Úzkosť. Čo mám robiť?
ahojte dievcata,
prosim poradte mi niekto kto mate skusenosti s uzkostnou poruchou ako sa da toho zbavit. U mna sa objavila 7 mesiacov po porode, uzivala som rok antidepresiva, no aj napriek tomu ju stale pocitujem, niekedy mavam hnacky a byva mi zle od zaludka. zacala som chodit k homeopatke, som na zaciatku liecby, neviem ci to zaberie. Snazim sa robit vsetko pre to aby som sa toho svinstva zbavila ale nejak sa mi to nedari. Som z toho velmi nestastna...prosim poradte mi kto viete...dakujem
Pre vas,co s tym bojujete:urcite sa da z uzkosti a paniky dostat a znova zazit pocit radosti!
Vyskusala som okrem liekov pred rokmi aj psychoterapeuta a akupunkturu,na uvolnenie toho zivotneho krca,dalej cvicenie /terapeuticke a dychanie/.pisem v rychlosti,len chcem povedat,ze ked citam vase prispevky,az ma zaboli pri srdci,ako to poznam a chcem vas ubezpecit,ze je mozne byt uplne ok.naozaj hrozne stavy tela a mysle a strachu,ktore sa tocia v jednom kruhu, vas jedneho dna nechaju vystupit,nebudem tvrdit,ze navzdy,ale urcite sa vrati moment zivotnej radosti z prekvapivo jednoduchych veci.drzim palce
@aksim88
Ahoj, btw ja som muž ☺
Velmi dobre sa pamätam na chvile, ked mi bolo najhorsie, to proste nevymazes. Nebudem to tu cele rozpisovat ako mi bolo, pretoze to velmi dobre vsetci poznate. Zhrniem to len na jednu kratku vetu, ze je to stav kedy proste nemozes fungovat normalne, strach sa stane tvojim panom a zruti sa ti cely svet. Nikto to poriadne nepochopi okrem nas co sme to prezili alebo prezivame.
Napis mi tvoj email ak mozes.
Ja sa ti ozvem co najskor. Co vsetko potrebujes vediet atd.a ja ti skusim poradit to co pomohlo a pomaha mne. Lebo ako stale pisem, pre kazdeho plati jeho vlastny recept usity na mieru. Pretoze sme rozdielni.
@chupakabra25 dakujem za odpoved. Ano, vidim v profile muz, ale zaroven ze snazi sa, tak som si nebola ista 🙂
Ak mas cas, tak mi mozes poslat kratku spravu do IP.
Tieto reakcie a povzbudenia od tych, ktori si tym presli, mi pomahaju najviac. Ku psychologicke som chodila, ale velmi to nepomohlo. Mala to nastudovane, bola odbornik, to ano, ale nemyslim si, ze si tym presla..
Ja som si tym pežila aj jedine čo mi pomohlo bol Oxazepam teraz užívam alventu a je mi dobre 🙂
@aksim88 este ma napadlo,moj terapeut mi pomohol trochu pochopit,preco to mam takto,samozrejme v tych najhorsich momentoch je vsetko jedno,to vieme,ale ked napr.nikdy nikomu neodporujes,nepovies nie,ktore je namieste,nevydas zo seba hnev,myslis iba na druhych,tvoju hodnotu urcuju ini a ich uznanie-neuznanie,nehovoris,co si myslis a co ta tazi,potom to vybuchne v tvojom vnutri.
Ja som este aj uvazovala,ci to na mne vidno,ze ako mi je,ako vyzeram pred ostatnymi a to znasobovalo uzkost.Uplne som potlacila svoju osobnost,ale myslim,ze clovek na to ma aj iste predispozicie a ked to podpori aj vychova,cely tvoj zivotny program rozozerie virus.
Tak ci onak,teraz poviem,co ma napadne,co si myslim,dokazem povedat nie a nevysvetlovat hodiny preco,nejezia sa mi vlasy,ked niekomu odporujem, nie je touplne dokonale,ale bolo mi tak hrozne,ze som musela zachranit samu seba a tak strasne som sa bala,az sa nieco zlomilo.A teraz mam na vyber,budem sa bat,ze sa to vrati alebo skusim dovtedy trochu zit...
@degva Asertivna viem byt, podla potreby, tazsie je to s kamaratmi, tam sa mi to moc nedari... No pravdu mas v tej druhej polovici - aj ja rozmyslam, ci to na mne kazdy vidi, ze ma chyta panika a ze ma povazuju za trapku a magora... Ano, pravdu mas... S tymto zacnem , ja som si to doteraz ani neuvedomila, az teraz si mi otvorila oci.. 🙂 Vdaka
@degva presne toto co pises je aj moj problem. Zhrnula si vsetko. To potlacanie vlastnej osoby je vo mne hlboko zakorenene. Citim uzzkost a nedokazem komunikovat. Hned ma automaticky premoze strach tlak a uzkost a ja sa stiahnem do ulity. Tuzim rozprestriet kridla a letiet ale neviem to. Uzkost je vo mne od detstva. Myslite ze sa to este da zmenit?
@ludmilusik ja myslim,ze ano,ale mne to trvalo dost dlho a obcas este mam blbe chvilky,ale prestala som potlacat to,aka som v snahe byt ako vsetci a nebodaj sa chciet niekomu zapacit.Paradoxne ma o to viac prijimaju ludia,mozno preto,ze nevysielam taky krc ako doposial.Povedala som si,ze ja to mam proste takto,som taka a takto vnimam veci. Hovorim,co si myslim a uz ma netrapi,ci pobavim,sokujem,zapadnem...
Niekedy si hovorim,urob to,chod kam chces,lebo jedneho dna budes chciet a nebudes moct,jedneho dna,ked ta nepodrazi psychika,moze ti zlyhat vlastne telo.
Ja si proste myslim,ze to,co sa ludom stava,uzkostne stavy a panicke zachvaty su momentom zastavenia,prehodnotenia a istej sance mysliet viac na svoje dobro,nejako sa najst.
Ako,uprimne,uz take otrasne stavy nechcem zazit,a sama som si vdacna,ze som sa z nich vyhrabala.
V podstate naozaj pomoct nemoze nikto,ludia nechapu,lebo to nastastie nezazili.
Ked to cele skratim,strach cloveka pekelne ochromi a ked sa preberie,zisti,kolko casu sa motal v bludnom kruhu a zas lutuje,kolko zabil casu,ale proste to neslo asi inak.
Ak mas len uzkost z komunikacie,tak predsa, kto ta chce prijat,ten ta prijme,ci mlcis,taras,mas tremu...a ostatni, co ta neprijali,to urobili predtym,ako si otvorila usta.
@degva velmi pekne napisane. Dakujem za povzbudive slova. 😉
Ahojte,moje stavy sa začali prejavovať niekedy asi dva roky po pôrode,stále som si myslela ze mam niečo v hlave, že má boli hlava, nedokázala som myslieť na nič iné len na to. Až som sa jedného večera zložila,svokra ma zobrala k psychiatrovi, už sú to 4 roky co beriem antidepresiva,myslela som si ze som už OK i keď niekde v zadu v mysli som cítila že stále nie. Mám 6 ročného synčeka môj najväčší životný úspech ale chceli by sme bábo,tak sme s Dr.zacali postupne vysadzovat, ale problém umna bol aj je ten ze moje telo si pýta svoje,tak som to prestala brat úplne,a som späť tam kde som aj bola,už viem ze som to nemala robiť a treba ísť na to veľmi pomaly,beriem alventu ale nežiaduce účinky pri vysadzovani sú strašné. Točenie hlavy,pocit nevoľnosti. Len ma motá,doslova. Je tu niekto kto mi dodá aspoň malý kúsok odvahy že sa dá žiť aj bez anridepresiv? Pred 4 rokmi som bola jedna vyskerena baba,ktorá sa tešila aj z rannej kávy.
@lipina22
Je to tazke odmietnut lieky ked si na tom uplne zle. Ja som po navsteve dr. este tyzden vahal ci tieto lieky brat. No zaslo to uz tak hlboko, ze som vtedy este nevidel ine vychodisko. Prve 4 tyzdne najhorsie obdobie mojho zivota. Potom sa mi zacalo pomalicky ulavovat a zacal som o tejto problematike viac studovat. Zistil som po precitani x-tisic prispevkov aj na sebe, ze u väcsini ludi lieky len potlacaju tento problem, ale neriesia pricinu a tiez u väcsiny ludi sa po nejakom case vsetko vrati. Po polroku som tuto chemiu prestal brat a vysadzoval som 2x pomalsie ako kazal lekar.
Asi pol roka po vysadeni, sa pri miernom strese opät objavili stavy uzkosti v plnej kráse.
Zacal som bojovat inak.
- prestal som riesit otazku preco prave ja a prijal som to take ako to je (zmierenie) je to tazke ale ked chcete ist dalej musite to prijat a prestat sa lutovat.
- moje travenie bolo na uplne zle, zacal som zistovat forma pokus omyl co mi robi zle co dobre pri prijmani potravy. Pomalicky som zacal cistit svoje telo od chemie konzervantov plesni kvasiniek atd.
- kupil dom si prirodne pripravky
> rhodiola, tryptofan, relaxan, vitamin D
- Zacal som cvicit, jednoduche cvicenie s dychanim, kazde rano cca 10 min. Ak sa da vsade chodim peso, nepouzivam vytah ked nemusim, atd proste fyzicka aktivita je potrebna, dobre nastartuje
- rano striedave sprchy, tepla studena, koncit studenou.
- prechadzky v prirode
- odpustil som vela ludom, a povedal som im ze ich mam rad.
- a hlavne treba byt vytrvaly a nevzdavat to aj ked vam bude najhorsie, viem ake to je nesmierne tazke sa premahat, ale pojde to. Necakajte kazdy den na ulavu kedy vam bude uz bude lepsie, kedy pride, lebo ono to pride a zacnite tomu verit, ze to co sa deje teraz s vami nie je trvale.
Nehovorim ze zmenu pocitite hned a okamzite ale po nejakom case to pride. U kazdeho inak.
Keby som to mohol nejako zhotnotit ako som na tom bol predtym a teraz nejakym cislom ked 10 je najhorsie.
Predtym 8-9
Teraz 3
Samozrejme ze sa tie stavy sem tam objavuju, pri nejakej psychickej vyssej zatazi, napr stress atd. ale uplne minimalne a netrvaju dlho. Mam este par neduh, ktorych ked sa zbavim verim ze bude este lepsie 🙂
Mozno by sa niekomu zdalo, ze chlapec to nemal take vazne, ale viem svoje tak ako vy vsetci, ze tieto stavy by som nepriel nikomu.
Pozdravujem a drzim palce, a ako stale vravim dostanete sa z toho len treba zabojovat. Musite si najst to co vyhovuje a pomaha najviac prave tebe alebo vam, je to boj ale vysledok stoji za to.
@chupakabra25
Ďakujem,dodal si mi kus odvahy,neviem ci som taká silná ako ty ale budem sa snažiť. Presne v poslednej dobe stále viac a viac sa odsudzujem za to ze práve ja som takto chorá a závidím všetkým čo sa dokážu tešiť bez liekov,je to peklo deň čo deň rozmýšľať kedy má to už prejde a prečo práve ja. Ak ti to nebude vadiť a bude mi zle napíšem.
@lipina22 ahoj,pridam aj trosku.Podobne ako ako chupakabra,prvy raz som zacala s antidepresivami, hned ako mi ich predpisali,bola som taka vydesena,ze som sa chcela zbavit tych stavov.K AD boli sprievodne lieky na prekonanie vedl.ucinkov.Pre mna sa to obdobie stalo jednou velkou hmlou, ked som iba spala,schudla som a po case som si zvykla a moj stav presiel do akejsi az euforie,ze mi je lepsie,ktora, podla mna nebola celkom normalna,ale nacas som si vydychla.Po postupnom vysadeni vsetkeho som fungovala relativne bezne,obcas s xanaxom al.neurolom v kabelke.
Vo svojom zivote som nezmenila nic.Po case sa vsetko vratilo,co som po tom velkom boji a utrpeni povazovala za obrovsku prehru.
Dostala som nove antidepresiva a stavy,ktore nastali,resp.vedlajsie ucinky bolihorsie ako panicke uzkostne momenty,ktore mali riesit.Mozno to nebolo rozumne,ale prestala som ich brat sama od seba a bolo to temne obdobie.
Po case som si upratala zivot a vztahy,hladala som riesenia v psychoterapii,v akupunkture,v inom pohlade na seba a ocakavania od druhych..
Bez antidepresiv fungujem uz roky,netvrdim,ze uplne dokonale,len chcempovedat,ze zijem,chodim von,chodim do roboty,ze sa to da,ze ak cloveku nesadnu,resp.ich nechce brat, ze je schopny najst v sebe silu a energiu.
Ked mas male dieta je to narocne,sama sa na to pamatam,ako som bojovala sama so sebou a zaroven som jej mala byt oporou a niekedy to bolo uplne inak.
Chcem povedat,ponor sa do svojho vnutra a pozri, co ta trapi najviac,mozno od seba cakas privela,ak ti je muz oporou,to je velke plus.
Clovek sa boji a boji a zo strachu oberie seba a blizkych o cas na zivot.Niekedy to uplne nejde,ale ked to hodnotim spatne,nikdy sa mi nic nestalo,neumrela som,nikto si ani nevsimol, myslim v meste,cudzi ludia,ze mam nejake stavy,vzdy som sa nadychla,vzdy sa mi ulavilo,vzdy to odislo,proste stale som tu.
@lipina22
Ked sa budes stale odsudzovat a davat si to za napr. za vinu, nejakym sposobom stale nad tym premyslat, preco ? Kedy? Zaco? Ako dlho? Co som komu urobila? Atd tak toto ti bude cerpat len energiu, aj to malo energie co v tebe ostalo ti to zhltne. A v hlave si urobis akurat tak vceli roj myslienok, ktore uz nebudu mat ani koniec ani zaciatok, a tvoje ja bude tam niekde medzi nimi uveznene... Nie! Takto nie! Nechcem ani nikoho samozrejme od liekov odhovarat, nakoniec je to kazdeho osobna volba. Ale ked si sa rozhodla bojovat bez liekov, uz to mozes vnimat ako nieco silnejsie v tebe nejaky pozitivny podnet. Mozno velakrat zlyhas pri svojich pokusoch, tak ako ja, ale budes bojovat a to ta urobi este silnejsou. Nakoniec zistis se tych svetlejsich dni bude stale pribudat a zacnes sa tesit, prirodzene budes rada ze to niekam smeruje a ta radost sa bude stupnovat lebo tych dni bude stale viac a viac. Potom sa prelomia ľady a kladne myslienky zacnu posobyt ako balzam v mozgu ver mi. Potom niekedy pride zla chvilka aby si na to nahodou nezabudla ☺ ale no a co! Ved vsetci mame take dni a niekedy sa citime pod psa ani nevieme preco. Hlavne trpezlivost, vela troezluvosti. Niekto to neriesi a najde si tu lahsiu cestu chemiu, ale ta tazsia cesta je niekedy ta, ktora ti ukaze viac.
Kludne napis, ak bude cas odpisem.
@chupakabra25 Cudzí človek, si pre mňa cudzí človek ale ani si nevieš predstaviť ako tvoje slová veľmi pomáhajú,ako mi dávaš nádej že sa z toho dostanem. Ja si toto všetko uvedomujem a snažím sa ale keď som teraz asi ma dva týždne prestala brat AD myšlienky a obavy sa vrátili, tak som začala znova a už viem ze treba ísť na to veľmi postupne. Skúsila som homeopatiu ale nevidím rozdiel, na mojom malom zaberajú ale u mňa asi nie. Ako si zmenil stravu? Dakujem
@degva ďakujem aj tebe,vaše slová sa veľmi dobre čítajú a doteraz som s nikým takto nehovorila. Mám super rodinu,manžela, rodičov zázemie,mam sa z čoho tešiť ale tie nočné mory sú niekedy silnejšie. Nechcem už ďalej lieky chcem to byť zase ja bez liekov a verím že sa to podarí. Dakujem
@lipina22
Nech sa paci, nieco o stravovani:
@chupakabra25 ahoj mal si uzkost depresie? Lieky si bral?
@figa777
Ahoj, ano mal som uzkosti a z toho aj depresie, a bral som zo zaciatku aj lieky.
@chupakabra25 kolko ti trvalo az lieky zabrali mal si aj tlak hlave sumenie
@figa777
zalezi ake lieky beries, a samozrejme od mnoho dalsieho. Ja som bral Escitalopram Farmax. 2-3 tydne peklo na zemi. Zhorsenie úzkosti, nespavosť, bolesti hlavy trpnutie koncatin, hucanie usiach, nevolnosti, depresia, nespavosť, nepokoj - nemoznost sediet lezat na jednom mieste... nechutenstvo a neviem ci si este na nieco spomeniem, jednoducho cele zle. Volal som doktorovi kazdy den, stale hovoril treba vydrzat. Nenavidel som ho za to 🙂. Najskor sa zacal upravovat spanok, zacali abnormalne zive sny, niekedy nie moc prijemne, ale bol som stastny ze som vobec spal. Po 2 tyzdnoch zacali pomalicky ustupovat tie hrozne vedl. ucinky. Po 3 tyzdnoch kazdym dnom kusok po kusku den po dni lepsie. No neviem ci by som toto obdobie chcel zazit znova. Teraz skusam ine moznosti a ide to aj bez liekov. Aspon u mna 😛 aj u mnoho inych. Prajem vela trpezlivosti.
Ahojte....
Chcem sa tiez poradit, som jedna z tých čo to chce zvládnuť bez Ad....len kvôli tomu aby to malo dlhodobejšie účinky..moje úzkosti zacali zhruba pred 4mes. Celý život sa mi zrútil. Tiež som jedna z tých ktoré boli mega šťastne a sebavedomé. Vsetko to zacalo zachvatom a pokracovalo uzkostami...povedala som si ze takto to dalej ist nemoze a isla som hned do roboty,,,, chodila s tam v najhorších stavoch, uplne peklo...no postupne sa dni zacali striedat s dobrými a ja som pochopila ze cesta tu je, no velmi tazka a zdlhava, navstevujem psychologicku, beriem tryptofan, magnezium, becka, caj na nervy, citam vela vela knih s touto problematikou, cvi im, snazim sa meditovat...co je pre mna veľmi tazke kedze myslienky lietaju...a tiez otuzujem. Zo zaciatku som nemohla spat, jest, proste nic. Teraz spim, jem, chodim von, tesim sa, pozeram filmy. Co je problem, ze nedokazem relaxovat sama so sebou....rekord je u mna12 dni v poho a potom pride vzdy par zlych dni ktore ma naplasia...a ja mam chut kaslat na vsetko bojovanie a dat sa na ad.....psychologicka tvrdi ze je to zdĺhavý proces mam byt trpezliva....ide to ja viem je to omoho lepsie, no mpja hlava riesi stale len toto....a potom tie zle dni ma odpalia....prosim o povzbudenie...ludia ktori sa z toho dostali je to naozaj taky dlhodoby proces, tiez vam to trvalo tak dlho??? 🙂
@aksim88 ahoj,len ti chcem povedat,ze mozes verit,ze sa to da do poriadku,viem,ze sa bojis,tak nepisem, neboj sa,lebo to doverne poznam a dnes som skoro uplne ok/obcas mam blby pocit v aute/predtym som nezasla do potravin,ktore som videla na konci ulice.velmi ti drzim palce,je realne,ze budes v poriadku.pa