pozrel do mora, videl žltý klobúk a hral ďalej...zrazu pozrel, videl len žltý klobúk a syna nebolo.. začali ho všetci hľadať..behali po pláži a malého nebolo..dali ho vyhlásiť v rozhlase..až asi po pól hodine počuli v rozhlase že našli malého chlapca....