Traumy z detstva v dospelosti
Ahojte každý máme nejaké tie rany ktoré sme prežili v detstve ale chcela by som vedieť aké následky si nesiete v dospelosti ako vás ovplyvnili
Môj otec je alkoholik.Domace nasilie bolo u nas na každodennom poriadku.Určite ma to poznačilo, v niektorých otazkach som nekompromisná.Myslim si ale že treba si tieto svoje defekty uvedomiť,vedieť prečo reagujeme v niektorych situaciach tak ako, a neriešiť to.Najhoršie je celý život sa zamýšlať nad tým, čo všetko sme prežili v detsve.
@lienqa Toto presne ma aj moj otec. Ked mal nejakych 20 tak tiez sedel na kraji bazena a fajcil, co samozrejme bola v tej dobe velka frajerina. Akurat si potiahol a vtedy ho niekto strcil do bazena. Nestacil vydychnut, zacal sa dusit a topit. Doteraz, a to uz ma vyse 60 rokov, ide do vody len tak daleko, pokial citi dno. On vie super plavat, ide aj do bazena aj do mora, nasi chodia na wellness, zaidny problem, ale vzdy kontroluje, ci dokaze vo vode este stat.
Taketo zazitky sa zial casto vlecu s clovekom cely zivot.
Ahojte moja trauma je soferovanie. Ked som bola mala (este v skolke), tak sme boli na strbskom plese a mali tam take motorky a auticka, s bratrancom ma na to poslali, on bol na motorke, ja na auticku a jednoducho som to nevedela soferovat, vsade som narazala a kazdy sa mi smial, ze mi to nejde. V strede jazdy som vystupila a s placom odisla. Vyustilo to, ked som mala 10 a mala som novy horsky bycikel, s bratrancom sme sa pretekali, kto bude rychlejsi, sla som rychlo dolu kopcom po strku, zrazu sa mi zacalo predne koleso triast spravila som niekolko kotrmelcov a ked som spadla, tak som bola v soku a mala som vyletenu kost na ruke...tri operacie vratanie klinovania...toto pravdepodobne sposobilo moj panicky strach z vedenia akehokolvek vozidla. Manzel mi to chcel ukazat ako soferovat, tak po dlhom prehovarani som si povedala OK skusim to, akonahle sa auto pohlo zacala som sa triast a nevedela som dychat 😑
Ja som mala od malinka strasny strach zo smrti,skoro kazdy vecer som ako malicka plakala,ze nechcem zomriet,predstavovala som si seba v zemi v truhle,plakavala som takto hadam aj celu zakladnu ked som isla spat a hroza ma nepresla,ani ked som bola na strednej.ked zomreli moji stari rodicia,pri truhle som nebola,nedokazala by som sa pozriet na mrtveho cloveka.so smrtou som sa ako tak vyrovnala az teraz ako dospela,pomohlo mi,ze sa o tom zvyknem rozpravat s manzelom,aj ked to nema rad,no nechape tie moje predstavy v detstve,on ako maly chlapec vraj nikdy nad smrtou nerozmyslal.a mne az teraz docvaklo,ze ked som bola malicka,zomreli obe moje prababky a tipujem,ze som bola na pohreboch,len si to uz nepamatam a tam som to vsetko videla,lebo ako inak by som si mohla predstavovat seba v rakve atd,ak by som to nepoznala.aj som rozmyslala,ze by som sa to spytala mamy,ale nemam velmi chut sa o tom bavit.no stale si neviem predstavit,ze ked niekto dalsi z rodiny zomrie,mala by som ist k rakve,nedokazala by som to.
@andrea101112 jaj boze, tak keby o tej terapii nic neviem, tak to sem nepisem. Je daleko kratsia ako psychoterapia, moze trvat len niekolko sedeni, to zalezi od konkretnej situacie a pripadu. A netrep tu. V pohode to preplati poistovna, pokial clovek najde terapeuta, ktory ma zmluvu s poisťovňou. Plati to tak ako pri normalnej terapii. Ty si o tom radsej nieco este nacitaj ;)
@petrofka nemusis byt hned agresivna..mozes mi prosim napisat meno niekoho kto tuto metodu robi a preplati to poistovna? lebo mne sa nepodarilo najst nikoho..
@eko22 Ja som bola uz dospela, ked u babky na starom dome som si napravala vankus pred spanim a ked som ho nadvihla, vybeholspod neho obrovsky chlpaty pavucisko. Ja somv tu noc spala na gauci v obyvacke a ete dost dlho som kazdy vecer kukala pod vankus... Aj teraz mam este obcas take nutkanie...
Inac ja mam zly pocit z cirkusu. Raz ma tam nasi zobrali a mne tam prislo strasne zle, neviem, ci z toho smradu z tych zvierat alebo co... Ale odvtedy sa tam nehrniem. A aj s detmi som vzdy posielala mm. Len raz sme boli spolu a dcere tam tiez prislo zle -dostala krc do nohy, nevedeli sme ju ani do auta nasadit, co nevedela nohu zohnut. Takze v nasej rodine nam veru cirkus ku stastiu nechyba.
@kikuta takéto dobre mienené rady od našich rodičov vedia napáchať strašne rany na psychike:(
Ja si nejaké extra strachy nepamätám, ale viem, že sa v mojej puberte dosť riešili narkomani injekčné striekačky pohodené a vždy som sa bála či sa niekde nepichnem až sa mi o tom pár x snívalo.Dodnes sa o syna bojim, že sa pichne niekde na ihrisku vonku na striekacke
Som šokovaná koľko ľudí tu má nepríjemné zážitky zo škôlky:(ako dieťa som sa bála smrti, mŕtvych to mi ostalo nemôžem ani počuť ako v TN hovoria o samovraždách, autonehodach
Ja si ako decko pamätám mŕtvu rybu z rybníka, kde sme sa chodili kúpať a dodnes mam strach a nepríjemný pocit v takýchto vodách. A zašlo to až tak ďaleko, že sa nedokážem pozerať na akvárium.Aj deti chceli rybičky, nedokázala som.
Jedine rybičky, čo znesiem, sú krekry s makom 😁😁
@andrea101112 ked si hodis do Googlu EMDR terapeuti určite ti niečo nájde 😉
@olivka84 ja si tiež nesiem na pleciach kadečo, ale nechcem o tom písať. Nie som tak nastavená, bohužiaľ. Hovorím o tom len vtedy ak viem, že sa to vďaka tomu môže nejako celé zlepšiť. Práve absolvujem EMDR terapiu a oproti klasickej terapii je to naozaj rozdiel. Dejú sa divné veci, akoby sa všetko čo som v sebe držala otváralo a vypúšťalo. Je to dobrá investícia. Stojí mi to za to. Tie, ktoré o tom chcete aspoň vedieť viac, kým sa pre ňu rozhodnete, pozrite si knihu Jak se zbavit minulosti 😉
@montemotherone ja som Andrea101112 pisala sukromnu spravu ;) takze info ma..
@andrea101112 mozem sa opytat, ako postupuje psycholog pri takejto skusenosti z detstva? mam tiez podobnu skusenost, o trochu viac rokov a neviem si s tym rady. Donedavna som svoje problemy ani nepripisovala detstvu.
@tanya32 napisem spravu..
@lululilien Bože môj, to je strašná príhoda, až na zamrazilo 😟 mrzí ma to...
@andulam fakt kazdy sme iny a urcite zalezi ako to podali rodicia. Ja som ako dieta chodila stale na pohreby, ale vobec som sa nebala, potom neskor som bola vzdy trochu morbidak, milujem cierny humor a moja rodina tiez 😃 takze vela na tom zalezi...
A nedavno som bola na pohrebe blizkej osoby a prislo mi uplne normalne rozlucit sa dotykom na zlozene ruky v rakve, hoci som bola pri mrtvom po dlhych rokoch od posledneho pohrebu.
ja mam fobiu z lesa... netusim preco, pamatam si to od skolky, ako sa so mnou museli vratit z prechadzky niekde na chatu, lebo som nebola schopna ist dalej. A to som stravila detstvo v Tatrach, kde moja babka velmi rada chodila zbierat lesne plody a myslela si, ako super straveny cas to je, ja som sa vzdy len ponahlala, nech uz sme odtial prec. Pretrvava to doteraz, ale vsimla som si, ze uz to nie je pravidlo, no ked ma to chyti, tak nevnimam, nepocuvam nikoho, len rychlo prec z toho miesta..