Stretávka po 10. rokoch
Ahojte. Čaká ma stretavka po 10 rokoch gymnázia. Spolužiaci o mne nevedia absolútne nič, ani ze podnikám a darí sa mi( jedine žeby ma hľadali na finstat) mám 2 deti a manžela. V triede som nebola jednotkárka, triedne učiteľky ma dosť podceňovali, nemám vysokú skolu, ale mám vlastný dom, auto, podnikanie. V “programe” večera je napísané, ze sa budeme každý akokeby prezentovať, čo sa za tie roky udialo. 😁Normálne som na vážkach, čo im mám vlastne povedať? Nebudú to brat ako chvalenie? Všetko som si vybudovala sama, bola som 3 roky v zahraničí, z peňazí som si zalozila živnosť a otvorila som v meste na západe pračovnu(inšpirácia mi bola robota v zahraničí) neskor uz s manželom(on podniká so vstrekolismi) aj upratovaciu firmu, pred koronou sme postavili dom a počas korony som porodila 2deti. O spolužiakoch prehľad mam, na fb dávajú všetci takmer všetko, až na pár výnimiek. Z jednej strany by som chcela ukazat hlavne učiteľkám, že ma kvalitne podceňovali a často o mne hovorili, ze ked sa nebudem učiť, budem sa mat v živote zle…čistá hlúposť.
Lebo mám obchodného ducha, od školy som bola samo zarábajúca, nestratila som sa ani v zahranici, do pračovne som podchytila najväčšie hoteli a reštaurácie v okoli, upratujeme tiež veľké firmy a roboty bolo aj počas korony viac než dosť.
Čo myslite, mám nechať ego”doma“alebo im povedať o mojich úspechoch? Fakt sa to vo mne nejak bije, možno má niektoré podceňované učiteľkami chápete…
@autorka asi ťa to podceňovanie od učiteliek škrie doteraz, keď máš chuť ,,im to vytmaviť". Chápem, že je to pre teba chvíľa na zadosťučinenie. Veď sa pochváľ, na tom nevidím nič zlé, máš byť na čo hrdá keď si sa vypracovala sama. Ale v rámci normy, vystatovanie sa nemá nikto rád a je to také malomeštiacke. Buď na seba hrdá a zároveň aj z časti skromná.
Mna moja triedna tiez podcenovala,ucila som sa dobre,ale nemala ma rada. Dnes som jedina,ktora robi v odbore a mam aj vystudovanu vs. Mam dom,dobru pracu. Tie jej oblubene spoluziacky sa na trhu prace velmi neuchytili. A vies co? Je mi to jedno,co si ucitelka mysli a bolo mi to jedno aj vtedy. Na stretavke som strucne opisala svoj zivotopis po skole,nikomu som sa nevystatovala. Nikomu som neopisovala,co som dosiahla,skromne som povedala par veci. Skor mi bolo smiesne ako sa niektori spoluziaci vychvalovali az tak okato. Ono aj tak sa po tej prezentacii budete medzi sebou rozpravat a budu sa vytahovat informacie. Sama uvazis co komu povies.
Ja sa domnievam, ze citis krivdu este zo skolskych cias. Hod to za hlavu, ak si momentalne stastna a spokojna, nemusis nikomu nic dokazovat. Tie “prezentacie” sa robia dvoma troma vetami, popripade pridu doplnujuce otazky 🙂 mna napriklad zaujinalo, kam sa dostali moji spoluziaci, a ako ziju