Trápia vás problémy sveta?
Vojna v Izraeli,Ukrajina napr.Do akej miery to prezivate? Za seba,nevnimala som to citlivo do cca 35-ky.Poznam ludi z okolia co sa tym zaoberali uz na SŠ.Zaujima ma,co je ten podnet,kedy to clovek zacne riesit a ci vobec,resp co tomu brani.U mna to asi boli osobne problemy,ktore ma scitlivili a popravde,nenachadzam spolocnu rec s nikym,kto si zije vo svojej bubline,pride mi to velmi plytke.Tym nechcem povedat,ze kvoli tym veciam po nociach nespim,ale nedokazem zit ani druhy extrem,ze sa nic nedeje.Viem,ze niekedy zmenit nemozem vela,ze sa to nedeje mne konkretne,ale mam skusenost,ze pomoct sa da vzdy nejakym sposobom,nikdy to nie je tak,ze sa nic neda robit.ako to vnimate?
Tak určite každého trochu empatického človeka to trápi. Súcití s ľudmi ktorých sa ten konflikt dotkol.
Trápi ma to.
@autorka veci, ktoré sa dejú vo svete vnímam od základnej školy. Ale to je proste internet, nevyhneš sa tomu aj keby chceš. Takže už od nízkeho veku som polemizovala nad vojnami, genocídami ale aj prírodnými katastrofami a podobne. V hlave som vždy mala, čo tí ľudia prežívajú a dnes sa tomu vyhýbam.
Mňa tieto veci driapú, keď sa o nich s niekym rozprávam. Takže odmietam akékoľvek konverzácie na takéto témy, odstránila som si nejaké sociálne siete, noviny neotváram. Ja sa snažím žiť akoby ma to netrápilo ale keď sa tomu vystavím, tak opak je pravdou.
Inak na to nemyslím, vyhýbam sa týmto skutočnostiam, žijem voľne a neovplyvňujem sa. Som si vedomá toho, že s tým nič neurobím a tak sa k tomu aj staviam, až kým to teda nemám pred očami. Takže rovnako môžem povedať, že ma to netrápi, keďže na to nemyslím. Ale to len do chvíľe, kým tomu nie som vystavená. No občas sa tak zastavím a uvedomím si, aké mám šťastie.
na svete sú desiatky vojnových stavov, podchvíľou zemetrasenia, povodne a iné nešťastia. keby som sa mala trápiť pre všetky tieto situácie tak som úplne na dne. No je mi to treba? Nepohnem s tým čo ako by som chcela....
Takže zbytočne sa budem sužovať, trápiť, vypisovať listy na OSN a kde kade...
Vnímam čo sa deje vo svete, je mi to ľúto, ale inak ma to netrápi. Mam viac nez dost vlastných problémov. Keby som sa mala zaoberať a zaťažovať všetkým čo sa vo svete deje, tak by som skončila niekde na psychiatrii.
a ako teda pomáhas? daj inšpiráciu 😉
Hmmmm tak okrajovo urcite. Minimalne odsledujem spravy. Ak vypukla vojna na ukrajine bolo to ine…
Ale… riadim sa heslom-riesim to co zmenit mozem. Co je nad moje sily/schopnosti tak nema vyznam nosit na pleciach tarchu sveta.
Či má trápia vyslovene nemozem povedať ale skôr mám strach. Takže snažím sa čo najmenej tomu venovať pozornosť. Predsa mám deti nie je mi jedno či tu alebo blízko nás vypukne vojna všetko ňou spojené. Ale ľúto mi je samozrejme. Tiež sú tam deti bezbranní ľudia. Na chvíľu sa tak vžijem do ich kože pustím slzu ale snažím sa ostať hlavou na Slovensku a dúfať že nás takéto katastrofy nepostihnu.
Ja sa trápim a je mi to prd platné-hovorí na to mm.Riadim sa heslom všetci klamú,všade klamú.
Áno, trápi ma to. Čítam o tom, zamýšľam sa nad tým, štve ma to. Ak mi to financie dovolia tak prispievam organizáciám, ktoré robia zbierky.
Rovnako tak ma trápi to čo sa deje v okolí, preto chodím na zasadania obecného zastupiteľstva, snažím sa pomôcť v rámci môjho odboru.
Da sa pomoct adopciou na dialku, je mnoho moznosti https://savio.sk/ alebo napr. https://adopciasrdca.sk/o-projektel/, alebo v Kongu
https://www.youtube.com/watch?v=Xd5ikG6oTYM
niesom sebec, trapi ma to, hlavne kvoli mojim detom.
myslim si, ze je normalne, ze cloveka taketo veci trapia. aj ked nemozem povedat, ze by som kvoli tomu nespala, no vninam to trocha so strachom. zijeme v takej cudne dobe, ked si clovek fakt nemoze byt isty, do akeho sveta sa na dalsi den zobudi a co vsetko bude musiet riesit
Samozrejme, že mi to nie je jedno, ale netrápim sa tak, že by som nespala. Čo sa má stať sa stane, neovplyvním to a strach nemám.
@zuzanka.zuzu ja osobne? napr.pomaham ludom z Ukrajiny aktualne, napr.na donio.sk sa daju najst rozne vyzvy. teoreticky je moznost, ze sa viem prihlasit do projektu Lekari bez hranic. adopcia na dialku. atd.
@scila si presne moja krvna skupina🙂 takto to vnimam aj ja
registrujem ale nejako sa tým nezaoberám, žijem si svoj život vo svojej šťastnej bubline
nie je to o strachu. praveze ja strach nemam skoro vobec. skor je to o tom nastaveni k pomoci. nejdem sa pretrhnut, to je jasne, mam svoj zivot, svoju rodinu, kde je co robit, teda pomoc odtial potial. skor mi ide o zivotny postoj. lebo vela ludi zije, akoby boli nad vecou a nic sa ich nikdy netyka, len ten ich vlastny minipriestor.
Takisto nemám strach, ale normálny, empaticky zmýšľajúci človek sa nad tým aspoň pozastaví. Nie je mi to ľahostajné, aj keď sa ma to osobitne netýka. Len keby sa veľakrát dalo aj pomôcť.
Trápi ma to, ale nie na úkor mojej pohody. Predovšetkým potrebujem byť psychicky ok ja, aby som sa dokázala plnohodnotne starať o svoju rodinu. Vojny a aj všetky zverstvá páchané ľuďmi na ľuďoch/zvieratách/ prírode nie su pre mňa nič, ale snažím sa nimi nezaoberat príliš.
trapi ma to niekedy az prilis, velmi citlivo to vnimam, ale ja som taka povaha. mam 30r, ked zachytim, ze sa nieco zle deje, zvyknem si tematiku nastudovat, zaujimat sa, ale pre moje mentalne zdravie to niekedy ozaj nie je super
Ja to nechápem hlavne tie vojny a problémy sveta, je myslím zbytočne sa trápiť nad niečím na čo nemám dosah .A inak myslím ,že boli časy na našej planéte ,keď boli o moc horšie časy ako teraz
Občas sa pozastavím nad oznámením v správach ale tým to aj končí. Ak je to niečo dlhodobejšieho pár dní sledujem vývoj, situácia sa vyrieši, zabudnem, že sa to stalo. Nevidím zmysel v trápení sa nad tým. Ak nemôžem nijako pomôcť (čo väčšinou nemôžem) poľutujem postihnutých ľudí a dúfam, že to dobre dopadne.
Pre svoje vlastne dobro som od tychto veci citovo nezainteresovana. Urcite mi je luto obeti,ale neprezivam to tak akoby sa to dialo mne. Paci sa mi tvoj postoj,ze ked to nemozes zmenit tak aspon pomozes. Ja povazujem za vhodne v tejto veci robit je nenaletiet hoaxerom,ze vlastne ukrajinci si za to mozu sami atd. A podla toho si aj volit vo volbach. Ako sme videli vyhrala strana co ju to taha na vychod. Tak podla vsetkeho 1/3 obyvatelov svk neempatizuje s ukrajinskym ludom a povazuje ich skor za vinnikov. To stve zas mna.
Nie je to v mojom živote každý deň, ale často som na internete hľadám správy, info čo sa asi deje. Cítim ľútosť a súcit za nevinných a ak aj nie každý deň ale zapálim sviečku a pomodlím sa za tých ktorí zomreli alebo trpia. Ale nie len vo vojnách, ale aj za tých ktorí trpeli kvôli povodniam alebo požiarom. vidím to tak osudovo, že svet je v nejakej etape kde sa všetko bude nejakým spôsobom meniť, veľa toho urobiť nevieme len pozitívne myslieť
Každý človek rieši kopec veci, to co tebe príde na vonok ako mini priestor tak nemusí byť. Lebo o ľuďoch okolo nič nevieš. Ja keď riešim a pozastavuje sa nad napr vojnami, snažím sa zistiť z kade to prišlo. To nie sú situácie ktoré vzniknú "zrazu". Vo svete kopa ludi potrebuje pomoc ci už je vojna alebo nie. Tu u nás veľa ludi ma existenčné problémy.
Do Afriky nwstaci len peniaze posielať, tých ľudí treba podporovať a učiť aby sa dokázali o seba postarať sami. Preto by som hocikam peniaze neposlala. Kedysi som bola nadšená unicefom, už nie po tom co som čítala koľko percent peňazí minú na administratívu a "seba". Skúmala som, nasla inú možnosť. Treba si uvedomiť kedy pomoc je nutná a osozna, kedy ide len o ulavenie zlému svedomiu alebo "ukazanie sa".
Ja si nevidim dalej od nosa. Netrapi ma to absolutne. ;D